Strach z hadov naučil ľudí vidieť farebne a rozoznať aj dobre zamaskované plazy. ILUSTRAČNÉ FOTO - SITA/AP |
Primáty majú najlepší zrak zo všetkých cicavcov, a spomedzi primátov máme najlepší zrak my. Človek za to zrejme môže ďakovať nie rôznofarebným rastlinkám či plodom, ale jedovatým hadom. Aspoň si to myslí antropologička Lynne Isbellová z Kalifornskej univerzity v Davise.
Strávila dlhé roky hľadaním odpovede na otázku, ako evolúcia mohla priviesť k tomu, že naše oči patria v živočíšnej ríši k najlepším. Svoje zistenia zverejnila v časopise Journal of Human Evolution.
Produkt pretekov v zbrojení
Veľa vecí nasvedčuje, že to boli práve jedovaté hady, ktoré prinútili našich vzdialených príbuzných poriadne zaostriť zrak. Inak by im hrozilo vyhynutie. Naše takmer dokonalé videnie je teda produktom biologických "pretekov v zbrojení", prebiehajúcich desiatky miliónov rokov medzi primátmi a hadmi. Primáty prežili, hady tiež, a súčasný pretrvávajúci veľký strach z nich môže byť pozostatkom tejto krvavej vojny. Len si spomeňte, koľkokrát ste považovali nevinný skrútený konárik v lese za hada.
Hady zo skupiny škrtičov, kam patrí súčasný veľhad kráľovský, sa podľa fosílneho záznamu objavili v Afrike asi pred sto miliónmi rokov. Našli tu cicavcov, vrátane malých primátov, ktoré boli práve na začiatku svojho vývoja. Výborná obeť.
Počas miliónov rokov súperenia sa primáty neustále prispôsobovali, zrak im smeroval stále viac dopredu a zdokonaľoval sa. To našim vzdialeným predkom umožnilo lepšie zbadať hady, ktoré sa dostali do ich blízkosti.
Novinka v bojovom ringu: jed
Preteky v zbrojení nabrali na rýchlosti, a ani hady sa nenechali zahanbiť. Asi pred šesťdesiatimi miliónmi rokov už dokázali svoju obeť ohroziť jedovatým uhryznutím, čo pre primáty predstavovalo nové nebezpečenstvo. Odpoveďou bol ešte lepší zrak, ktorý už dokázal rozlíšiť základné farby (to v živočíšnej ríši veľa druhov nevie). Opiciam a ľudoopom v Afrike umožnilo farebné videnie odhaliť maskovanie hadov v tráve či konárikoch.
Bez vplyvu hadov, najmä jedovatých, by sa náš zrak možno mohol vyvinúť asi tak, ako u lemurov na Madagaskare. Tí sa do blízkosti hadov nedostali a preto ich zrak patrí v ríši primátov medzi slabšie. Horší zrak v porovnaní s africkými majú podľa Isbellovej aj juhoamerické primáty, ktoré žijú vedľa hadov o desiatky miliónov rokov kratšie.
Teória, ale zaujímavá
Bude treba ešte mnoho rokov výskumu, aby sa táto zaujímavá teória potvrdila. Súčasný prevládajúci názor zastáva myšlienku, že zrak sa zlepšoval preto, že nám pomáhal chytať rôzne chrobáky, alebo aspoň nájsť a odtrhnúť si vytúžené ovocie. Nie je to však predsa len až príliš pokojný scenár?
Isbellová je presvedčená, že až keď africké hady začali ohrozovať primátov, malo pre nich zmysel začať zaostrovať zrak. Had je koniec koncov nebezpečný až v tesnej blízkosti obete. Nepremáva sa po lúkach preto, aby napádal opice, či dokonca menšie cicavce. Ak sa však dostane blízko, je lepšie si ho všimnúť.
Isbellová najskôr študovala africké primáty, a až potom ju napadlo možné spojenie hadov a nášho zraku. Pôvodne ani nechcela zavrhnúť starú teóriu vývoja zraku alebo búrať bariéry medzi vedcami z takých odlišných disciplín ako neurológia a primatológia. V skutočnosti pátrala po iných problémoch, lenže, ako hovorí, "leopardy neustále zabíjali opice, ktoré som študovala." Aj preto sa rozhodla venovať šesť rokov života výskumu zraku.
