Rogue Trooper - modrá je dobrá

Nech sa vám zdá titulok akokoľvek politicky orientovaný, nemusíte mať obavy z planého plkania, veľkohubých prehlásení a ružovej, teda pardon, modrej budúcnosti. Aj keď by sa to hodilo – svet Rogue Trooper je zasadený do budúcnosti vytvorenej podľa komixovej predlohy. Svet, v ktorom hrá dôležitú úlohu nenávisť a zrada, chladná vražednosť a obrana vlastného života. Napriek týmto nenápadným vsuvkám, ktoré nemusí bežný hráč postrehnúť, musím Rogue Trooper kvalifikovať ako akčnú strieľačku z pohľadu tretej osoby. Lenže úzkoprsé škatuľkovanie by s chirurgickou presnosťou odstránilo srdce hry.

Ako už istotne viete, predlohou dnes recenzovaného titulu sa stala známa to hitovka spoločnosti 2000A.D. Modrý panák, usmievajúci sa z krabice i niekoľkých artworkov rozosiatych vôkol, nie je modrý od hrátok v čučoriedkach. Ide o jeho prírodnú farbu. Istotne, odvážny make-up, hodný viac než vlažného potlesku, no po zistení, že ide o pričinenie genetického manipulovania, zamrzne úsmev na tvári aj toho najextravagantnejšieho stajlistu (s najpriteplenejším hlasom). Rogue je totiž geneticky upravený vojak, slúžiaci Milicomu, čiže armádam juhu v boji na planéte Nu-Earth. Novodobé vraždiace mašiny nemajú na novej planéte, o ktorú medzi sebou ľudia bojujú, obdobu a južania majú proti armádam Nortu navrch. Respektíve mali. Jeden z výsadkov sa nevydaril a bojisko je posiate bezvládnymi modrými telami. V krvavom boji zahynuli i najbližší nášho hrdinu, a hoci sa to u geneticky upraveného jedinca nezdá, cíti k nim isté puto. Keďže duša jeho priateľov je vtlačená do elektronického čipu, môže si svoju obľúbenú trojicu vziať zo sebou a vytvorí tak armádu 4v1 – kam sa hrabú šampóny?

Rogue získava počas hrania oporu vo svojich poradcov, večne upozorňujúcich, prípadne vtipne komentujúcich situáciu. A nevyhne sa ani pochvale. Nejde len o hlasy vo vašej hlave, vytvárajúce tak dokonale schizofrenický efekt, každý telesne mŕtvy „modrák“ (nehľadajte za tým žiadneho šéfredaktora) prináša nové možnosti využitia. Jeden čip do zbrane, druhý do vaku a tretí do helmy – takto organizované komando má nevídanú silu o ohromnej dávke rôznorodosti. A práve tá je na Nu-Earthe potrebná, prostredie je totiž pre bežného ľudského jedinca nedýchateľné, takže presná muška v podobe prestrelenej hadice z dýchacieho prístroja príde vhod. To nie je všetko, v helme sa skrýva účinný radarový pomocník, umožňujúci vytvorenie hologramu na zmätenie protivníka. Dokáže taktiež hackovať terminály k uzatvoreným bránam. V zbrani sa ukrýva kamoško, výrazne pomáhajúci s mierením. A vo vaku vám podáva tretí zosnulý horalky, aby ste neskapali od hladu. Alebo umožňuje nákup munície za body, ktoré pozbierate po mŕtvych nepriateľoch. Vyberte si podľa vášho gusta.

GRAFIKA 6/ 10
Pri pohľade na obrázky si istotne pomyslíte, že i mierne nadpriemerná známka je príliš láskavým pohladením po vráskavej tvári Rogue Troopera. Z istého hľadiska je jednoduché konštatovať zastaralosť herného enginu, ktorý využíva len Direct X8 efekty a poháňal ešte starého Sudca Dredda, no bolo by to konštatovanie zaslepené. Jednak z enginu tvorcovia vytiahli maximum, čo sa jednoznačne pri zachovaní pomerne nízkej hardvérovej náročnosti ráta, a jednak pôsobí prostredie vcelku komixovo uveriteľne. Prázdnota niektorých miest síce zabolí, riedka hustota objektov prinesie niekomu sklamanie, ale až tak to do očí nebije. Horšie je to s kvalitou textúr – potiahnuté predmety síce získali komixovejší ráz, no nemyslím si, že práve to bol účel tvorcov hry. Čo sa týka postáv, taktiež pôsobia „vyšeptane“, zenit majú dávno za sebou, ale čert to vezmi. Máme tu modrého panáčika, ktorý je bojovou mašinou, tak si môže dovoliť vyzerať aj priemerne. Stráca tak síce čaro modrej osobnosti so svietiacimi očami, no nikdy sa mi nestalo, že by sa mi z grafického spracovania chcelo zvracať.

Príjemne pôsobila napríklad obloha, ktorá obsahovala nielen hviezdy, ale aj dva mesiace a čiernu dieru. Pohľad na podobné sci-fi výjavy poteší nejedno oko vyznávača príbehov z budúcnosti, high-tech vybavenie vojakov to len potvrdzuje. Nepriatelia sa vyskytujú vo viacerých druhoch – niektorých pokožka na tvári už podľahla mutácií a skúsenejší žoldnieri nepotrebujú na vrásčitú tvár žiaden kryt, vystačia si s dýchacími trubicami. Napriek tomu, že druhov vojakov je mnoho, všetci vyzerajú až príliš rovnako, pretože určite sa neodhodláte preskúmať každého z minimálnej vzdialenosti. To sa väčšinou končí bezvládnym telom v kaluži modrej krvi. Prostredie sa neustále mení, prechádza z rôznych farieb do o iných, nevyhnete sa prestrelkám na väčších priestranstvách i v úzkych chodbičkách. Trochu ma zarazilo, že rozprávanie príbehu, jeho posun, je prezentovaný formou animácií v engine hry. Nie, že by sekvencie neboli kvalitné, svoj účel plnia, avšak keďže je Rogue Trooper KOMIXOVÁ predloha, nebolo by od veci spracovať vývoj zápletky iným štýlom. Akým? Veľké písmená v predošlej vete vám dajú dostatočnú nápovedu.

INTERFACE 7/ 10
Na ovládaní sa nedá prakticky nič pokaziť, tradičná schéma použitia myši a klávesnice nikoho neprekvapí. Pri manipulovaní, prípadne špeciálnom pohybe sa zobrazí nápoveda, indikujúca, čo môžete ktorým klávesom práve vykonať. Vyskočiť na prekážku, tiché zabitie, ukrytie sa za prekážku. Na obrazovke sú všetky potrebné údaje o stave munície, zdravia, máme tu i radar. Všetko je na svojom mieste.

HRATEĽNOSŤ 7/ 10
Teraz prichádza na rad najhutnejšia rozprava. V opisnej časti som toho mnoho naschvál zamlčal, pretože niektoré prvky priamo dvíhajú hrateľnosť, prípadne ju nenápadne (ale s o to väčšou intenzitou) ubíjajú. A zozadu. Napriek tomu, že máme pred sebou rýdzu akciu, ktorá sa dá prejsť s prstom na spúšti, dostalo sa nám tej cti, aby sme mali možnosť i iného postupu. Nie je vôbec vyžadovaný, nik vás do neho nenúti, avšak snajpovanie, prípadne zakrádanie sa od chrbta s tichou likvidáciou, má svoje plus. Plus pre dušu hráča, ktorý uroní slzičku od práve zažívanej zábavy. Vynikajúca možnosť voľby však nikoho nenúti k získu imaginárneho vyznamenania silent assasin. A často je oveľa jednoduchšie vystúpiť z tieňa a rambovským spôsobom vykosiť protivníkov. Po masovej vražde doplniť muníciu, vyliečiť sa a hybaj ho do ďalšej miestnosti. Niekedy je síce nutné použiť aj inú taktiku – týka sa to hlavne pri hackovaní uzamknutých brán, kedy helmu postavíte na terminál a strácate tak „signál“, čiže vám z obrazovky zmizne celý HUD. V kombinácii s práve prilietajúcim výsadkom sa jedná o riadne adrenalínové chvíle, pri ktorých sa krčíte za prekážky, od stien sa odrážajú strely a nepriateľ vás takticky vytlačí od terminálu. Pomocník v helme zahlási, že dvere sú otvorené, no bez ujmy na zdraví sa nemôžete pohnúť z miesta, všetky hlavne čakajú na vás. Lenže vy nevidíte HUD a neviete, koľko zdravia ste stratili. Samozrejme, dá sa to vyriešiť lekárničkou, no neaplikujete ju úplne zbytočne?

V Rogue Trooper nájdete mnoho momentov, kedy je snajpovanie neskutočne zábavné. Lenže občas i frustrujúce, pretože postup vpred tak stráca spád a Rogue Trooper je predovšetkým akčný titul. Minimum možností pri neustálom nakúkaní cez optiku tak vyvolá rezignovanie a s bojovým pokrikom sa vrhnete do davu nepriateľských vojakov. Avšak treba podotknúť, že stále máte na výber a mne osobne vyhovovalo užívanie si celého hrania. Ak príjmete, že vás nik nenúti a dobrovoľne sa vynasnažíte nájsť niečo viac, hrateľnosť vás chytí. Po zabitých vojakoch ostávajú akési body, ktoré Roguemu slúžia na kúpu novej munície, granátov (viacero druhov: tradičné, magnetické), lekárničiek. Okrem toho si za ne zaobstarávate aj vylepšenia, čo obnáša väčší zásobník, väčší zoom, väčší dosah granátov, väčší rozptyl brokovnice. Táto výpomoc sa dá aplikovať len v špeciálnom menu a bodmi sa rozhodne nerozdáva, navyše odmena za tiché zabitie je o stovku vyššia než obyčajným berserk štýlom, takže aspoň minimálna motivácia tu je. Ostatní pomocníci taktiež plnia svoju úlohu, presnejšie mierenie vám umožní odstreliť hadičku so vzduchom a všetko samozrejme spraví headshot. Vidíte, možností tu je, navyše občas zasadnete i za statické zbrane ničivej sily, a to sa potom tie otrasné helikoptéry ľahko donútia k pristátiu. Síce v troskách, ale nebudeme zabiehať do podrobností. Zábavnosť si v celej hre nájdete, len o ňu musíte stáť.

MULTIPLAYER X / 10
Nebol testovaný

ZVUKY 8/ 10
Za ozvučenie hneď prvej misie by sa nemuselo hanbiť ani Call of Duty 2 – všetko naokolo búcha, zúfalé výkriky na pláži trhajú srdce, všade vládne chaos. Výborný štýl je však postupne zmenený na decentné mikroprestrelky, len občas ústiace do väčšieho masakru. Protivníci medzi sebou komunikujú, vyzývajú vás k chlapskému súboju, nech sa neskrývate (oni však samozrejme taktiež nevylezú) a nech sa snažím nájsť nejaký výrazný zápor na zvukoch, nedarí sa mi to. Čerešničkou na slúchadle sú poznámky vášho druhého (tretieho a štvrtého) ja – občas ironické, občas pomáhajúce, občas pochvalné. Každý hlas má svojské zafarbenie, ktoré si okamžite obľúbite a hoci danú osobu nevidíte, viete si ju predstaviť ako kamaráta, bojujúceho po vašom boku. Myslím, že viac nie je potrebné hovoriť, zbrane robia ratata, granáty bum.

HUDBA 7 / 10
Niekedy sa melódie dostali úplne pod kožu a svojou pompéznosťou vyrazili dych, avšak náhle vystriedanie hluchým momentom zamrzelo. V konečnom dôsledku však striedajú rýchle skladby s pochodmy, ktoré majú nabudiť na smrtiacu akciu. Dynamicky meniace sa melódie občas trvali príliš krátko, treba však pochváliť špeciálne skladby pre dané melódie. Ozvučenie za sedmičku, chýbal tomu väčší moment ohúrenia zmyslov.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Protivníci sú ako milé domáce zvieratká – keď čakáte, že by aj niečo mohli spraviť, ani ich nehne a tupo na vás pozerajú. Pripadal som si v takých situáciách rovnako, ako keď som už očami nútil zajaca, nech robí ČOKOĽVEK, no jeho kukuč skôr provokoval, ale nespravil nič. Kým na vojaka nevybehnete vy a nevyženiete ho spoza prekážky, môžete si pokojne spraviť kafíčko, prečítať dennú tlač, obšťastniť partnerku/partnera/samého seba/samú seba NIČ sa nestane a všetci budú žiť šťastne a zdravo, až kým nepokapú. Vzduch sa nepriateľom v zásobníku nemíňa, omylom som nechal spustenú hru a po návrate o niekoľko hodín sa ma nepriateľ snažil silou mysle zabiť. Neúspešne, granát pod nohami mu dal rázne najavo, že duchovne je na tom značne zle. Pri hromadných súbojoch sa nemusíte obávať väčšieho poškodenia, zdravie sa vám do istej hodnoty totiž dopĺňa aj samo a kupovať lekárničky nie je problém. Preto tá dilema pri rambo vs. tichom štýle hrania.

Čo sa týka dĺžky hry, istotne sa nájde mnoho hlasov, chváliacich sa a žmoliacich prepotené tričko so slovami: ja som to zvládol za 7 hodín. Áno, dá sa to, istotne to ide a ja to nikomu neberiem, len odporučím zvoliť vyššiu obtiažnosť a skúsiť si hru užiť a nielen prevalcovať masy nabiehajúcich protivníkov. Využívanie maličkostí neuľahčí hru, ono ju práveže spraví náročnejšiu na čas i váš postreh (napríklad základnú zbraň môžete rozložiť do statického guľometu, ktorý páli po všetkom, čo sa pohne – čo tak dať túto vychytávku pred dvere?). S pokojným svedomím môžem povedať, že pri poctivom odomykaní všetkých bonusov (je ich hŕba, od artworkov, popisov, až po komix) sa riadne zapotíte. Je to síce len tupá strieľačka, ale vy sami rozhodujete o dobe, za ktorú ju pokoríte. Kapišto?

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7 / 10
Jasná sedmička. Pôvodne moje hodnotenie z minúty na minútu oscilovalo medzi 6,5 a 7,5. Takže ani nie tak jasná, avšak nech to vezmem z akejkoľvek strany, Rogue Trooper ovi nie je vlastne čo vyčítať. Rebellion chcel vytvoriť akciu z komixovej predlohy, a to sa mu aj podarilo. Sami si vyberiete cestu, akou sa vydáte pri hraní a možno preto to váhanie. Beriem teda toto moje hodinové (áno, hodinu sedím pri záverečnom verdikte a nedokážem sa rozhodnúť) priemerovanie ako sankciu za nerozhodnosť. Rogue Trooper sa nehrá na sofistikovaný taktický simulátor s precíznymi RPG prvkami s dokonale depresívnou atmosférou. Nie, je to len akčná hra, ktorá obsahuje štipku toho, štipku tamtoho a výsledný produkt rozhodne nepripomína polotovar. Len si treba uvedomiť, že nejde o prvú triedu.