Indický muž a jeho vychudnutý vodný byvol často márne hľadajú v obdobiach sucha vodu. |
Štúdia z amerického Science upozornila na konkrétne vplyvy nevyspytateľného klimatického javu El Niňo, ktorý okrem iných nepríjemností spôsobuje aj suchá v Indii. Klimatológom vyšlo, že čím viac sa pri El Niňo oteplí západná strana Tichého oceánu, tým vyššia je pravdepodobnosť nástupu suchých rokov. Hlavným autorom štúdie je K. Krišna Kumar z Indického inštitútu tropickej meteorológie v Pune, spoluatormi vedci z Univerzity v Colorade v Boulderi. O štúdii informovala internetová verzia Nature.
132-ročné záznamy zrážok v Indii ukazujú, že sucho tu je vždy spojené s javom El Niňo, ktorý ohrieva vody Tichého oceánu. Následne sa zmení vyparovanie a veterné prúdy. V roku 1997 však najsilnejšie zaznamenané El Niňo v 20. storočí neovplyvnilo monzúny v Indii nijak výrazne, zatiaľ čo v roku 2002 tu relatívne slabé El Niňo spôsobilo veľké a nečakané sucho.
Podľa Martina Hoerlinga z amerického Národného úradu pre výskum atmosféry a oceánov v Boulderi spočíva príčina v tom, že El Niňo sa mení, a niekedy ohrieva viac vody zo strednej a západnej časti Pacifiku, a niekedy skôr jeho východné oblasti. Posledné analýzy ukazujú, že práve ohrievanie západných vôd súvisí s veľkým suchom. Ak by si to všimli vedci skôr, mohli predvídať veľké a nečakané indické suchá v rokoch 2002 a 2004.
Takýto typ El Niňa sa bude objavovať čoraz častejšie spolu s tým, ako aktivity ľudí prispievajú k ohrievaniu oceánov. To je pre Indiu zlá správa. Už teraz je možné pozorovať trend zoslabovania intenzity monzúnov, prinášajúcich vlahu, hovorí Hoerling, a to pravdepodobne v dôsledku zmeny typov El Niňa. Môže to veľmi negatívne ovplyvniť indické poľnohospodárstvo.
Ani nové poznatky neznamenajú predpovedanie monzúnov. "Snažíme sa iba o predpovedanie ničivého sucha, aké sa vyskytuje raz za desať rokov," upresňuje Hoerling. Zatiaľ nie je možné takto predpovedať aj menej výrazné udalosti. Problémom je, že do hry vstupuje obrovské množstvo veličín, ktoré majú na monzúny vplyv. Dôležitá je tu nielen časová, ale aj priestorová presnosť, upozorňuje Prashant Goswami, ktorý pracuje na predpovediach monzúnov v Centre pre matematické modelovanie a počítačové simulácie v Bangalore. Meteorologický ústav v Indii mu bránil v publikovaní jeho vlastných predpovedí monzúnov, pretože sa nezhodovali s oficiálnou verziou. "Ak sú v Guajarate silné záplavy, a ak je v Andhra Praseši sucho, je správne urobiť priemer?," pýta sa Goswami. V tom prípade by nepochybne vyšlo, že "v priemere" je vody všade tak akurát.
El Niňo však ovplyvňuje počasie na celom svete a spôsobuje sucho aj v Amazónii či Austrálii. Ak aj jeho účinky budú vedci schopní predpovedať čoraz presnejšie, nemalo by nás to zvádzať k falošnému pocitu moci nad prírodou. Budúcnosť je vždy neistá. Spolu so zmenou teploty oceánov sa môže zmeniť aj správanie a účinky El Niňa. Úcta k tomu, čo nás presahuje, je nevyhnutná aj v tomto prípade.
