SME
Piatok, 23. október, 2020 | Meniny má AlojziaKrížovkyKrížovky

Drevožrútske gorily a spomalené poloopice

Dva vedecké tímy poodhalili zatiaľ neznáme zložité okolnosti výživy našich bližších i vzdialenejších príbuzných spomedzi primátov. Jessica Rothmanová z Cornellovej univerzity (USA) s kolegami hľadala riešenie doterajšej záhady: prečo sa gorily horské ...

Gorila horská si dopĺňa sodík konzumáciou práchnivého dreva.

Dva vedecké tímy poodhalili zatiaľ neznáme zložité okolnosti výživy našich bližších i vzdialenejších príbuzných spomedzi primátov. Jessica Rothmanová z Cornellovej univerzity (USA) s kolegami hľadala riešenie doterajšej záhady: prečo sa gorily horské (Gorilla beringei beringei), hoci sú to prakticky výlučné bylinožravce, často kŕmia spráchniveným drevom. Áno, s lístím bežne konzumujú aj čerstvo odlomené konáre.

Rozkladajúce sa drevo má na prvý pohľad veľmi nízku výživnú hodnotu. Je v ňom iba málo bielkovín a cukrov a naopak, pomerne veľa pre gorily nestráviteľného lignínu. Gorily ho iste nepožierajú zo zábavy, ale pre určitú dôležitú živinu. Avšak ktorú? Bádatelia pátrali vo verejnosti neprístupnom Národnom parku Bwindi v Ugande. Ako napísali v časopise Biology Letters, zamerali sa zvlášť na jednu z kľúčových anorganických živín: sodík.

Zdravá výživa primátov chovaných v zajatí by ho mala obsahovať aspoň 0,2 percenta. V bežnej potrave divých primátov však býva sodíka oveľa menej. Gorily nížinné (Gorilla gorilla gorilla) v stredozápadnej Afrike kvôli tomu konzumujú špecifické rastliny. V Bwindi sa ukázalo, že gorily horské práve rozkladajúce sa drevo. Analýza jeho kúskov, ktoré gorilám vypadli pri konzumácii, ukázala, že je v nich v porovnaní s tými, ktoré odhodili, ako aj s inými zložkami potravy najviac sodíka. Také drevo tvorí iba asi štyri percentá mokrej hmotnosti ich potravy, no získavajú z neho vyše 95 percent sodíka! Sodík sa totiž vyplavuje zo zvetraných pôd príznačných pre vlhké a polovlhké trópy a tamojšie rastliny ho zväčša nevyžadujú. Tamojšie živočíchy ho musia hľadať inde. Gorily si pomohli, ako vedeli.

V okrese Manjung štátu Perak v západnej Malajzii vedci vyriešili inú záhadu: prečo sa lorisovité poloopice útlone váhavé (Nycticebus coucang) pohybujú aj na tento typ primátov mimoriadne pomaly. Veľké sú asi ako mačka, no za minútu zvyčajne prejdú iba niekoľko metrov. Požierajú pestrú zmes rastlinnej potravy, ale aj hmyz a drobné vtáky. Frank Wiens z Bayreuthskej univerzity (Nemecko) s kolegami teraz práve v rastlinnej potrave odhalil príčinu spomalenosti útloňov. Uverejnili ju v časopise Journal of Mammalogy.

Potrava útloňov celoročne obsahuje veľa cukrov, zvlášť glukózy - a teda aj energie. Väčšinu jej však spotrebujú na to, aby sa ich organizmus vysporiadal s toxickými a ťažko stráviteľnými druhotnými zložkami rastlín. Výsledkom je veľmi pomalý priebeh látkovej výmeny, a značný nedostatok energie využiteľnej na pohyb. Čo všetko v bežnej strave človeka Západu v 21. storočí zasa spomaľuje náš pohyb i myslenie?

Útloň váhavý: stojí si na konári a mohlo by mu byť lepšie, keby si rastlinnú potravu dokázal upravovať. FOTO - JESSICA M. ROTHMAN (1); A. SHAH/NATURE (2)

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Od soboty sa ulice vyprázdnia.
Premiér Igor Matovič.

Koronavírus: Slovensko má ďalších 19 úmrtí, Oravu a Bardejov čaká plošné testovanie(minúta po minúte)

Celkový počet nakazených na Slovensku dosiahol číslo 33 602. Pandémia Covid-19 si doteraz vyžiadala 117 obetí.

Ilustračné foto
Dobré ráno

Dobré ráno: Špeciálny prokurátor Kováčik defacto skončil

Slovenská justícia sa otriasa v základoch.

Podcast Dobré Ráno.

Neprehliadnite tiež

Kanadsko-americký bývalý iluzionista James Randi, ktorý podstatnú časť kariéry strávil vyvracaním tvrdení o nadprirodzene, zomrel vo veku 92 rokov.

Dávne stopy naznačujú príbeh nebezpečnej púte

Stopy majú viac ako desaťtisíc rokov.

Umelecká predstava o putovaní ženy s batoľaťom cez územie, ktoré je dnes v Národnom parku White Sands. Jej stopy sa zachovali viac ako desaťtisíc rokov, vedci ich teraz podrobili detailnej analýze. KLIKNITE PRE ZVÄČŠENIE.