George Miley z Leidenského observatória (Holandsko) s kolegami zistil Hubblovým kozmickým ďalekohľadom, že rádiová galaxia MRC 1138-262, prezývaná "Pavučinová" (na obrázku), vzdialená 10,6-miliardy svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km), leží v strede komplexu stoviek menších galaxií, naozaj akoby chytených v pavučine, ktoré interagujú a splývajú. Je to dosiaľ najpresvedčivejší dôkaz teoretických predpokladov, že veľké galaxie sa takto "budujú zdola". (Zdroj: The Astrophysical Journal Letters)
Zásoby vodného ľadu, chránené pred slnečným svitom na južnom póle Mesiaca, možnosť ktorých vyplynula z radarových pozorovaní s menším rozlíšením a z meraní vodíka sondou Lunar Prospector, zrejme neexistujú. Aspoň nie ako koncentrované ložiská. Dokladajú to dosiaľ najcitlivejšie radarové pozorovania všeobecne južného pólu Mesiaca a konkrétne krátera Shackleton anténami v portorickom Arecibu a virgínskom Green Banku, ktoré vykonal tím Donalda Campbella z Cornellovej univerzity (USA). (Zdroj: Nature)
Tím Johna Longa z Viktórijského múzea v Melbourne (Austrália) s kolegami objavil fosílie pozoruhodného tvora na prechode od rýb k štvornožcom (na obrázku lebka); žil v devóne pred zhruba 380-miliónmi rokov). Nazvali ho Gogonasus. Hoci to bola celkove ryba, detailmi ucha a - lalokoplutvových - končatín sa blížila štvornožcom. (Zdroj: Nature)
Acuši Nakabači z RIKEN (Japonsko) s kolegami identifikoval najmenší známy genóm. Patrí baktérii Carsonella ruddii, ktorá symbioticky spolunažíva vo vnútri hmyzieho tela. Skladá sa z iba 160-tisíc "písmen" DNA. Táto baktéria sa asi pomaly mení na vnútrobunkovú organelu, lebo rozsah jej genómu je na úrovni mitochondrií a chloroplastov. (Zdroj: Science)
Tím Guillerma Tearneya z Massachusettskej všeobecnej nemocnice (USA) zostrojil nový endoskop. Získava 3D obraz s kvalitou videa osvitom a zberom signálu cez jediné optické vlákno v sonde tenkej ako ľudský vlas (na obrázku montáž sondy a obrazu). (Zdroj Nature)
