The Guild 2 - simulácia stredoveku

Nemci majú svoj štandardný divný štýl v seriáloch a filmoch, a kto sa trochu orientuje, na prvý pohľad rozozná aj nemeckú hru. V seriáloch a filmoch netaja svoju záľubu v policajných psoch či všelijakých superlekároch (najmä z hôr), pričom všetci jazdia na bavorákoch, prípadne iných obľúbených domácich značkách. Nemecké hry sa zasa vyznačujú gýčovitosťou a “roztomilosťou” (ála Settlers) a často bývajú viac-menej nenásilné. Guild II v tomto ohľade nie je žiadnou výnimkou.
Inak sa drží konceptu, ktorý načrtol prvý diel. Ten sa dá veľmi dobre prirovnať k hre The Sims – skrátka základným princípom oboch Guild je simulácia života, avšak narozdiel od Simsov sa sústredí na nie príliš prívetivé obdobie 15. storočia. Okrem simulácie základnych životných činností ako je práca, spánok, zábava a sex Guild prináša aj nádych RPG, trochu ťažkopádnej akcie, extrémne množstvo mikromanažmentu, adventuristické vykecávanie, možnosť politického angažovania a s ním súvisiace intrigy, ohovárania, klamstvá, a koniec koncov aj vraždy.

Princíp hry je vskutku jednoduchý. Vaša postava (viď nižšie) je vhodená do stredovekého sveta a musí sa začať obracať. Podľa hesla: postav dom, zasaď strom, urob syna ... Na základe zvoleného povolania začnete vyrábať svoje výrobky, predávať ich na trh, začnete flirtovať s mešťankami, obletovať starostku a tvoriť vzťahy medzi súperiacimi dynastiami. Boj o vplyv v meste začne časom naberať obrátky, je preto nutné svoju dynastiu rozšíriť svadbou, nejakým tým potomkom a potom ďalšou svadbou a ďalším potomkom... atď. Postupne vylepšujete svoje stavby na vyššie úrovne, a tým sa vám otvárajú stále nové a nové možnosti. Znie to pekne, no nie?

Guild II neponúka žiadny príbeh, razí totiž prazvláštnu cestu – hráč si tu má príbeh tvoriť sám, prostredníctvom vzťahov medzi dynastiami. Z dlhodobého hľadiska by to bolo OK, pretože v hre plynie čas, postavy starnú, rodia sa nové a po istom čase by sa nejaký príbeh zo vzťahov medzi jednotlivými postavami a dynastiami skutočne vyvinul. Avšak bez motivácie, bude len málokto schopný hrať tak dlho, aby príbeh začal existovať...
Hra sa odohráva na ôsmich “mapách”, ktoré sú väčšinou tvorené jedným väčším mestom, niekoľkými menšími dedinami a samozrejme veľkým počtom baní, fariem a podobne. Je len na vás, kde sa začnete angažovať – či to bude Nottingham, Lyon, Newark, Mansfield alebo Augsburg. Začínate výberom hlavnej postavy, vášho avatara v 15. storočí. Môže mať štyri povolania – a tento výber je kľúčový – na značný čas totiž ovplyvní štýl a smerovnaie hry.

Hudba, víno, klobáse
Ak máte jemnú dušu, sklony pacifistu a zastávate heslo jedlom proti zbraniam, váš výber je jasný – tzv. Patron. Toto povolanie vám otvorí cestu k stredovekým gastronomickým špecialitám, budete piecť chleba, koláče, chovať a zabíjať prasce, kravy a iné dobroty. Zároveň si však môžete otvoriť krčmu, ktorú budete z vlastných zdrojov zásobovať drahým alkoholom a krčmovými špecialitkami. Len treba dávať pozor, aby sa vám z krčmy nestal dom hriechu a nerestí...

Remeslo má zlaté dno
Ďalším povolaním je craftsman, remeselník, ktorý ovláda trh s kovanými výrobkami, zbraňami, oblečením, nerastnými surovinami a taktiež klenotmi. Má potenciál veľa zarobiť a svojimi výrobkami osloviť vyššiu vrstvu. Budovy, ktoré remeselník potrebuje k výrobe – najmä bane, z ktorých plynie najväčší zisk sú pomerne drahé a hra je preto trochu náročnejšia.

Aký kňaz, taká osada
V duchu porekadla sa nesie tretie povolanie – Scholar, učenec či vedec, avšak v stredovekom kontexte najmä nejaký ten duchovný guru. Ten sa stará – ako inak – o mentálnu obživu hriešnych duší. A že to je tiež cesta k veľkým peniazom môžu vzorne potvrdiť majetkové pomery dnešných cirkevných hodnostárov...

Príležitosť robí zlodeja
Nuž a posledným, trochu násilnejším a temnejším povolaním je zlodej. Ten sa stará o to, aby cesty medzi farmami a mestami neboli až tak jednoducho priechodné a aby drábi v meste len tak znudene nepostávali pred kostolom. Tými najrafinovanejším spôsobmi transportuje cudzí majetok a rozhodne nekoná v jánošíkovskom duchu. Holt, každý musí z niečoho žiť.

Všetky štyri povolania spája jedna dôležitá vec – možnosť politického angažovania. Každé mesto či dedina má niekoľko vedúcich postov, ktoré môžu byť obsadené – buď vašou dynastiou alebo nepriateľmi. Z vedúcich postov samozrejme plynú isté výhody – okrem stabilného denného príjmu je to možnosť ovplyvňovať chod mesta. Určovať výšku daní, vyberať si podriadených (starosta dediny teda nemá problém dosadiť na nižšie posty svojich rodinných príslušníkov a v konečnom dôsledku byť v podstate neodvolateľný) či vymerať výšku trestov pre kriminálnikov. Dostať sa na vysoký post je veľmi výhodné – rovnako ako dnes, aj v stredoveku z toho plynul len vysoký príjem, vplyvní známi a minimum povinností.

GRAFIKA a TECHNICKÉ SPRACOVANIE 6 / 10 a 3 / 10
Guild II sa nemôže pochváliť enginom zvučného mena, napriek tomu grafika neodradí. Relatívne slušné, aj keď miestami prehnané použitie bloom efektu, efektné striedanie dňa a noci (aj ročných období), celkom vysoká úroveň detailov budov... Na druhú stranu, otrasné animácie postáv, divné pohyby a neposlednom rade kruté hardwarové nároky. Čo k tomu viac dodať? Grafika je skrátka taká nemastná neslaná, priam by som povedal, že ani nestojí za reč. Čo však za reč stojí, je súvisiace technické spracovanie hry. Nestáva sa často, že by som túto kapitolu hodnotil zvlášť, ak áno, väčšinou to niečo značí a asi viete, že to nebude práve dobré.
Po prvom spustení hra vydržala ísť stabilne asi 5 – 10 minút, potom nasledoval pád do operačného systému. Po hľadaní na diskusných fórach (často v nemčine) som sa dočítal, že to je úplne normálne a že to vyrieši až nový patch. Ten už bol na svete, avšak len pre nemeckú verziu hry, ktorá v našich končinách pravdepodobne nebude bohvieako rozšírená. Pátranie ma však doviedlo k návodu, pomocou ktorého som nejakým tým editovaním konfiguračných súborov docielil nainštalovanie nemeckého patchu na anglickú verziu. To celé však zabralo približne hodinku – dve z môjho času a predpokladám, že niekto trochu menej zdatný v počítačoch by nedokázal dostať hru do hrateľného stavu.
Guild II bol šitý veľmi horúcou ihlou a narýchlo. Optimalizácia a odladenie enginu sú na nulovej úrovni (výsledok sú nepomerne vysoké HW nároky). Bugy v hre sú na dennom poriadku (ale dá sa zvyknúť). Hra je však plná hlúpych a nelogických pochodov a to sa len tak prekusnúť nedá...

INTERFACE 5 / 10
Guild II sa ovláda celkom intuitívne, ale vzhľadom na nie celkom štandardný žáner odporúčam na začiatok tutorial. Ten je však spracovaný dosť hlúpo – nedovolí vám vybrať si, akú časť hry sa chcete naučiť, skrátka musíte prejsť postupne všetky – od tých najjednoduchších. A nemusím snáď pripomínať, že učiť hráča ľavým gombíkom postavu označiť a pravým ňou pohnúť je trochu od veci. Čo sa už celkom netýka interfacu, ale súvisí s ovládaním, je automatizácia procesov v hre. Guild funguje na princípe výroby a predávania – v jednej budove niečo vyrobíte a buď to predáte priamo tam (pivo v krčme), alebo to pôjdete predať na trh. Tak naložíte prebytky na káru a idete ich predať. To sa ešte dá zvládnuť, no akonáhle budete mať komplexnú sieť výrobných budov (na pivo potrebujete mať cukor a chmeľ, ktorý sa vyrobí na farme, treba ho však doviezť do pivovaru, pivo potom treba následne predať na trhu a pod...), zistíte, že v jednom kuse len beháte kurzorom po mape a posielate káričky z jednej budovy do druhej. A pritom by stačilo do hry zakomponovať absolútne jednoduchý mechanizmus automatického posielania tovaru na určené miesta. Hra v neskorších fázach síce obsahuje akúsi komplikovanú možnosť automatizácie niektorých procesov, ale bohužiaľ nefunguje tak, ako by mal. Keď nastavíte napr. pivovaru automatické zásobovanie surovinami potrebnými na výrobu piva, kárička ich síce bude automaticky dovážať – avšak radšej ich bude nakupovať za drahé peniaze na trhu, než aby išla na vašu farmu, kde nemajú čo robiť s prebytkami...

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Guild II je veľmi rozmanitý a ponúka obrovské množstvo možností. Z tohto ohľadu je na vysokej úrovni a má potenciál ponúknuť veľmi dlhú dobu hrateľnosti. Pre absenciu akéhokoľvek príbehu a chýbajúcu motiváciu hrať, je však otázne, nakoľko to bude hráčov baviť. Po istom čase sa totiž zacyklíte do nekonečného kolobehu výroby a predaja a keďže budete môcť vykonávať všetky povolania naraz (s rôznymi postavami, patriacimi do vašej dynastie), je z toho nakoniec len obrovský chaos. Prvých pár hodín hrania však pravdepodobne poteší každého či to však nie je trochu málo musia posúdiť hráči...

MULTIPLAYER
Dá sa hrať aj po internete, lokálnej sieti, myslím si však, že The Guild 2 nemá v tomto smere potenciál. Počítač tu dokáže inteligentného protivníka celkom slušne suplovať, a to najmä vďaka tomu, že veľa inteligencie nepotrebuje. Počítač by mal mechanické, rutinné procesy, ktoré pretkávajú celu hru zvládať oveľa lepšie a rýchlejšie než človek.

ZVUKY 6 / 10
Primeraná kvalita ozvučenia, avšak bohužiaľ nedokáže dotvoriť atmosféru rušného stredovekého mestečka so všetkým, čo k tomu patrí. Mnoho simulačno-budovateľských hier typu Caesar či Medieval Lords disponovalo silnou zvukovou kulisou, ktorá dokresľovala chaos na trhoviskách a rušných miestach v meste. Guild II to bohužiaľ nedokázal, preto trochu nižšie hodnotenie.

HUDBA 8 / 10
Vysoké hodnotenie hudobnej stránky je výsledkom tvrdej práce a najatím kvalifikovaných ľudí. Hudbu, ktorá vyšla aj na samostatnom CD mal pod taktovkou nemecký dirigent Bernd Ruf spolu s Thüringenskou filharmóniou. Spolu vytvorili kvalitný soundtrack, ktorý si to svoje CD skutočne zaslúži. Avšak aj tu zapracovala neodladenosť hry – hudba sa v hre často vypína, z ničoho nič je ticho, inokedy zasa systém zabudne využívať dynamické prispôsobovanie melódie situácií na obrazovke. Prejavuje sa to aj tým, že v hre ostane hrať skladba z úvodného menu, ktorá je však relatívne dramatická a nehodí sa napr. ku kvázi romantickým situáciam v hre.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Ako som už načrtol, veľa inteligencie tu počítačový protivník nepotrebuje. Jeho AI musí riadiť len spomínané výrobné procesy, sem-tam sa pokúsiť kandidovať na nejaký politický post či prípadne niekoho olúpiť. Zvláda to na úrovni, veľa chýb sa postrehnúť nedá. Veľmi hlúpo však pôsobí neodladenosť v komunikácií medzi hráčom a počítačom riadenou postavou. Aj po dlhých rokoch manželstva, vám manželka po bozku poďakuje zdvorilou poklonou a průpovidkou “Thank you so much, sir”, ako keby práve dostala prvý bozk od vytúženého gentlemana. Absolútne cudzí človek môže reagovať na vaše komplimenty a bozky presne tak isto, ako žena, ktorej dvoríte. A na úplatky berú absolútne všetci. Skrátka Guild II si aj v tomto smere zaslúžil ešte trochu odladiť a neuškodil by mu trochu dlhší pobyt vo vývojárskej peci 4HEAD Studios...

Celková náročnosť hry nie je vysoká – stačí zvládnuť mechanizmus a mať veľa trpezlivosti. Výsledok sa dostaví v podobe vysokých ziskov, ktoré časom niet veľmi na čo míňať.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,5 / 10
Ak sa vám Guild II vôbec podarí spustiť a dostať do hrateľnej podoby, čaká vás zozačiatku príjemné prekvapenie a osviežene v podobe nezvyčajného žánrového mixu. Po čase sa začnete zoznamovať s bugmi, problémami, nelogickými myšlienkovými pochodmi postáv a hra vám začne trocha liezť na nervy. Keď si zvyknete, pravdepodobne vás začne frustrovať dokola sa opakujúci kolobeh výroba-predaj, výroba-predaj a preto skúsite začať hrať odznova za nejakú inú postavu. Obmenia sa vám možnosti, mierne sa obmení systém hry a preto vás Guild II opät poteší a osvieži. No zasa prídu na rad bugy, monotónnosť a konieckoncov nuda...
Guild II je však bohužiaľ jediný svojho typu na trhu a preto mu treba dať šancu. Môže nás len mrzieť, že si s ním autori nedali viac práce a vydali takto nedokončený a nedoladený titul. Mal velikánsky potenciál, ktorý sa podarilo úžasným spôsobom udupať do zeme. To málo, čo ostalo je síce miestami zábavné, ale pravdepodobne len na krátky čas...