V časopise Nature to oznámil dvanásťčlenný nemecko-francúzsky tím Antje Boetiusovej z Ústavu Maxa Plancka pre morskú mikrobiológiu v Brémach.
Pomocou vedeckých lodí L'Atalante a Polarstern a podmorského robota Victor 6000 skúmali mikróby v bahennom vulkáne Haakon Mosby na morskom dne južne od nórskeho súostrovia Špicbergy. Tento typ vulkanizmu je podľa všetkého vo svetových moriach a oceánoch rozšírenejší a aktívnejší, ako sa dosiaľ myslelo. Produkuje tiež veľké množstvo metánu, plynu, ktorý je ešte výrazne "skleníkovejší" ako oxid uhličitý. Ukázalo sa však, že jeho výron z vulkánu do morskej vody (a odtiaľ do atmosféry) obmedzujú tri hlavné komunity jednobunkových organizmov. Metán konzumujú a rozkladajú na uhlík a vodík.
Dva mikróby, označené ANME-2 a ANME-3, z ktorých druhý zatiaľ veda nepoznala, patria medzi archeóny, organizmy podobné baktériám, avšak s odlišnou fyziológiou a genetikou. Nedýchajú kyslík a metán štiepia pomocou sulfátov. Tretím je baktéria z rodu Methylococcales, ktorá kyslík dýcha a metán štiepi s jeho pomocou. Keďže na spracovanie metánu potrebujú látky z tekutín vylučovaných bahenným vulkánom, viažu sa iba na územie, kde z vulkánu stúpajú k hladine. Tým rozkladajú iba asi 40 percent vulkánom produkovaného metánu. Nuž ale, ľudstvu je pri konfrontácii so skleníkovým javom každá pomocná ruka - či v tomto prípade bičík - dobrá. (urb)
