Letecká snímka časti rondelu vo Svodíne s juhozápadnou bránou orientovanou na smer vysokého Mesiaca. FOTO - JOZEF KRÁTKY
Sú staršie ako slávne britské Stonehenge aj egyptské pyramídy. Naši predkovia ich postavili v neolite, mladšej dobe kamennej, v prvej polovici 5. tisícročia pred n. l., najmä na území dnešnej strednej Európy. Majú priemer od 50 do vyše 200 metrov, a tak ich dobre vidno aj na leteckých či satelitných snímkach. Veľké kruhové stavby, pozostávajúce z priekop, valov alebo len drevených palisád, sa volajú rondely.
Zo západného Slovenska ich poznáme vyše 25. Ďalšie desiatky sú na území dnešného Maďarska, Moravy, Rakúska, Čiech, a dokonca aj Nemecka.
Rituálne objekty s astronomickou orientáciou
Po objavení rondelov nebolo jasné, na čo vlastne slúžili. Dlhoročný výskum ukázal, že s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o symbolické objekty, kde sa odohrávali rituály s podobným scenárom ako v eleuzinských mystériách antického Grécka.
Rondely vznikali v jednom stavebnom cykle uprostred rozľahlých osád s rozlohou 13 až 30 hektárov, pozostávali až z 50 veľkých kolových domov. Viedli do nich zvyčajne štyri súmerne rozmiestnené, protiľahlé vchody, tie však mali len zriedkavo spoločnú os. Tieto masívne brány sú jednou z mála fixne merateľných konštánt. Svojou orientáciou voči hlavným svetovým stranám priam núkali skúmanie možných súvislostí s chodom nebeských telies, slnovratmi alebo rovnodennosťou (taká orientácia stavieb sa však v neolite nepoužívala).
Pri analýze orientácie rondelov na Slovensku autori tohto článku objavili princíp, podľa ktorého veľká časť rondelov bola primárne orientovaná na smery západu Mesiaca. Mali teda aj významnú astronomickú úlohu: ich orientácia obohatila rituály o kalendár, ktorý im vtlačil pevný časový rámec pri uctievaní Slnka a Mesiaca.
Svodín, Žlkovce, Bučany
Náš najznámejší rondel je vo Svodíne pri Štúrove. Jeho juhozápadná brána je orientovaná na smer vysokého Mesiaca, ktorý tam raz za 28 dní zapadá od júna do septembra každých 18,6 roka. Od decembra do apríla Mesiac zapadal na smere severozápadnej brány. Každá z brán do rondelu mala orientáciu na konkrétny bod na horizonte, kde Mesiac vychádzal alebo zapadal. Na týchto extrémnych polohách východu a západu Mesiaca nad svodínskym rondelom Slnko nikdy nemohlo vychádzať ani zapadať.
V Žlkovciach je jedinečný palisádový rondel s pôdorysom elipsy. Niektoré priamky spájajúce vchody majú nápadné pravidelnosti a závislosti. Mohli sme ich dať do súvisu s astronomickou orientáciou objektu ako i so súvisiacou zložitou aplikáciou jednotiek času a dĺžkových mier. Na západ nízkeho Mesiaca smerovala priamka spájajúca susediace JV a SZ vchody; práve JV vchod, do ktorého smerovala aj pozdĺžna os veľkej obdĺžnikovej kolovej stavby - svätyne - bola východiskom orientácie celého rondelu. Iste nie náhodou sa táto orientácia udržala počas všetkých prestavieb rondelu (bolo ich šesť).
Zmysel astronomickej orientácie možno dobre ilustrovať na rondeli v Bučanoch. Spojnica východnej a západnej brány smeruje do sedla vo vrchu Záruby v Malých Karpatoch, kde nízky Mesiac v splne každých 18,6 roka zapadá, čo umožňuje merať čas dlhodobo. Na tomto smere však každoročne dvakrát zapadá aj Slnko, keď sa od juhu blíži k letnému slnovratu (13. mája) a keď sa od severu vracia späť k zimnému slnovratu (1. augusta). Teda toto je aj dôležitý kalendárny smer. Na východe na tej istej osi Slnko vychádza okolo 14. novembra a 28. januára, a tak možno rozdeliť rok na štyri časti. Tieto termíny však nemajú význam pre roľnícky kalendár.
Kalendár dával zmysel
Predsa len sme však našli riešenie, ktoré dalo neolitickému kalendáru zmysel. Totiž v dobe pred sedemtisíc rokmi bola väčšia excentricita dráhy Zeme okolo Slnka a iná bola aj poloha perigea (najbližší bod od Zeme) a apogea (najvzdialenejší bod) ako dnes, čo je zmena o 11,2 percenta. Vtedy bolo horúce leto, teplá jeseň, krutá zima a studená jar, teda jarné práce a sejba sa nemohli začínať tak ako dnes. Najvhodnejší bol termín, keď aj dnes z pohľadu z rondelu v Bučanoch zapadá Slnko v sedle na Zárubách, teda okolo 13. mája. Pre ozimnú sejbu vychádza termín okolo 14. novembra, keď na smere nízkeho Mesiaca vychádza Slnko. Archaický kalendár tak nadobúda reálnu podobu so zásadným významom pre roľnícky rok.
Rondely ako kalendárne zariadenia plnili svoju funkciu len v miernom klimatickom pásme strednej Európy, medzi 46 a 52 stupňom severnej šírky. Tam ich naši predkovia na základe pozorovaní celých generácií intelektuálne vyspelých jedincov aj vynašli a využívali. Vzhľadom na to, že z každého bodu na Zemi Slnko a Mesiac zapadajú pod iným azimutom, každý z takto orientovaných rondelov má individuálnu orientáciu.
Založenie novej osady sa začínalo vytýčením astronomicky orientovaného rondelu vždy v roku vysokého alebo nízkeho Mesiaca. Išlo teda o regionálne využitie astronomických poznatkov tej doby. Za pozornosť určite stojí, že to bolo najmenej 2000 rokov pred využívaním tých istých princípov v anglickom Stonehenge, a tiež dlho pred budovaním egyptských pyramíd.
Prvé overenie orientácie rondelu
Našu koncepciu sme overovali vo Svodíne. Podľa našich výpočtov mal v lete roku 2006 každých 28 dní zapadať vysoký Mesiac nad JZ vchodom. Pokus sa podaril 1. septembra o 22,46 hodiny LSEČ: Mesiac v druhej fáze zapadol na horizonte presne na smere priechodu do rondelu. Je to prvé zdokumentované overenie orientácie vchodov rondelov na západ Mesiaca. Spozorovali sme, že v tom čase Mesiac prechádza nízko nad obzorom a je krátko na oblohe. To isté si nepochybne všimli aj neolitickí "astronómovia", čím zistili krajnú polohu Mesiaca. Tento jav preniesli do časomiery a využili pri orientovaní kruhových objektov.
Západ vysokého Mesiaca na smere rekonštruovanej juhozápadnej brány rondelu vo Svodíne 1. septembra 2006
. FOTO - AUTORI
Počítačová rekonštrukcia veľkého rondelu vo Svodíne. Mesiac vychádzajúci nad JV bránou zapadal na osi JZ vchodu.
VIZUALIZÁCIA - A. ARPÁŠ PODĽA PODKLADOV J. PAVÚKA
Plán rondelu v Žlkovciach s vyznačením smeru na nízky Mesiac. Veľké kolové stavby postupne budované v šesťkrát prestavanom rondeli dlhou osou smerovali do JV vchodu, ktorý bol východiskom pri pozorovaní chodu Mesiaca a Slnka.
Autor: JURAJ PAVÚK, archeológ, VLADIMÍR KARLOVSKÝ, astronóm
