Múmia Ötziho leží v ľadovom iglú v múzeu v talianskom Bolzane. FOTO - ČTK/AP
Pred pätnástimi rokmi objavili v alpskom ľadovci zachovanú múmiu. Muž z ľadovca dostal meno Ötzi podľa miesta nálezu v Ötztalských Alpách na hraniciach Talianska a Rakúska. Vedci vek múmie odhadli na 5300 rokov a pôvodne ho pasovali na lovca. Zistili, že zomrel násilnou smrťou, lebo v jeho tele našli hrot kamenného šípu. Šíp z rany však niekto vybral, najskôr jeho priatelia.
Vďačná téma
Ötzi vlastne ani nemal existovať, pretože pohyby ľadovca mohli jeho telo roztrhať na márne kúsky, a tak sa zachovalo iba zázrakom. Aj preto je vďačnou témou vedeckých i nevedeckých článkov a úvah, ktorých už o ňom vznikli stovky. Nechýbajú ani také, v ktorých sa mysticky opisujú tragické osudy ľudí, ktorí s múmiou prišli do kontaktu. Pokiaľ však zostaneme pri odborných prácach, za povšimnutie stojí nedávny genetický výskum tímu talianskeho antropológa Franca Rolla, ktorý zanalyzoval Ötziho mitochondriálnu DNA. Tá sa dedí výhradne po matke a pretože v jedinej bunke môžu byť stovky mitochondrií, lepšie sa s ňou pracuje ako s jadrovou DNA. Vedci okrem iného našli v Ötziho mtDNA dva znaky, ktoré sa spájajú so silne zvýšenou pravdepodobnosťou narušenej plodnosti, lebo spomaľujú pohyb spermií. S veľkou pravdepodobnosťou jeho potomkov už dnes na svahoch Álp nestretnete.
Pastier alebo turista?
Ötzi síce nemal príliš pohyblivé spermie, lenže o to pohyblivejší bol on sám. Svedčí o tom doteraz posledná významná vedecká štúdia o Mužovi z ľadovca publikovaná v Journal of Human Evolution. Odborníci z USA, Rakúska a Česka z tímu Christophera Ruffa z lekárskej fakulty univerzity Johnsa Hopkinsa v americkom Baltimore v nej dokazujú, že Ötzi často chodil.
O častej a namáhavej chôdzi Ötziho svedčí analýza jeho holenných kostí a kĺbov. Vedci porovnali tomografické snímky kostí Ötziho so 139 pozostatkami iných ľudí z mezolitu (strednej doby kamennej) a neolitu (mladšej doby kamennej). Zatiaľ čo stehenné kosti Ötziho boli v porovnaní s ostatnými mužmi daného obdobia v priemere rovnaké, holenné kosti mal zreteľne nadpriemerné. Ich zmeny nasvedčujú, že sa museli prispôsobiť vyššej mobilite, než bolo v neolite obvyklé.
Lenže, čo znamená vyššia mobilita? Možno si Ötzi zabezpečoval obživu ako pastier a chodil svetom so svojím stádom. Možno mal vo vtedajšej spoločnosti postavenie posla, potulného veštca alebo iného človeka, ktorý sa musel stále premiestňovať. Možno bol priekopníkom pravekého turizmu a chodil iba tak, zo záľuby, rovnako ako Forrest Gump behal "pre mier". Na rozdiel od sympatického filmového hrdinu to mal Ötzi ťažšie, lebo cesty ešte neexistovali. Napriek všetkému holenné kosti Ötziho svedčia o tom, že sa pohyboval na veľkom území.
Malý veľký Talian
K ďalším zvláštnostiam tajomného Muža z ľadovca patrí, že mal hmotnosť asi 61 kilogramov. V pomere k výške 158 centimetrov bol v porovnaní s inými mužmi vtedajšieho obdobia zreteľne menší. Stopy krvi na jeho tele dokladajú, že v čase svojej smrti alebo krátko pred ňou niesol niekoho na chrbte. Pretože na jeho tele aj šípoch vedci našli tiež stopy krvi, je možné, že záver jeho života bol dosť dramatický. Zrejme nepredal svoju kožu lacno. Napokon aj spor o to, či Ötzi patrí Rakúsku alebo Taliansku, bol veľmi vášnivý, ako to už pri podobných raritách býva. Azda trochu pripomínal dlhoročné hádky medzi Indiánmi a antropológmi o pozostatky amerického kennewického muža. V Amerike po dlhých súdnych sporoch vyhrali antropológovia, v Európe sa diskusie zaobišli bez prítomnosti talárov.
Ötzi, ktorý sa napokon stal Talianom, teraz odpočíva v múzeu v Bolzane v iglú z ľadových blokov, uchovávajúcich chlad a vlhko. Návštevníci múzea sa môžu pozerať na slávnu múmiu okienkom a spriadať vlastné príbehy o tom, ako žil a ako zomrel. Špekuláciu, že ho niekto našiel v pravlasti múmií, v Egypte, a zo žartu preniesol do Álp a zahrabal do snehu, aby spôsobil senzáciu a zmiatol vedcov, však už môžu vylúčiť. Spriaznenosť Ötziho s alpskou populáciou naznačili genetické testy tímu Franca Rolla. Jeho mtDNA patrí k vzácnemu európskemu variantu (nazýva sa haplotyp K), ktorý je častejší práve v oblasti Ötztalských Álp. Definitívne jeho európsky pôvod potvrdila analýza minerálov zo zubnej skloviny. Sú typické pre pitnú vodu, vyskytujúcu sa na južných svahoch tirolských Álp.
