SME

Specnaz: Project Wolf - bum sem, bum tam!

Hrali ste Project IGI? Nepáčila sa vám grafika, umelá inteligencia, ozvučenie, hrateľnosť, a množstvo ďalších vecí? Ak ste odpovedali aspoň na jednu otázku slovom ÁNO, tak si pustite radšej starý IGI, než SPECNAZ.

Na jeden nádych: Strieľačka, ktorá sa hrá na strieľačku, a pritom to je len stupídnou akciou z čias Project IGI, a tým pádom má hnusnú grafiku, ešte horšie ozvučenie a vôbec sa neoplatí o nej písať. Hodnotenie: 1,8. Nemusíte ani čítať ďalej.

Dva roky dozadu, keď som sa o hre dozvedel, tak som jasal, bol som nadšený, všetko vôkol mňa bolo ružové. Spoza kopca vychádzala žiara a na mňa sa hrnulo rozvášnené stádo anjelov... ach. Neskôr, sa mi dostali pod nos videá, a tak radosť z blížiacej sa hry sa ešte viac stupňovala. Kvalitne zostrihané video s ruským prízvukom v pozadí budilo rešpekt voči celému štúdiu Byte Software, ktoré ma tento počin na svedomí. V oblakoch som bol až do toho momentu, kým som hru nespustil. Práááásk!

Byte Software sa hre začali venovať už v roku pána 2001. Čo ich k tomuto viedlo? Citujem z jedného interview: „Momentálne je to náš prvý projekt a naším cieľom je ho dokončiť a zviditeľniť sa.” Dosť odvážne tvrdenie – zviditeľniť sa. Škoda. Ako už z prvej vety článku viete, tak sa im to bohužiaľ nepodarilo.

Specnaz: Project Wolf je FPS, čiže First Person Shooter s vložkou taktiky. Príbeh sa odohráva na pieskom zasypanej púšti v Jemene, Iráne, Afganistane, Uzbekistane a Myanmare (proste tam, kde je piesok a háveď tomu podobná). To, že Rusáci mileradi plytvajú materiálom, a zároveň peniazmi, je známe. Tak teda po skončení Studenej vojny ostali po svete roztrúsené vojenské základne, ktoré sa nedali nijako využiť. Po rozpade sovietskeho zväzu na prevádzku jednoducho neboli peniaze. O čo išlo v studenej vojne hádam všetci viete, čiže červená armáda za sebou zanechala otrasný bodrel v podobe nukleárnych zbraní a kadečoho ostatného. Nemilou povinnosť bola likvidácia tohto svinstva. Vybraní ľudia mali za úlohu doletieť po materiál a vrátiť sa späť domov - aj s ním, ale nejako im to neklaplo a domov sa vrátili nohami napred. Vtedy sa do hry zapája jednotka Specnaz.

Na začiatku hry si vytvoríte profil, teda skôr plnohodnotné prihlasovacie konto. Zmysel tohto konta som absolútne nepochopil. Vy si totiž vytvoríte nick s heslom, ale na čo je tam to heslo? Ak splníte túto prvú požiadavku, tak hopsa do hry. Máte na výber z dvoch módov – Geroy a Tactical. Geroy je hra osamoteného hráča. Klasický king, ktorý je na všetko sám a zdolá hory aj doly bez jedla, vody a iných potrieb (stále dúfam, že v hre sa budem môcť vyčúrať). Stačí vám flinta a pevné nervy. Druhým módom je tactical. Ani zďaleka nie je prepracovaný na úrovni. K tomuto módu dostane tlupu totálnych magorov, ktorí sa nevedia o seba postarať, kým im to neprikážete. Celkom komická situácia nastala vtedy, keď som jedného chlapíka poslal, nech zabije nepriateľa. Ten prišiel 10 metrov pred neho a nechal sa napumpovať adrenalínom. Potom vypálil dávku, zahlásil reloading. A znova, znova, znova, až kým som nezakročil ja. Ja, ja a znova len ja. V tejto hre platí pravidlo, že keď uvidíte nepriateľa, tak strieľajte prvý. Keď on uvidí prvý vás? Tak nech kľudne počká, kým príde rad aj na neho.

Super vecičkou je satelitný systém, ktorý môžu závidieť aj ultra rozvojové krajiny. Na ňom máte totiž zakreslené všetko, nepriateľa, jeho polohu, či je skrčený, akú ma zbraň... absolútna delikatesa. My hráči ho využijeme hlavne na to, že si pomocou neho môžeme elegantne zistiť, koho ešte treba poslať na onen svet.

Nezmyselný poklus cez bojisko sa skôr či neskôr skončí smrťou. Dá sa to prirovnať behu v rozviazaných teniskách, kde si taktiež skôr či neskôr rozbijete váš drahocenný chrup. Prečo smrť? Nuž preto, lebo nepriatelia trpia chorobou excelentnej mušky. Je jedno, že ste na míle od nich, aj tak vás dostanú. Vôbec nepreháňam. Spočiatku som nadával na nezvyklú nepresnosť u svojich zbraní (ktorá sa neskôr javila ako normálna), a keď som stál zoči-voči nepriateľovi, tak som zase pre zmenu nadával na jeho ukrutnú presnosť. Je až udivujúce, s akou rýchlosťou a predvídavosťou vám dokáže umiestniť olovo tam, kam ho najmenej potrebujete.

Iste si spomínate na starý Project IGI a sniperku SVD Dragunov. Z nej ste mohli strieľať do nekonečna a ešte ďalej, a aj tak ste vždy trafili. Tam zákony balistiky neplatili, a tak isto neplatili ani zákony ľudské. Totiž, hlavnej postave sa ruky ani nemihli, boli pevné ako skala. A prečo to spomínam? Preto, lebo Project Wolf pokročil o polovicu dopredu! Neskutočný pokrok. Samozrejme nepohyblivé ruky ostali, ale aspoň do hry autori zakomponovali balistiku. Takže už to nie je o tom, že stred krížu je miesto doletu guľky, ale je to skôr o hádaní dopadu (časom a tréningom môžete chytiť chorobu excelentnej mušky dokonca aj vy).

Umelá inteligencia tiež ostala na úrovni IGI, čiže ak ste niekedy videli vystrieľané celé kasárne, a vôbec vás to nerozhodilo, tak neváhajte, a pridajte sa k nepriateľom do Project Wolf. Zaľahol som vedľa plotu a počkal, kým príde patrola dvoch vojakov bližšie. Keď sa priblížili, tak padol výstrel. Puf, bác. Jeden spadol. Druhý má pevné nervy, tak ho to netrápi. Ide ďalej. Puf, bác. Spadol aj druhý. Hm. Podivuhodné. Za chvíľku tade ide ďalší vojak, vidí dve mŕtvoly, ale taktiež nič. Tak čo s ním. Puf, bác. A stále dookola. Otextúrované ksichty týchto stupídnych tvorov dostali taktiež tupú formu (už aj výraz kravy pôsobí inteligentnejšie).

Za zmienku rozhodne stojí zbraňový arzenál. Ten totiž obsahuje zbrane, ktoré v hrách nie sú až také bežné. Napríklad kompaktná odstreľovačka VSS Vintorez, klasik z roku 1947 – AK47, Avtomat Spetsialnij – AS (VAL) a nakoniec tlmená útočná puška – GROZA. Samozrejme sa dostanete aj k výbušninám - ako granáty, satchel s C4kou, alebo RPG...

Cestou necestou po zaprášenej a vyprahnutej púšti zbadám UAZ. S jazykom až po zem sadnem do neho a v tej chvíli sa ma zmocní hrozne, ale ozaj hrozne úchylná myšlienka. Čo takto ich rad radom pozrážať? To vôbec neznie blbo. Tak sa všetkým známy ruský UAZ stane nesmrteľným. Samozrejme, že to nie je len tak, pokým v ňom nesedíte, tak je veľmi zraniteľný. Dokonca aj pri neustálej streľbe do čelného skla nastane deštrukcia. Ale ako náhle zasadnete za volant, tak tvoríte nerozlučnú dvojicu, ktorá je navyše nesmrteľná. Hej, znie to šialene. Keď jazdíte v UAZe, tak ste nesmrteľný a s chladnou hlavou môžete všetkých pozrážať.

Možno ste niekedy videli kopu sena. Tak hra oplýva niekoľkými takými kopami bugov. Je ich dokonca toľko, že sa nedajú spočítať. Rôzne zaseknutia v plote, neviditeľné steny (a pritom tam nemajú byť), nefunkčnosť ALT+TAB, niekedy postava beží do strany sama od seba...

Ku koncu si čo to povieme o skutočných Specnaz. SpetsNaz sú vojská špeciálneho nasadenia. Ich obdoby sú napríklad americký Delta Force (DF) alebo anglický Special Air Service (SAS). V azbuke SpetsNaz znie: специального назначения, a v latinke: SPETSialnogo NAZnacheniya. To by malo stačiť na miernu orientáciu aj pre tých, ktorí sa o military nezaujímajú. Chcel som len naznačiť, že Specnaz nie sú len dáki šašovia, ale sú plnohodnotnými „konkurentmi” iných špeciálnych vojsk zo zahraničia.

GRAFIKA 2 / 10
V nastaveniach hry je tradične mnoho grafických efektov na vypnutie a zapnutie. Lenže čo z toho... Bol som mierne vykoľajený, keď som si hru zapol na rozlíšení 1024x768 so všetkým „ON“. Hra totiž sekala. FPS mi kleslo pod hrateľnú hranicu. Autori sú značne poznačený Ruskou márnotratnosťou a hru urobili veľmi náročnú na pohonné hmoty. Všetko by bolo okej, keby grafické spracovanie odpovedalo hardwarovej náročnosti. Tiene v hre sú také isté ako ich vrhač, čiže kostrbatý strom = kostrbatý tieň. Je to pochopiteľné, ale zároveň som tým poukázal hneď na dva nedostatky. Navyše Specnaz obsahuje ešte množstvo grafických chýb, ako napríklad elektrické vedenie do kopca, plot cez kopec... Všetky objekty a predmety pôsobia celkovo nepríjemným dojmom. Flóra povaľujúca sa po okolí taktiež nezapasovala do gurmánskeho oka. Proste všetko, čo sa tu dalo pokaziť, sa tu aj pokazilo.

INTERFACE 2 / 10
Šok číslo 1 nastane hneď pri uvítaní. Zapnete hru a pááác! Hnusné menu. Kebyže vlastním vývojárske štúdio ja, tak sa čiastočne snažím mať v jeho projektoch aj príjemné menu, pretože to je to prvé, čo na vás po spustení vybafne. Ak je príjemné menu, tak sa radosť z novej hry a zvedavosť ešte viac stupňuje. Pri Project Wolf dostanete hneď ranu medzi oči, už len ako náznak toho, že sa nemáte púšťať ďalej. Prehľadnosťou bolo v poriadku, ale zapáchalo to hlavne po grafickej stránke. Šok číslo 2 sú pohyby. Pohľad na váš Specnaz sa dá ešte prežiť, ale pohyb nepriateľov je komický. Nedá sa to popísať, musíte to vidieť. Proste to vyzerá, ako keby dali ruky hore, šialene s nimi mykali a popritom ešte nohy zdvíhali čo najvyššie. Polovičný šok číslo 3 je HUD. Ten je tak 50 na 50, z časti dobrý a z časti zlý. Najskôr horšia stránka – tá sa týka hlavne kompasu, a zobrazenia waypointov (majú krikľavo-zelenú farbu). Dobrá stránka – zobrazenie vašej zbrane a stavu zásobníku, mód streľby a nakoniec aj vaša poloha (ľah...).

HRATEĽNOSŤ 2 / 10
Samé negatíva... ktoré sa nevyhnú ani tomuto chlieviku. Jeden hnusný stereotyp. Vzhľadom na príbeh je to aj z časti pochopiteľné (ničiť, ničiť a ničiť), ale my nechceme chápať, my sa chceme baviť! Všetky misie sú na báze – Znič to, potom tamto, vyvraždi všetkých a podobne. Baviť vás bude len tréning a prvá misia (po pár nadávkach a reštartoch vás ale prestane baviť možno aj tá). Potom jeto len piesok, piesok, noc, noc, piesok, piesok. Wow! Zmena, sme v inom štáte. Rutina...

MULTIPLAYER X / 10
Jediné plus - nemá ho.

ZVUKY 1 / 10
V menu sú zvuky skôr z takého futuristického súdka (teda aspoň na mňa tak pôsobili), takže opäť sa niekde sekli. Ozvučenie v hre samotnej je chabé. Vánok rozfúkava duny piesku, zbrane krákajú, nepriatelia pazvukujú atď.

HUDBA 1 / 10
Nemám tu čo napísať. Síce tam je, ale len jedna skladba, ktorá hrá dokonca len v menu.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 3 / 10
Náročná, to teda je! Prvých pár misií bude cesta peklom. Nie je to spôsobené zložitým ovládaním, alebo zložitosťou zadaných úloh, ale extra schopnosťami nepriateľov. Čo to o inteligencií som už spomínal vyššie, takže to nemá zmysel kopírovať.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 1,8 / 10
Autori nám zjavne chceli ukázať to, ako sa dá premárniť 5 rokov vývoja. Nechcem im ale brať nádeje do budúcnosti, veď s elánom, a samozrejme ešte s novým enginom, môžu spraviť oveľa viac ako teraz. Dôležitý je hlavne dobrý pracovný kolektív, o ktorom nepochybujem. Hneď takto na začiatok si však asi zvolili priťažkú kartu a, bohužiaľ, zrejme sa jej nechystajú vzdať, keďže už ohlásili Specnaz 2. Na záver im chcem popriať veľa šťastia. Teším sa na ďalšiu hru pod taktovkou Byte Software.

Autor: Paľo Delinčák

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu