Cascajalská doska spredu.
Kamenná doska z mexického vidieka posúva písomné pamiatky starých amerických kultúr o štyristo rokov do minulosti. Znakmi ju pokryli na začiatku prvého tisícročia pred n. l. Olmékovia, prvá známa civilizácia za Atlantikom.
Hadí kameň
V časopise Science to oznámil tím, ktorý viedla dvojica mexických archeológov: Maria del Carmen Rodríguezová Martínezová zo strediska Národného ústavu pre antropológiu a históriu vo Veracruze (Mexiko) a Poncian Ortíz Ceballos z tamojšej univerzity. Spolupracovali s piatimi kolegami z USA. Kamenná doska je zo serpentinitu čiže hadca, zväčša sivozelenej premenenej horniny. Vysoká 36, široká 21 a hrubá 13 centimetrov. Jej hmotnosť dosahuje asi 12 kilogramov. Na konci 90-tych rokov ju našli budovatelia cesty v kope trosiek na mieste zvanom Cascajal pri meste Jáltipan v mexickom štáte Veracruz. Okolo boli črepy keramiky, úlomky hlinených sošiek a mlynského kameňa. Význam dosky rozpoznali už roku 1999 spomenutí mexickí bádatelia. Okamžite ju zaregistrovali ako pamiatku.
Záhada zo šesťdesiatich dvoch znakov
Výskum tzv. Cascajalskej dosky sa skončil túto jar. Vytesaných je na nej 62 znakov. Niektoré sa opakujú až štyrikrát. Vzhľad i vzory postupnosti znakov zodpovedajú písmu. Doska má bezprecedentný tvar. Na piatich stranách je vypuklá. Na šiestej so znakmi, naopak, vydutá. Asi ju ktosi otesal a opäť popísal. Azda viackrát. Zdvojené postupnosti znakov poukazujú na poéziu alebo pieseň. Bol by to najstarší doklad takých umeleckých prejavov v Mezoamerike (spoločné označenie Mexika a vlastnej Strednej Ameriky).
Podrobnosti dosky a sprievodných nálezov umožňujú celý súbor v regionálnom archeologickom kontexte datovať do fázy San Lorenzo kultúry Olmékov. Teda najmenej do roku 900 pred n. l. Rytiny znakov sú podľa patiny naozaj také staré. Napokon z náleziska nie je do San Lorenza ďaleko.
Spadnuté sánky
Znaky na Cascajalskej doske aspoň o štyri storočia predbiehajú dobu, keď sa podľa doterajších názorov na západnej pologuli prvý raz objavilo písmo ako dôležitý atribút civilizácie. Zaručené nápisy sú však až z našej éry. Člen tímu Stephen Houston z Brownovej univerzity (USA): "Je to objav, pri akom iba pozeráte s otvorenými ústami. Civilizáciu Olmékov uvádza na celkom novú úroveň".
Ďalší špecialisti na Olmékov s Houstonom súhlasia. Ba aj skeptici uznávajú znaky na Cascajalskej doske za písmo. Sporné sa im javí jej datovanie, a samozrejme to, čo z nej vyplýva. Lebo nápis nik nedokáže prečítať. Nepripomína nijaké mladšie písmo z tejto oblasti. Má napríklad vodorovné riadky, kým neskôr (ako u Mayov) boli zvislé.
Stále tajomní Olmékovia
Kultúra Olmékov sa zrodila na tropických nížinách južného brehu Mexického zálivu okolo roku 1200 pred n. l. Jej zrod na území dnešných mexických štátov Veracruz a Tabasco umožnila kombinácia úrodnej pôdy a hojných zrážok. Olmékovia pestovali najmä kukuricu.
Prvým strediskom bolo San Lorenzo Tenochtitlán. Tak sa aj volá úvodná fáza Olmékov. Obyvatelia ho opustili asi roku 900 p. n. l. Štafetu prevzala blízka La Venta. Aj jej dejiny sa skončili okolo roku 400 pred n. l. Za toto poltisícročie sa kultúrny vplyv Olmékov rozšíril ďaleko do ostatného Mexika. Napríklad podnietil vznik kultúry Zapotékov na západe. A na východ zasiahol k Mayom, až do susedných krajín po Salvador.
Mnohí vedci vidia Olmékov ako materskú kultúru všetkých vyspelých mezoamerických kultúr. Verejnosť ich pozná vďaka až vyše trojmetrovým kamenným hlavám. Je to prvá kultúra Nového sveta s atribútmi civilizácie. Aj s písmom, hoci nerozlúšteným. Pomohla by "rosettská doska" s viacjazyčným nápisom.
Tá istá doska zboku.
Olmécka kamenná hlava.
