Assassin’s Creed - elegantný zabijak

Čo je to Assassin’s Creed? Odpovedí je viacero. Prvou by mohlo napríklad byť, že je to názov projektu od Ubisoftu. Druhou, že je to Vrahovo vyznanie. Alebo tiež: „Nič nie je pravda, všetko je povolené.“ Či skrátka – dokonale pôsobiaca hra. Dôležité je, že

Čo je to Assassin’s Creed? Odpovedí na túto otázku je viacero. Prvou by mohlo napríklad byť, že je to názov očakávaného projektu od montrealského štúdia Ubisoftu. Druhou, že je to Vrahovo vyznanie. Alebo tiež: „Nič nie je pravda, všetko je povolené.“ Či skrátka: dokonale pôsobiaca hra. Dôležité je, že všetky odpovede sa nám páčia...

...a preto je za hodno všetky si ešte podrobne rozviesť. Ubisoft netreba nikomu zvlášť predstavovať. Firma s nonšalanciou člena kráľovskej rodiny vypúšťa na trh komerčne úspešné tituly, ktoré sú zároveň prvotriednymi hrami. Skĺbenie týchto dvoch prvkov pritom nebýva až takým častým javom, ako by sme si želali! Hoci samozrejme aj Ubisoft má svoje vydavateľské prešľapy (z tých nedávnych spomeňme napríklad Pirátov z Karibiku), všetci ho vnímame najmä ako otca stálic herného neba sťa Prince of Persia či Splinter Cell . Uvádzať tieto dve hry pri opise Assassin’s Creed navyše nie je až také nepraktické, pretože by sa zjednodušene dal charakterizovať aj ako symbióza tých hádam najlepších prvkov z nich. Ale o tom neskôr. Teraz sa chceme dostať k tomu, že Assassin’s Creed je projekt, na ktorom sa práce započali pred niečo vyše dvoma rokmi, no v plnej kráse bol odhalený len pred pár týždňami. Žiada sa dodať, že v tomto prípade nebolo slovo krása použité len ako súčasť frazeologizmu, ale že je samostatnou jednotkou s vlastným, plnohodnotným významom. Montrealské štúdio Ubisoftu, tvorca oceňovaných Pieskov času, sa totiž zjavne počas budúceho roka chystá vypustiť produkt, ktorý pôsobí neuveriteľným dojmom po grafickej stránke, no hádam ešte viac púta pozornosť inováciou svojho prístupu k hrám. Skrátka krása.

Assassin’s Creed sa dá preložiť ako vrahovo presvedčenie, krédo, vyznanie či učenie. Slovo vrah má pritom výnimočne iba ilustračnú funkciu. Netvárime sa, že v hre nepôjde o zabíjanie. A rovnako sa netvárime, že assassin sa neprekladá ako vrah. Ide skôr o to, že v tomto prípade sa vrátime k jeho úplne pôvodnému významu. Ten tkvie v historickej reálii, v pomenovaní stredovekého moslimského rádu založeného Jemencem Hasanom bin Sabbáhom. On koncom jedenásteho storočia na hrade Alamut vystaval priestory rajského nádychu. Svojich elitných prívržencov, poriadne napojených hašišom, do nich púšťal, aby v nich vytvoril ilúziu, že sa skutočne dostali na nadpozemské miesto. Pre to, aby sa do neho mohli vrátiť, boli potom s nasadením vlastného života ochotní plniť akékoľvek úlohy. Zväčša nekalého charakteru, ale s vyšším politickým cieľom. Účel vraj svätí prostriedky. Hoci by sa zdalo, že práve toto prastaré alibistické spojenie sa stalo mottom moslimských bojovníkov, nie je to tak. Ich krédom bolo: nič nie je pravda, všetko je povolené. Znamenalo, že sa snažili oprostiť myseľ ľudí zaťaženú dogmami. Oslobodiť ju od ilúzie nespochybniteľnej pravdy a príkazov absolutistických vládcov. Prípadne cirkevných predstaviteľov. Doteraz sa nevie, či svoje meno získali podľa zakladateľa rádu alebo podľa drogy, ktorou boli opájaní. Nechcem ale, aby ste nabrali dojem, že ich glorifikujem, lebo by som potom mohol byť ľahko obvinený zo sympatizovania s koreňmi terorizmu alebo aspoň z chválenia drog. Chcem vám iba priblížiť, že to boli pokrokoví voľnomyšlienkári (či už v negatívnom alebo pozitívnom zmysle) a prvotriedni profíci vo svojom nekompromisnom remesle. Boli to prívrženci tajomného spoločenstva s prísnou vnútornou hierarchiou. Boli to haššašíni. Alebo modernejšie – assasini.

Vy dostanete šancu stať sa jedným z nich. Poletujúcim smrtiacim dravcom. Orlom. Altairom. Toť meno hlavnej postavy, v arabčine skutočne predstavujúce onoho vznešeného vtáka. Všetko sa odohráva v poslednom desaťročí dvanásteho storočia. Počas Tretej križiackej výpravy. Vedie ju Richard Levie Srdce, na území Svätej zeme, ktorú by si rád privlastnil. V bode stretu dvoch odlišných kultúr, ktoré svoje ideály šíria rovnako násilným spôsobom. A hoci panovníci i vojaci z podobných výprav profitujú – teda samozrejme za predpokladu, že sú na tej víťaznej strane – ľud na ne dopláca. A to doslova i obrazne. A väčšinou bez ohľadu na to, na ktorej je strane...

Sinan, súčasný šéf asasinov, úradujúci z pevnosti Masyaf na území dnešnej Sýrie, si povie, že by nezaškodilo výprave zabrániť. Touto neľahkou úlohou poverí práve Altaira, z čoho jasne vyplýva, že nejde práve o radového rádového učňa. Aby ste v jeho koži predišli zbytočnému masovému krviprelievaniu, treba vykonať... ehm, nejaké to nevyhnutné individuálne krviprelievanie. Hovoril som vám – účel svätí prostriedky. Konkrétne ide o elimináciu 12 dôležitých postáv, ktorých neprítomnosť v ríši živých by mala výpravu prerušiť...

Historických i príbehových metafor, omáčok a slovných hračiek už teda máme dosť. Po opise slušného sujetového východiska sa konečne pustíme i do rozvíjania poslednej z hore uvedených odpovedí na otázku, čo vlastne Assassin’s Creed je. Odpoveď znela: dokonale pôsobiaca hra...

Dvanásť vrážd rovná sa dvanásť misií. Poriadne komplexných misií popretkávaných nepovinnými úlohami. Misií okorenených zauzľovaním príbehu s prvotne priamočiaro javiacim sa cieľom. No priamočiarosť je asi to posledné slovo, ktoré by sme mali pri opise tejto hry vyžívať (prehliadnem teda, že som ho použil v tomto preview dvakrát po sebe a nenápadne pôjdem ďalej...). Ciest k splneniu cieľa totiž povedie niekoľko. Je len na vás, či sa pokúsite predrať sa k obeti násilným spôsobom, alebo či si všetko podrobne naplánujete a zaútočíte nepozorovane. Je na vás, či zvolíte postup po chodníkoch v uliciach, či radšej po strechách domov nad nimi. Je na vás, či sa pokúsite prinútiť okolitý ľud ku spolupráci, alebo či ho na základe vašich akcií poštvete proti sebe, získajúc tak kolektívneho nepriateľa navyše. Každopádne východiskový model k splneniu úlohy je rovnaký – preskúmať okolie, identifikovať obeť, pomôcť jej na druhý svet, a potom čo najrýchlejšie vypadnúť, aby ste ju na ten druhý svet nenasledovali.

Už len preskúmavanie okolia by malo byť samo o sebe zábavou. Bude sa totiž skladať z hľadanie tej najvhodnejšej cesty. K cieľu ich povedie neúrekom. Navyše si ich zopár môžete vytvoriť aj sami, každý predmet v hre väčší ako 2 cóly (teda 5 centimetrov) má byť totiž interaktívny a využiteľný pri pohybe vertikálnym alebo horizontálnym smerom. Či už pôjde o škatuľu, vázu, kúsok vyčnievajúcej tehly, trám dreva či brucho okoloidúceho obyvateľa. V rámci 12 misií navštívite 3 mestá (a ich priľahlé okolie) s osobitou atmosférou, a to Damask, Arse a Jeruzalem. Dokopy by sa mali rozliehať na vyše dvoch kilometroch štvorcových. Nebude dôvod ani vyhýbať sa spomínanej základni Masyaf. Medzi týmito destináciami sa bude nutné prepravovať na koni alebo pomocou kočov. Autori sľubujú množstvo postranných úloh, skrytých zákutí a príjemných prekvapení v rozľahlých uličkách.

Keď budete dostatočne zorientovaní a získate pocit, že ste na splnenie úlohy pripravení, vyrazíte do akcie. Zneškodniť obeť budete môcť všemožnými spôsobmi. Výbavičky bude na to dosť. Samozrejmosťou sú stredoveké pomôcky ako kuša či meč, o niečo atypickejšie už pôsobí špicatý prstenník. Možno to bude tým, že namiesto tretieho prstu má Altair vystreľovaciu dýku... Pozornejším z vás pri sledovaní nádherných trailerov iste neušlo, že nekompletne pôsobiaca ľavá ruka nášho hrdinu sa v krízových situáciách doplní o lesknúcu sa čepeľ. Čepeľ smrtonosným spôsobom zaobchádzajúcu s kardiovaskulárnym systémom protivníkov. Nie vždy však bude možné zaboriť chladnú oceľ do krčnej tepny prekvapeného nepriateľa. Niekedy bude nevyhnutné postaviť sa mu tvárou v tvár. V tomto ohľade by mali byť súboje výsostne realistické. Žiadne používanie lekárničiek, žiadne inkasovanie viacerých úderov. Zásah mečom na správne miesto a správnou silou sa rovná smrti. Nie všetky údery prirodzene vás alebo vášho oponenta zložia. Aj tak však bude prvoradým cieľom brániť sa, uhýbať, vykrývať a šetriť si sily na smrtiaci výpad v pravej chvíli. Ide o prístup, ktorý sme zatiaľ vo veľa hrách so stredoveko ladenými súbojmi nemali možnosť okúsiť, a preto ho vítame s otvorenou náručou.

Keďže sú súboje poňaté realisticky, je celkom logické, že Altair ako osamotený assasin by proti početnej presile nemal šancu dlhodobo obstáť. Nech sa to javí akokoľvek zbabelé, prioritou po eliminácii cieľa bude skrátka zdrhnúť. Keď si ale uvedomíte, že v prípade Altaira zdrhnutie znamená skôr akrobatickú exhibíciu, často v závratných výškach, je ťažké prisudzovať jej prívlastok zbabelá. Hoci sa Altair pohybuje v priestore mrštnejšie ako honorárny účastník stredovekého sympózia parkuristov a jeho ekvilibristika balansuje na hrane vierohodnosti, opäť treba dodať, že sa všetko drží v medziach reality. Nepôjde teda o hrdinu s nadprirodzenými silami, iba o skutočného profíka vo svojom remesle. Profíka využívajúceho každú nerovnosť terénu, každú vyvýšeninu, každú vysunutú tehlu či každú úzku uličku vo svoj prospech. Za jediným účelom – stratiť sa z dohľadu pátravých očí.

Dosiahnuť to ale bude môcť ešte aj iným spôsobom, a to pomocou kooperujúceho davu či aspoň vybraných jednotlivcov. Posledným obrovským lákadlom Assassin’s Creed má byť práve vierohodne sa správajúci ľud. Ulice budú preplnené unikátnymi indivíduami s vlastným modelom správania. Každého človiečika bude môcť Altair jemne posunúť či naopak zhodiť. Niekto na to zareaguje bedákaním alebo nadávkami, iný to prijme ako výzvu na súboj. Keď vás NPC zbadá utekať, môže sa vám ma základe sympatií postaviť do cesty, spomaliť vás a šplhnúť si tak u dobiehajúcich stráži, alebo sa naopak môže „náhodou“ pripliesť pod nohy vašim prenasledovateľom. Dav ľudí vás môže obkolesiť a zdržiavať, až kým vás vojaci nedolapia, alebo vás môže asimilovať a pomôcť vám tak vytratiť sa. Všetko bude závisieť od toho, ako zodpovedne budete plniť postranné úlohy, aký vzťah si s danými postavami vybudujete, či skrátka akú budú mať povahu. Dôležité je, že na vás čaká prvok komplexnej AI s mnohými modelmi správania sa. A ešte dôležitejšie je, že hŕstka tých šťastných vyvolených jedincov (čítaj herných novinárov z elitných médií), ktorí už hru videli v pohybe, potvrdila, že nejde len o veľkohubé sľuby, ale že to skutočne aj funguje. Prichádza teda interakcia s davom v doteraz nevídanej miere. Originalita tohto prvku opäť dvíha ukazovateľ hráčskej netrpezlivosti a očakávania do astronomických výšin.

Takto „na papieri znie“ celá akrobatická exhibícia ladných a smrteľných pohybov krásne, otázka je, ako sa to bude vlastne ovládať. Spomínaní šťastlivci, ktorí už mali tú česť vidieť to na vlastné oči, tento zážitok zreferovali obyčajnej verejnosti asi takto: pri ovládaní nebude na každú akciu osobité tlačidlo, štyri čudlíky ovládača budú predstavovať rôzne časti Altairovo tela. Hlavu trojuholník, ruku so zbraňou štvorec, ruku bez zbrane krúžok (opomenieme taký kozmetický detail, že krúžok by sa viac hodil na hlavu) a nohy X (a už dupľom opomenieme detail, že s nohami do X by si Altair zaskákal asi ako dážďovka). Pri akomkoľvek aktívnom predmete sa stlačením tlačidla vykoná interakcia príslušnej časti tela s daným predmetom či osobou. Intenzita interakcie sa pritom ešte bude dať ovplyvniť tlačidlom shift. Treba ale mať na zreteli, že čím rýchlejšie sa budete pohybovať, tým budete nestabilnejší. Zvýši sa teda šanca na pád či neúspešný úkon. Preto bude v rýchlosti nutné manipulovať s ovládačom skutočne s veľkou zručnosťou. Na čo všetko sa budú dať využiť vaše horné a dolné končatiny už asi netreba osobitne zdôrazňovať, dodajme len, že stisnutie tlačidla vyvolávajúceho použitie gebule nespustí Zidanovskú hlavičku, no bude slúžiť napríklad na zoomovanie, identifikáciu obete v dave, rozpravu s NPC a podobne.

Možno by sa ešte patrilo utrúsiť slovko o grafickom spracovaní. To slovko znie asi takto: úchvatné. Altaira rozhýbe okolo 4000 animácií, čo je asi päťkrát viac ako Princa z Perzie. Desiatky a desiatky mikropohybov majú na seba plynulo nadväzovať pri prevádzaní rôznych akcií. Nebudeme sa teda len pozerať na sériu zopár opakujúcich sa komb a ťahov. Na základe prostredia a situácie meniaci sa sled týchto pohybov ponúka množstvo jedinečných, previazaných, autenticky pôsobiacich kombinácií, a teda pastvu pre naše okále. Opisovať mieru detailov či realistickosť stvárnenia jednotlivých miest by bolo za prítomnosti týchto veľavravných screenshotov len nosením dreva do lesa. Rozhliadnite sa a kochajte sa.

Tak čo, treba rekapitulovať? Myslím, že nie. Skrátka si spojte to najlepšie z Princa, Splinter Cellu, GTA-čka či Oblivionu a na mieste, kde sa vám vaše obľúbené prvky týchto hier pretnú, si pridajte ešte zopár originálnych a unikátnych vlastností navyše. Mali by ste dostať Assassin’s Creed. Zatiaľ to vyzerá ako rozprávka, verme, že to všetko bude mať aj typický rozprávkový happy-end. Na záver som si nechal tú najhoršiu správu, oficiálne bol Assassin’s Creed ohlásený len na PS3 a Sony s ním ešte na E3 machrovalo ako so svojim exkluzívnym titulom. Žiaľ, situácia sa nezmenila ani na GC 2006 . No hneď pár dní po odhalení hry sa začalo hovoriť aj o prevode na iné platformy. Hoci to zatiaľ Ubisoft nemôže verejne vytrúbiť do sveta, všetko nasvedčuje tomu, že je veľmi, ale skutočne veľmi pravdepodobné, dokonca skoro až isté (napísal som tam to skoro, nie?), že vo finále dostaneme príležitosť uverejniť oslavnú recenziu aj na Xbox 360 a hlavne na PC verziu. Ak by sa tak nedajboh nestalo, môže byť Assassin’s Creed dobrým dôvodom, prečo sa pri výbere kúpy jednej z next-gen konzol prikláňať k PS3.