Aj šimpanzy z pralesa Ebo používajú "kladivá"

Ľudoopí luskáčikovia zručne rozbíjajú tvrdé škrupiny orechov kamennými kladivami,

Hlavným spôsobom šírenia nástrojov je napodobňovanie matky mláďatami, zvlášť samičkami.

Západoafrické šimpanzy si vďaka kameňom môžu pochutnávať na výživných jadrách, ku ktorým by sa inak "zvieracími" spôsobmi nedostali. Tím americkej bádateľky teraz prekvapujúco objavil takých šikovníkov, hoci z iného šimpanzieho poddruhu, aj v stredoafrickom Kamerune.

Sivá je všetka teória...

Skutočnosť, že šimpanzy niečo také dokážu, tušia ich výskumníci už dlho. Nedávno to definitívne potvrdili. Ibaže dosiaľ výlučne pri šimpanzoch, ktoré žijú v západnejšej Afrike, presnejšie výlučne na západ od rieky N'Zo-Sassandra v Pobreží Slonoviny. Terénni výskumníci šimpanzov stáli pred otázkou: Prečo sa používanie nástrojov nerozšírilo napodobňovaním na východ, čo len k susedným šimpanzom v Nigérii a Kamerune? Veď tomu očividne nič nebránilo.

Tamojšie šimpanzy sa správajú rovnako rafinovane. Naporúdzi majú dosť orechov i kameňov. Postupne prevládol názor teoretikov, že na vine je terénna prekážka, spomenutá rieka. Tečie od pásma suchých saván na severe, kde už šimpanzy nežijú - nenašli by si tam totiž dosť rastlinnej potravy - naprieč územím ich výskytu až po Atlantický oceán. No opäť sa ukázalo, ako málo o zvieratách v divočine vieme. Vrátane takých intenzívne skúmaných, ako sú šimpanzy. A že teoreticky zavedené medze sa napokon často prejavia ako umelé. Lebo šimpanzí luskáčikovia v skutočnosti žijú i ďaleko na východ od rieky N'Zo-Sassandra.

...a iba strom žitia sa zelená

V najnovšom čísle časopisu Current Biology to oznámili Bethan Morganová a Ekwoge Abwe zo zoologickej spoločnosti v San Diegu (USA). Dlhodobo pozorujú šimpanzov nigérijských (Pan troglodytes vellerosus). Tento poddruh šimpanza učenlivého vedci vyčlenili iba pred niekoľkými rokmi, podľa drobných anatomických znakov, ale najmä genetiky. Morganová a Abwe sa zamerali na populáciu šimpanzov nigérijských v pralese Ebo na hraniciach juhozápadného Kamerunu a Nigérie. Tento prales leží vyše 1700 kilometrov východne od N'Zo-Sassandry. Na ploche takmer 1500 kilometrov štvorcových sa tiahne naprieč tromi riečnymi údoliami, pričom pokrýva niekoľko strmých vrchov. Na jednom tím Morganovej pred rokom prvý raz začul charakteristické zvuky šimpanzieho lúskania orechov kameňmi. Do hustých korún stromov nebolo dobre vidno. V pralesnom prítmí sa navyše nedalo fotografovať ani nakrúcať. Svetlá či fotoblesky by zvieratá odplašili.

Unikátne pozorovanie

Hlavným zdrojom zvukov bol mohutný šimpanzí samec. Sedel asi osem metrov nad zemou na konári orechového stromu druhu Coula edulis. Neďaleko na inom orechovníku, zhruba v päťmetrovej výške, bola samica s mláďaťom, a s nimi ešte ďalší dospelý šimpanz nezisteného pohlavia. Práve ten ako prvý zbadal výskumníkov a okamžite sa stratil v pralese. Nasledovala ho samica so šimpanzíčaťom. Za chvíľu si ľudí všimol aj samec. Z konára, kde sedel, spadol na zem kus kremeňa veľký ako grapefruit. Nárazom na čadičový balvan sa roztrieštil. Samec potom rýchlo a nehlučne zmizol. V jednej ruke si zjavne odnášal orechy. Pod stromami vedci našli veľa škrupín a kusov kremeňa. Šimpanzie lúskanie orechov kameňmi vlastne vedci rozpoznali vďaka vycvičenému sluchu dvoch terénnych asistentov, bývalých lovcov z blízkych dedín. Šimpanzy pri ňom boli inak potichu. Podľa terénnych asistentov sa takto správajú v celom pralese Ebo. No aj oni ich pri lúskaní na stromoch videli prvý raz.

Ohrození "nástrojári"

Vlhký prales Ebo leží necelých 100 kilometrov na sever od kamerunskej rieky Sanaga. Tá v rámci Afriky delí západné a centrálne populácie šimpanzov. Vedci lúskanie orechov kameňmi nikdy nezaznamenali pri centrálnych, ani pri východných. Prečo? Na prvý pohľad v tom tamojším šimpanzom nič nebráni. Šimpanzy nigérijské žijú v západnom Kamerune a vo východnej a južnej Nigérii. Zoogeografi ich zaraďujú medzi západné šimpanzie populácie. Od kolegov luskáčikov za N'Zo-Sassandra ich však delí územie, na ktorom tiež očividne nič nebráni lúskaniu orechov kameňmi, keby sa rozšírilo cez rieku. Možno sa aj rozšírilo. No dnes sa tam pozoruje medzera v rozložení tohto šimpanzieho správania.

Tak či onak, Morganová a Abwe podľa viacerých čiastkových okolností považujú za pravdepodobnejšie, že šimpanzy nigérijské v pralese Ebo vynašli túto zručnosť samostatne. Ide o jedno z prvých pozorovaní ich správania v divočine vôbec. Z poddruhov šimpanza učenlivého (dnes poznáme štyri) sú preskúmané najmenej. Oproti tomu však zrejme najohrozenejšie, najmä ilegálnym lovom a ťažbou dreva. V prírode ich žije už iba 5- až 9-tisíc. Kamerunská vláda chce z pralesa Ebo vytvoriť národný park. Tak by mohla prísnejšie stíhať pytliakov z okolitých dedín. Tí šimpanzov lovia a ich mäso predávajú. Národný park Gašaka Gumti v Nigérii nie je vlhký prales ako Ebo, ale mozaika suchého a savany. Zodpovedá hranici šimpanzieho územia výskytu. Šimpanzy nigérijské tam však sčasti chránia aj viaceré náboženské tabu.