Na overení teórie veľkého Einsteina vedci potrebovali jeden z najväčších pozemských rádioteleskopov s pohyblivou anténou v austrálskom Parkes. ILUSTRÁCIA - CSIRO |
a. Tím viedol Michael Kramer z Manchesterskej univerzity.
Tromi najväčšími rádioteleskopmi s pohyblivými anténami na svete v britskom Jodrell Bank, austrálskom Parkes a americkom Green Bank sledovali tzv. dvojhviezdny pulzar PSR J0737-3039 A a B, dvojicu neutrónových hviezd objavenú roku 2003. Leží v súhvezdí Kormy približne dvetisíc svetelných rokov od Zeme (1 svetelný rok = 9,46 bilióna km). Jeho zložky obiehajú vo vzájomnej vzdialenosti asi milión km okolo spoločného ťažiska raz za 2,4 hodiny rýchlosťou približne milión km/hod. Pri tom mimoriadne rýchlo rotujú, prvá raz za 22 milisekúnd, druhá raz za 2,7-sekundy. Súčasne ako majáky vysielajú rádiové impulzy, vždy, keď ich lúče pretnú Zem.
Typická neutrónová hviezda má pri vyše jednej hmotnosti Slnka priemer iba okolo 20 km. Pohyby v takto usporiadanej sústave superhustých telies ponúkajú vedcom unikátne vesmírne laboratórium, kde môžu overovať viaceré predpovede Einsteinovej všeobecnej teórie relativity. Trebárs spomaľovanie a omeškávanie impulzov jednej neutrónovej hviezdy vplyvom silného gravitačného poľa druhej, alebo vplyv gravitačného žiarenia na skracovanie periódy ich vzájomného obehu. Séria pozorovaní PSR J0737-3039 A a B umožnila Kramerovi s kolegami tieto predpovede overiť s dosiaľ nevídanou presnosťou: na päť stotín percenta! Pokiaľ ide o vysvetlenie gravitácie (hmota a energia deformujú priestor a čas), Einstein mal pravdu. S pravdepodobnosťou 99,95-percenta. (urb)
