VEDCI HĽADAJÚ PRAVÚ TVÁR JEDNEJ Z NAJHORŠÍCH CHORÔB S NOVÝMI POSTUPMI A S NOVÝMI ĽUĎMI. DO SKÚMANIA MECHANIZMU VZNIKU RAKOVINY SA OKREM GENETIKOV ZAPOJIL AJ VÝZNAMNÝ POLITOLÓG

Zlá správa pre zhubné bunky: ich mafiu odhalili

Rakovina je choroba mnohých tvárí. Existuje veľa génov, zapojených do jej vzniku.

Boj so zákernou chorobou momentálne prebieha aj pri mapovaní rakovinových génov. Je ich oveľa viac, ako sa predpokladalo. ILUSTRAČNÉ FOTO - PROFIMEDIA.CZ

Rakovina je choroba mnohých tvárí. Existuje veľa génov, zapojených do jej vzniku. Dokonca oveľa viac, ako si doteraz mysleli aj genetici, ktorí chorobu už dlhé roky študujú. Potvrdila to jedna z najvýznamnejších genetických prác z tejto oblasti v poslednom období, publikovaná v časopise Science. V rámci širšieho projektu mapovala gény, podieľajúce sa na dvoch rozšírených typoch rakoviny.

Členom tímu bol známy genetik Bert Vogelstein z Univerzity Johnsa Hopkinsa v Baltimore, vedec Medicínskeho inštitútu Howarda Hughesa (HHMI). Táto dobročinná organizácia, financovaná z pozostalosti niekdajšieho známeho dobrodruha a filantropa, vytvára vlastné laboratóriá na mnohých významných vedeckých inštitúciách.

Nočné úvahy o sprisahaní

Vogelstein, ktorý sa venuje dlhodobo výskumu genetických mechanizmov vzniku rakoviny, pre internetové HHMI News výskum komentoval takto: "Vedci, ktorí ho čítali, o ňom podľa vlastných slov museli rozmýšľať celú noc."

Prekvapenie po zmapovaní genetických zmien nádorových buniek prsníka a hrubého čreva bolo opodstatnené. Ako povedal pre Reuters prvý autor článku zo Science Tobias Sjöblom (pracuje vo Vogelsteinovom laboratóriu), vedci očakávali, že nájdu za hrsť génov, zapojených vo vzniku, raste a šírení nádorov. V sprisahaní však bolo zapojených až 193 CAN-génov (CAN znamená candidate cancer gene, kandidát na rakovinový gén).

Vyžiadalo si to mravčiu detektívnu prácu, lebo vedci museli porovnať 13-tisíc génov z 22 odstránených nádorov prsníka a hrubého čreva so zdravými, a dovedna "prečítať" až pol miliardy "písmen" DNA, podozrivých z nekalej činnosti (celý náš genóm má asi tri miliardy "písmen" DNA).

Ešte nedávno by tak rozsiahly výskum nebol možný. Teraz sú však k dispozícii zlepšené metódy sekvenovania genómu a bioinformatických technológií. Základnou podmienkou porovnania nádorových a zdravých génov je znalosť celého ľudského genómu, súhrnnej dedičnej informácie, zakódovanej v DNA jadra bunky. Vedci samozrejme používali počítače, podľa Vogelsteina však v záverečných fázach usvedčovania niektorých podozrivých bolo ľudské oko spoľahlivejšie ako stroj.

Každý je iný

"O väčšine z týchto génov sa nevedelo, že sú v tumoroch zmenené a že zrejme ovplyvňujú široké spektrum bunkových funkcií," napísali vedci v Science. Gény zapojené v nádorových procesoch v prsníku a hrubom čreve sú rôzne (čo neprekvapuje), lenže aj v rovnakých typoch nádorov boli zmutované rôzne gény. Ani jeden nádor toho istého typu nemal s iným spoločných viac ako 6 CAN-génov. Taká rôznorodosť súhlasí s dlhoročnými poznatkami lekárov, že každý nádor je unikátny a správa sa inak. Ako keby každý onkologický pacient mal iný typ choroby, vyvolaný iným vonkajším kancerogénom, iným vnútorným mutagénom, s inými typmi mechanizmov opravy.

"Ak si niekto myslel, že rakovina je v svojej podstate jednoduché ochorenie, mýlil sa," hovorí Bert Vogelstein. Táto zložitosť, ktorá teraz dostala presnejšie matematické obrysy, môže vyvolať pesimizmus. Na druhej strane, ak máte k dispozícii podrobnú mapu činnosti nepriateľa, nech sa vám zdá akokoľvek zložitá, je to krok dopredu. Môžete začať uvažovať o úlohe každého novoobjaveného génu vo vývoji choroby. Môžete sa pokúsiť hľadať zmutované gény v organizme skôr, než choroba vypukne.

Verme Vogelsteinovi, keď hovorí: "Teraz máme v rukách mnohé nové ciele, na ktoré môžeme zamerať vývoj liekov." Možno cielená streľba na tieto terče naozaj privedie k tomu, že každý pacient raz dostane liečbu, šitú presne na jeho jedinečnú chorobu.

Nový hráč na scéne

Zaujímavý pohľad na vznik rakoviny, ktorý obsahuje aj vysvetlenie jej rôznorodosti, prináša práca, publikovaná v Proceedings of the National Academy of Sciences. Americký politológ Robert Axelrod z Michiganskej univerzity v Ann Arbore v nej spojil sily s odborníkmi na nádory. Pretože na pôdu výskumu rakoviny vkročil jeden z najvýznamnejších vedcov, zaoberajúcich sa hernými teóriami v evolučnej biológii (teda uplatnením matematiky a ekonomiky), môžeme to považovať za ozaj historický moment. Táto sféra bola až doteraz vyhradená prírodovedcom.

Ťažisko Axelrodovej úvahy spočíva v myšlienke, že každá nádorová bunka je iná, so svojskými mutáciami a potrebami, preto o každej z týchto buniek možno uvažovať ako o individuálnom hráčovi vo vytváraní nádoru. Dokonca ani netreba, aby každý hráč prešiel celým zložitým procesom mutácie. Stačí, ak urobí iba niektoré kroky, a ostatní hráči, ktorí zatiaľ urobili iné kroky, ho podporia a doplnia, prípadne zastúpia.

Čo vedel už Adam Smith

Keďže bunky medzi sebou komunikujú, môžeme si tento proces predstaviť prípadne ako činnosť dobre skrytej a organizovanej mafie, ktorá svojim členom odovzdáva informácie pomocou zvláštnych molekúl, ktoré bunky vylučujú. Nijaká z buniek preto nemusí mať kompletnú výbavu na to, aby z nej vznikol nádor, napriek tomu ho môžu spojenými silami vytvoriť.

Doteraz nikoho nenapadlo takto uvažovať, v podstate však nejde o nič prevratné. Je to iba uplatnenie známeho postupu v inej situácii. "Myšlienka ekonóma Adama Smitha o tom, že spolupráca medzi ľuďmi uľahčuje cestu k cieľu, je dosť fúzatá," povedal pre New Scientist Axelrod. "Spoluprácu považujeme za dobrú vec, rakovinu za zlú. Preto možno až doteraz nikoho nenapadlo tieto dve veci spojiť," vysvetlil skromne Axelrod.

"Je to veľmi vierohodné," povedala britská špecialistka na výskum rakoviny Laura-Jane Armstrongová. Axelrodova teória podľa nej môže vysvetliť rozdiely, ktoré vidíme u buniek v jednom nádore, a tiež to, prečo nádor získava odolnosť proti liečbe. Záver podľa Armstrongovej znie podobne ako pri výskume Vogelsteina: Ak sú v jednom nádore najrôznejšie typy spolupracujúcich buniek s rozdielnou históriou a s inak zmutovanými génmi, pacient by mal dostávať viac rôznych liekov. Iba tak sa možno pokúsiť zničiť všetky bunky, ktoré sa na vzniku nádoru podieľajú.

Ako vzniká rakovina?

To doteraz presne nevieme. Jeden z možných obrázkov je zrejme takýto: pod sústavným tlakom vonkajších okolností začnú zlyhávať obranné mechanizmy bunky a jej program sa pomaly a postupne prepína z normálneho na nádorový. Spúšťačmi môžu byť zlý životný štýl (fajčenie, veľa údenín, červeného mäsa a alkoholu, málo vlákniny a pohybu), škodliviny v potrave a prostredí, stres, ktorý sa prenáša na bunkovú úroveň, prípadne určité druhy infekcie; môže to byť aj niečo, o čom ešte nič netušíme. Isté však je, že riziko rakoviny rastie so zvyšujúcim sa vekom.

Normálny rytmus vývoja bunky prináša život a smrť, zatiaľ čo nádorový rast je lákavejší: sľubuje večný život. Stačí, ak jediná z desiatich biliónov buniek nášho tela prestane rešpektovať potreby organizmu, ktorého je súčasťou, a začne sledovať vlastné sebecké ciele v duchu hesla "množiť sa, množiť sa, množiť sa". Umlčané gény, ktoré v normálnej situácii majú vyradiť podozrivú bunku z obehu, nechajú sebeckého votrelca prosperovať. Z narcisticky vytváraných vlastných kópií (a v spolupráci s ďalšími bunkami) rastie pomaly, ale isto nádor, ktorý má dosť filipa na to, aby sa skryl aj pred imunitnou políciou organizmu. Môže tak nerušene rásť dlhé roky. Než ho lekári objavia, napácha škody, ktoré niekedy možno napraviť, niekedy už nie.

Jedným z najsvedomitejších ochrancov zdravia našej bunky je gén p53, ako o tom píše aj Robert A. Weinberg vo vynikajúcej knihe Jediná odrodilá bunka. Ako vzniká rakovina (Academia, Praha, 2003, rovnakú knihu vydal v slovenčine aj Kalligram). Gén p53 zasiahne v momente, keď sa bunka snaží o zhubné množenie a donúti ju spáchať samovraždu. Vedci ho poznajú už viac ako štvrťstoročie a možnosti jeho využitia pri liečbe niektorých typov nádorov stále označujú slovom "nádejné". Ak by však vždy a všade stačilo iba nejako dodať do nádorovej bunky pokazený gén p53 a obnoviť tak ochranné mechanizmy, bolo by všetko príliš jednoduché. Nové výskumy dopĺňajú až neskutočne rôznorodý obraz tohto obávaného ochorenia, ktoré stále skrýva svoju pravú tvár. (ač)

Robert Axelrod

Jeho meno sa vyskytuje pomaly v každej významnejšej sociobiologickej knihe. Napríklad v biblii neodarwinistov Sebecký gén (jeho prvá verzia vyšla už v roku 1976) Richard Dawkins píše, že Robert Axelrod v spolupráci s W. D. Hamiltonom rozvinul myšlienku recipročného altruizmu do "vzrušujúcich nových rozmerov". Okrem iného Axelrod v rámci známej hry Väzňova dilema dokázal, že rozumné sledovanie vlastného prospechu prináša prospech aj pre iných ľudí.

Bert Vogelstein.

Najčítanejšie na SME Tech


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  2. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  3. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  4. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  5. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  6. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  7. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  8. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  9. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  10. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 684
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 622
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 594
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 425
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 192
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 769
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 417
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 745
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 932
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 557

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Mopslík zmenšoval iné psy. Ukázali najrozsiahlejší strom psích plemien

Do spoločných skupín patria aj psy, ktoré sa na seba vôbec nepodobajú.

Ako sa zo starých fliaš stanú lepšie batérie

Drvené sklo namiesto uhlíka môže byť novým krokom vo vývoji lítiových batérií.

Hacker premenil 2 milióny hardvérov na nefunkčné tehly

Škodlivý kód môže napadnúť aj set-top boxy.

Veľké finále sa začalo. Sonda Cassini sa prvýkrát vnorila medzi prstence a Saturn

Sonda začína finále nabité vedou, nakoniec zhorí ako meteoroid.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop