Majestátna M31 spolu s Mliečnou cestou dominuje v Miestnej skupine galaxií, ba rozmermi i hmotnosťou zatieňuje aj Mliečnu cestu. Jasný objekt vľavo od stredu M31, zhruba v polceste k okraju snímky, je M32. |
ej univerzity (JAR) s jedným krajanom a ďalšími kolegami z Francúzska a USA.
Kozmickým dalekohľadom Spitzer získali podrobné infračervené snímky veľkej špirálovej galaxie M31 (M podľa Messierovho katalógu) v súhvezdí Andromédy. Tá leží približne dva a pol milióna svetelných rokov (1 svetelný rok = 9,46 bilióna kilometrov) od našej Mliečnej cesty. Spolu s ňou predstavujú dve najväčšie telesá tzv. Miestnej skupiny galaxií, ktorá má niekoľko desiatok členiek. Pri M31 si astronómovia dlho mysleli, že nemá za sebou zvlášť búrlivú minulosť. No mýlil ich vonkajší prstenec tejto galaxie, ktorý má polomer zhruba 33-tisíc svetelných rokov. Jednak sa jeho geometrický stred nezhodoval so stredom M31, jednak niesol isté známky deformácií. To isté sa pozorovalo aj v periférnych oblastiach M31, v tzv. hale, ktoré ju obklopuje zo všetkých strán.
Block s kolegami teraz zrejme prišiel problému na koreň. Pri samom strede M31 našli vnútorný prachový prstenec, žiariaci prevažne v infračervenom svetle. Má rozmery asi dvetisíckrát 1,3-tisíc svetelných rokov. Pozoruhodné je, že ani jeho geometrický stred sa nezhoduje so stredom M31, je vychýlený o približne 650 svetelných rokov. Pozorovanú konfiguráciu možno najlepšie vysvetliť tak, že cez vnútro M31 prešla iná galaxia. To isté podporujú aj počítačové simulácie. K udalosti došlo pred približne 210 miliónmi rokov. Votrelcom bola najpravdepodobnejšie trpasličia galaxia M32, dnes sprievodca M31.
Ani prakticky čelná zrážka galaxií neznamená katastrofu - na to sú hviezdy v galaxiách rozmiestnené príliš riedko. Galaxie sa pri nej skôr "prestúpia", hoci gravitácia zamieša ich stavbou. Podobné stredové zrážky sú vo svete galaxií dosť vzácne. Teraz vieme, že jedna sa pomerne nedávno odohrala v našej Miestnej skupine galaxií. M31 sa navyše veľkou rýchlosťou rúti k Mliečnej ceste. Stretnú sa však až za približne päť miliárd rokov. (urb)
Infračervená snímka M31 z ďalekohľadu Spitzer na orbite okolo Zeme, x udáva stred vonkajšieho prstenca, o stred vnútorného a + stred samotnej M3. FOTO - MATTHEW T. RUSSELL, NATURE |