El Matador - kokaín vládne svetu

Už z okolo rozhádzaných obrázkov je jasné, že hlavný hrdina musí byť drsný, sarkastický, rozdávajúc teplú polievku chudobným deťom a nakopávajúc zadky narkobarónov si uchováva svoju chladnú tvár bez jediného žmurknutia oka. Victor Corbett je špeciálnym agentom protidrogovej organizácie DEA, kde patrí medzi najlepších vďaka svojej presnej muške. Problémy v Južnej Amerike, kde vládne biely prášok, sa riešia jedine po zlom – milé slová, otvorené srdce alebo pomocná ruka je odmenená nožom v chrbte, takže sa netreba čudovať, že po prvej úlohe je náš hrdina, prichádzajúci do Kolumbie, aby pomohol miestnej polícii s drogovým kartelom, premenovaný na El Matadora. Nábojmi nešetrí, kam vkročí, ostávajú desiatky mŕtvych tiel a samozrejme nesmie chýbať vtipná hláška a drsný slovník všetkých naokolo. Hneď prvá úroveň dá hráčovi pocítiť, že drogoví poskokovia nebudú s nikým jednať v rukavičkách, odpočúvaná porada drogových barónov je odhalená a riadená strela na sídlo agentov DEA necháva v hromade sutín pochovaných mnoho správnych mužov – až na jedného. Victor Corbett je právom nahnevaný, pričom jeho cesta sa len začína, cieľom je kartel La Valedora, združujúcich najznámejších, najvplyvnejších, no proste najkokaínovejších bossov drogového priemyslu. Ak sa podarí odstaviť túto spoločnosť od večne plného válova drogovo závislých jedincov, svet sa zmení k lepšiemu. Možno.

Zápletka samozrejme nie je náročná na spracovanie, jednotlivé scény svojou jednoduchosťou primárne poukazujú na pukancové publikum. Tam je zlý ujo, ideme mu vyprášiť kožuch. Podobné princípy sú s patričnou dávkou klišé obohatené o prvky zrady, pričom zvraty v deji sa taktiež udejú v pomerne veľkej rýchlosti a jediné, čo hráč stihne, je uvedomiť si, že ten panáčik teda nebol na našej strane, ale teraz to je už vlastne jedno, pretože sa váľa vo vlastnej krvi, črevá má rozťahané po celej miestnosti, a hlavne prichádza ďalšia armáda. Pomerne rýchly spád je pre El Matador najlepšou charakteristikou, šestica úrovní (ak nepočítam úvodný prológ a tutoriál) je napumpovaná adrenalínovou zábavou, ktorá nepozná značku Stop (a ani Daj prednosť v jazde), vsádza ne neustály posun vpred a tomu podmieňuje vytvorenú atmosféru. Umiestnenie deja je v rámci možností rôznorodé – od ulíc mesta cez tropické pralesy až po sklady, prístav, záverečnú prestrelku na nákladnej lodi s 80 tonami kokainu (pri cene 1000 dolárov za gram sa jedná o pekné vreckové) je príjemných vyvrcholením. Výborne pôsobia aj neustále prechody z interiérov do vonkajších priestranstiev, takže zúžené chodbičky striedajú rozmerné podzemné garáže, sklady, boje v uliciach. Všetko sa príjemne mení okolo vás, takže stereotyp z opozeraného prostredia rozhodne nehrozí.

Hlavou zložkou sú zbrane, bez ktorých nemá zmysel spraviť v El Matadorovi ani krok. Arzenál je rôznorodý, nám dobre známy: tradičné pištoľky, poloautomaty, útočné pušky, brokovnice, sniperky, raketomet – to všetko vo viacerých prevedeniach, aby ste nemali dojem, že máte len zopár kúskov.

GRAFIKA 7 / 10
Z pohľadov na screenshoty musí mať každý dobrý pocit. El Matador vyzerá k svetu, každá z lokácií je vytvorená v charakteristickej architektúre, pričom málokedy nadobudnete dojem prázdneho obalu, ktorý skrýva len ďalšiu zbytočnú miestnosť alebo chodbu. Vyšperkovanie detailmi sa v niektorých momentoch vyníma vo svojej celej kráse, inokedy len tak smutne sedí v kúte, no v konečnom dôsledku sa na hranie výborne pozerá, pretože mu nechýba ani šťava v podobe efektov ako napríklad výbuchy, spomalenie času sprevádzané rozmazaním pohľadu alebo fyzikálny engine, simulujúci interakciu s predmetmi. Posledne menovaný síce nevyvoláva až také vzrušené debaty, než sme mohli čítať v tlačových správach, no jeho prítomnosť je cítiť – drevo sa dá rozstreliť, za kartónové krabice sa neoplatí skrývať, nepriateľa ukrývajúceho sa za závesmi hravo zvládnete. Rag-doll efekty pri padajúcich telách mŕtvych nepriateľov taktiež vyzerajú k svetu, čo istotne potvrdíte po zhliadnutí pádu tela cez zábradlie alebo podobné efektné kúsky, ktoré niekedy nemajú s realitou nič spoločné (stáva sa, že po streľbe odlietavajú nepriatelia neprirodzene ďaleko a vysoko), ale vyzerá to výborne. Rovnako by sa dali popisovať i tiene, svetlo prechádzajúce cez škáročky, ale ku kvalitným titulom už kvalitné spracovanie jednoducho patrí.

Body však museli byť niekde strhnuté. Trochu vyššiu hardvérovú náročnosť ešte netreba nutne považovať za krvavú obeť, avšak čím sa vaša konfigurácia blíži k odporúčanej, zabavíte sa viac. Rozhodne nepotešia dlhé nahrávania – uznávam, že jednotlivé úrovne sa nahrávajú istú, nezanedbateľne dlhú, dobu, ale prečo Quickload trvá takmer dve desiatky sekúnd? Navyše to bude znieť ako banalita, ale pri nahrávaní neexistuje žiaden ukazovateľ momentálneho stavu nahrania – takže ak po minúte rovnako ako ja vypnete hru v domnienke zamrznutia, robíte chybu. Je nutné hľadieť na nápis loading a dúfať, že sa niečo deje. Grafika nie je vyladená tak ako by mala, v niektorých miestach hra padá, bez akéhokoľvek naznačenia sa ocitnete v operačnom systéme. Stačí priebežne ukladať pozíciu (hra mi spadla aj pri tomto akte), ale tým sa na druhú stranu stráca potrebné napätie a atmosféra. Prostredie je navyše zúfalo uzamknuté neviditeľnými alebo nepriechodnými stenami z predmetov, takže neexistuje žiadna alternatívna cesta vpred, treba sa nutne držať navrhnutej trasy. Niekedy je to príliš okaté, pretože všetky dvere až na jedny sú uzamknuté, hoci by preskúmanie izieb pomimo určite nikomu neuškodilo a nezmiatlo by.

Animácie pohybov nikomu nespôsobia ujmu na zdraví, ladné skoky potešia, skrývajúce sa postavičky pripomínajú skutočné ľudské pohyby. Animácie medzi a v priebehu misií nemajú žiadnu zvýšenú hodnotu, väčšinou sa jedná o jednoduchý dialóg, prípadne brífing pred novou úlohou. Sekvencie neurazia, ale ani počas jednej som nemal dojem, že práve túto scénu, tento záber by som si mal zapamätať. Je to škoda i po scenáristickej stránke, pretože sa jedna o skrz-naskrz ukážky bez života, jediným spestrením je outro, ale aj to končí oveľa skôr, než by malo, no ako jedinému mu nechýba myšlienka a dobrý pohľad kamery.

INTERFACE 8 / 10

HRATEĽNOSŤ 7 / 10
Niekedy robíme veci, ktoré nemáme na dennom poriadku, tí poctivejší zapísané vo svojich diároch. Potreba vypnúť, skúsiť niečo tak jednoduché, na prvý pohľad primitívne, čo by ťažko dokázalo zaujať na dlhšie, než pár hodín, je samozrejmá. El Matador na to vsádza, jeho doménou je jednoduchosť, ktorá ho však napriek možným nedostatkom slabej motivácie vôbec nebrzdí, ale naopak ženie vpred. Čo to vôbec obnáša? V našom prípade akciu, neutíchajúcu akciu, v ktorej sa na zemi kopia prázdne nábojnice, postava takmer neustále lieta v spomalenom zábere spoza stĺpov, z dverí. Pláva vzduchom proti nepriateľom, ktorých telá prevŕtavajú strely, vyslané v smrtiacom tangu, orchester neustále zrýchľuje, pričom práve hráč je jeho dirigentom. Žiadne veľké premýšľanie, cesta vedie len vpred, zdravie vylepšujú pohodené lekárničky, spomalenie času sa dá používať dosť často, akcii sa medze nekladú. Skutočne sa po vzore pomaly starnúceho Maxa valí k záveru, ale postupne prebúdzajúci pocit začne nepríjemne svrbieť na mieste spočiatku neznámom.

Tak ako sa nedokážete poškriabať (teda aspoň ja mám tu smolu) na chrbte, presne na tom mieste, kde to svrbí najviac, sa nedarí nájsť nejaký ten zápor. Lenže postupne strávené desiatky minút napokon poodhalili nepríjemné tajomstvo. Kašľať na pomerne neinteligentných nepriateľov, nech sa vrhajú do vopred istej smrti, nech nespolupracujú, dôležitý je predsa ten božský, okúzľujúci pocit očarenie neutíchajúcou streľbou. Lenže tam, kde Max exceloval depresívnou atmosférou, prepracovanou zápletkou, úžasným stupňovaním deja až do dych berúce vyvrcholenie, tam El Matador stojí ticho v kúte, plače a závidí. Je to smutné, je to nesmierne škoda – zo začiatku nechýba hre tá správna atmosféra, no úvodným predstavením hlavného hrdinu akoby všetko padlo. Fajka zhasla.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje.

ZVUKY 6 / 10
Keďže sme mali k dispozícii českú verziu hry, ktorá sa bude u nás predávať, môžeme zhodnotiť aj kvality dabingu. Jednotlivé hlasy mi pripadali známe, čo je zrejme dané menším počtom dabingových hercov, ktorí sa zaujímajú o hernú tematiku, ale atmosfére to nijako neuberá. Horšie je to s počtom nadabovaných postáv, ktorých je skutočne len zopár a čistý priestrel pľúc si zaslúži programové zakomponovanie zvukových stôp do animácií – hovorené slovo znie príliš potichu, tak jedinou alternatívou zostávajú titulky, ktoré sú zas príliš malé. Čo sa týka ozvučenia hry samotnej, streľba sa nádherne rozlieva po miestnostiach, výbuchy granátov ohlušia, pri kolízii s objektmi sa ozve buchot, hrdina prenesie občas nejakú vtipnú hlášku, protivníci zakričia na výstrahu. Pri zvukoch je nutné spomenúť trochu vulgárnejší slovník, ale k téme hry sa to hodí a komu občas nejaké to kurva vadí, istotne sa nevrhne po akčnej hre s prostredia boja proti drogovým barónom. Horšie však je, že nadávky obsahuje pomaly každá druha veta.

HUDBA 6 / 10
Počas bojov sa ozýva hudobné spracovanie, navodzujúce pomerne akčný pocit, ale ja osobne akúsi zmes rýchleho techna nemusím, hoci pri prestrelkách aspoň stúpal adrenalín. Horšie je to s ozvučením pomimo, kedy reproduktory prehlušuje zvuk chladiča a stláčanie kláves. Treba však pochváliť programátorov za neskutočne pôsobivý efekt skreslenia hudby pri spomalení času. Deformácia je neskutočne úžasná, stotiny sekundy sa tak neskutočne vlečú a pazvuky majú ten správny šmrnc. Pamätáte na prvé walkmany? Keď dochádzala šťava, kotúče kazety sa otáčali pomalšie a pomalšie... tak nejako to znie v El Matadore. Úchvatné. No po pochvale musí (žiaľbohu) nasledovať pokarhanie – niektoré skripty vyvolávajúce spustenie hudobnej vložky sú nesprávne, čo istotne pochopíte po návrate späť do už vyčistenej lokácie.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 4 / 10
Nebudem hádzať hnoj na pomerne tupý národ nepriateľov. Občas sa snažia kryť, ale neúspešne. Príliš nespolupracujú, hoc sú vždy v presile, staticky čakajú na svoju smrť. Čert ich vezmi, veď toto nie je žiadna simulácia, slovíčko realita si napíšeme na papier, pokrčíme ho a vhodíme do odpadkového koša. Bossovia sú síce nepríjemnejší, vydržia riadne búšenie, ale každý je poraziteľný, len treba neustále manévrovať. Prečo teda štyri body, keď som vopred rezignoval na odsúdenie pomerne slabej umelej inteligencie? Štyri body za počet hodín, strávených s hrou. Keby som občas zbytočne neumieral, nestrávil dlhá čas nahrávaním pozície, nenadával pri spadnutí hry, zrejme by som hernú dobu mohol označiť ako štvorhodinovú. To je aj na, hráčmi označovaného, krátkeho Maxa príliš silná káva. Je to jednoducho málo a čert vezmi neustále meniace sa prostredie. Veď aj príbeh je len umelým zlepencom, tak prečo hra nemohla obsahovať minimálne dvojnásobný počet úrovní? Áno, celý čas hrania je to riadna fuška, neustále to ženie hráča vpred, no po outre som nechcel veriť vlastným očiam. To je všetko? Po odhalení zradcu vysvetlenie, čo sa stalo s postavami a to je všetko? Štyri, päť hodín rambo akcie a šlus? Šesť pomerne priemerne dlhých úrovní a zamávame hre na diaľku? He? Málo, Plastic Reality, málo!

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 6,7 / 10
Som sklamaný a smutný zároveň. Krátkosť a plytkosť zápletky je jediná vada El Matadora. Skutočne by som nemusel nič iné hre vytýkať, mohol by som sa pozastaviť nad niektorými položkami, ale výsledné hodnotenie by muselo byť väčšie približne o bod. Lenže práve táto dvojica je pre hry z vyššieho levelu vražednou kombináciou. Vlastne sa nestihol dostaviť ani stereotyp, zabijak každej, a toto zopakujem, KAŽDEJ hry. Keď cena hry výrazne, skutočne výrazne poklesne, potom prehodnoťte situáciu. A prečo som smutný? Tešil som sa, to samozrejme, sklamanie je preto veľké, ale väčšie slzy roním nad samotnými vývojármi. Po vydaní hry sa totiž firma otriasla v základoch (preto zrejme urýchlené vydanie), väčšina ľudí Plastic Reality prešla ku konkurencii a zostalo ich len zopár – ich hlavnou činnosťou budú menšie projekty. Dôvodom sú príliš veľké nároky na kvalitné next-gen projekty a následný úspech na trhu. Chápete môj smútok? Plastic Reality na to mali, vytvorili zdravý základ, ale nedotiahli to do konca... Aj tak však môžu byť na seba hrdí.