MicroMachines V4 - zajazdite si po nábytku

Tentokrát hra v rukách distribútora Codemasters pripadla skúsenému tímu Supersonic, ktorý zožal úspechy nielen s jedným z jej prvých dielov, ale najmä s vynikajúcim Mashed. Ten ostatne stál práve na herných princípoch MicroMachines. Takže nedá sa povedať, že máme tú česť s nejakými zelenáčmi. Početné a kladne naladené previews to zakaždým brali s istotou, že na trh sa valí nová pecka. MicroMachines V4 sa totiž okrem iného pýšia aj návratom k starým hodnotám, ku koreňom série. Situácia sa však, bohužiaľ, mení. Dnes kladne naladenú recenziu na V4 len tak ľahko nenájdete... Už nebudem veľa prebiehať, ale namieste je ešte otázka, v čom spočíva náhly krach tak potenciálneho titulu? Možno to bude tým, že závodné hry sa v poslednej dobe netešia bohvieako veľkej obľube a ono aj tie zaužívané recepty na zábavu patria už do minulého tisícročia. Dnes sa očakáva inovácia. Tá s MicroMachines neprišla ani v hrateľnosti a už vôbec nie v grafickom prevedení. Rozoberme si však ostatné podrobnosti pekne poporiadku.

Kto si ešte pamätá staršie diely tejto série, určite mu ako prvé napadnú šialené závodné trasy. Áno, tie tvoria základ hry. Autá tu totiž nemajú príponu –tíčka len tak pre nič za nič. Sú miniatúrne, drobné, manifik. A tak sa nečudujte, že sa závodí trebárs na biliardovom stole. Treba uznať, že v kreatívnosti nemajú autori páru. Teraz navyše neostaneme len v zabehnutom interiéri, novinkou sú totiž trasy na otvorených priestranstvách. A hneď sa lepšie dýcha. Nezabudlo sa ani na tie najospevovanejšie trasy predchádzajúcich dielov, a tak sa dostane priestoru aj remakeom, no pravdupovediac pochybujem, že si na ne bude niekto pamätať. Pre nás je však dôležité, že všetky trasy (snáď až na pár drobných výnimiek) sú nápadité, zaujímavé a oplatí sa každú minimálne vyskúšať. Všade na vás číhajú iné nebezpečenstvá a nástrahy, každá má svoj vlastný grafický šat a prostredie. Na pláži útočia bláznivé kraby, na kuchynskej linke pozor na šporák, v kurníku zase zobú hladné sliepky. A tak by som mohol pokračovať ešte dlho. Ak máte ale svoje vlastné chúťky a predstavy, nemusíte sa ničoho obávať. Myslelo sa aj na kreatívne nátury. K dispozícií je editor tratí, pomocou ktorého môžete v rôznych prostrediach upravovať trasy, rozmiestnenie bonusov...

Á, bonusy. Na tie skutočne nedáte dopustiť. Delia sa na dve kategórie. Buďto vylepšia auto, alebo vám na kapotu namontujú zbrane. Jedno lepšie ako druhé. Poďme si teda uviesť nejaké príklady. Ak vás zaskočí súper s laserovým delom a minie vám polovicu zdravia, žiadny strach, od toho sú tu pilulky vracajúce všetku energiu. A ešte v jednom dychu zoberiete v bonuse kladivo, ktorým bez súcitu umlátite súpera na plechovú placku. Treba vzbudiť rešpekt, no né? Občas sa vám do cesty pripletie nejaká zdvojnásobená rýchlosť, či míny v podobe hracích kociek, no u mňa bol bezkonkurenčne najviac vyhľadávaný klasický raketomet. Raketky riadené, neriadené? Nech sa ľúbi. Poškodenie auta sa delí na tri časti. Odpadne jedno kolesu, druhé, tretie. Veľmi prosté. Pomaličky sa však dostávame ku kameňu úrazu. Totiž, ak ste študovali nejaké recenzie na iných serveroch, bezpochyby ste sa dočítali, že toto zábavné ničenie a všetky tieto šarapatičky okolo bonusov výrazne ovplyvňujú hru. Bohužiaľ, to je strela vedľa. Môžem vás uistiť, že ak na niečo slúžia, tak iba na mimovoľnú zábavu hráča (ktorá ostatne funguje). Ak sa totiž raz začas podarí zdecimovať súpera natoľko, že dve kolesá sú fuč (a to sa veru stáva veľmi zriedka, pretože sila zbraní je i napriek veľkolepému výzoru skoro nulová), tak ten si z toho robí asi taký problém, že pri najbližšej zatáčke vás predbehne.

Závodiť budete v takých troch-štyroch módoch. Najzaujímavejším je takzvaný súboj (či už tímový, alebo každý proti každému), kde vyhráva ten, kto unikne súperovi na dĺžku obrazovky. Za každý únik dostávate bod, súper naopak stráca. Vyhráva samozrejme ten, kto získa všetky body. Je to pomerne rýchly a najmä zábavný štýl hry, kedy jeden únik zaberie iba zopár desiatok sekúnd. Problémom je, že všetky bonusy i poškodenie auta sa zakaždým vynulujú, a tak vlastne bezpredmetne strácate dovtedajšiu snahu. K ďalším módom patrí klasický závod na niekoľko kolečiek alebo zbieranie checkpointov v určenom časovom limite. Hra pre jedného hráča sa delí na tri ligy, ktoré si postupne odomykáte výhrou všetkých závodov tej danej lige. Za každý úspech dostanete ocenenie a poťažkáte v ruke kľúče od nového auta. Ale k tým až za chvíľu.

GRAFIKA 5 / 10
Nuž, to je jedna z najhorších súčastí hry. Darmo sa budeme vystatovať tvrdeniami, že grafika nič neznamená, hodnotiť ju treba tak či tak. Ak by som mal nájsť to správne prídavné meno, bude to lakomá grafika. Textúry sú v nepríjemne nízkom rozlíšení a pri hraní budete mať pocit, akoby sa predmety prekrývali. Možno mali autori zvoliť iný štýl grafického kabátika vzhľadom na veľkosť autíčok a viac sa venovať detailom prostredia. Napríklad biliardové plátno vyzerá ako klzký povrch a kanálový poklop ako kus papiera. Modely autíčok sú jedny z najjednoduchších, čo som za posledný rok videl. Počet polygónov je biednejší ako mesačný príjem recenzanta. Na druhú stranu autá sú zábavne naanimované, pri výhre totiž predvádzajú niečo ako tanec, a to navyše v rôznych variáciách, čo poteší a rátam to ako pádne plus.

INTERFACE 4 / 10
No čo vám budem hovoriť, konzola sem, konzola tam. Je to bieda. Úplná absencia myši. Grafické znázornenie konzolových tlačidiel(!). Mne osobne neviem z akého dôvodu dokonca nešlo meniť nastavenia klávesnice. Menu je celkom nezáživné, skladá sa z troch farieb (zelená, biela a šedá) a hoci by som podľa zopár funkcií na prvý pohľad povedal, že je aspoň účelné a prehľadné, ešte ani to nie je pravda. Len tak pre orientáciu: s už vytvoreným profilom musíte šesťkrát odkliknúť enter, kým začnete hrať. A to je, myslím si, pre závodnú hru tohto kalibru poriadne veľa.

HRATEĽNOSŤ 6 / 10
Tak sa konečne dostaneme k tým autíčkam. 750. To je počet pojazdných vozidiel v tejto hre. Veľa? Kdeže. V skutočnosti je ten počet raaadikálne nižší. Bohužiaľ, väčšina sa líši iba farbou. Kto by to povedal... Ale dosť sarkazmu, hoci musím povedať, že to číslo na mňa sprvu urobilo vážne dojem. Veď som bol potom aj poriadne sklamaný. Každopádne nie je to zas až také strašné. V tejto hre totiž nejde o simuláciu, ale o čistokrvnú arkádu. Preto ani od početných druhov áut neočakávame nejaké podstatné rozdiely v ovládaní. A to množstvo typov treba určite oceniť: od veteránov cez rallye až po autobusy, dovedna 25 druhov áut. Takže vyberie si skutočne každý. Tú pravú hrateľnosť však brzdí hneď niekoľko faktorov. V prvom rade to je nevyvážená obtiažnosť, ktorú si rozoberieme za chvíľu. Tá nám nedovoľuje upresniť cieľovú skupinu ľudí, pretože pre príležitostných hráčov, ktorých by určite zabávala najviac, je jednoducho priťažká. Ak mám byť úprimný, pripomína mi to klasické hry z deväťdesiatych rokov so stopäťdesiatimi levelmi, ktoré boli nainštalované na každom počítači a hrávali sa dlhé mesiace. Ale dnes sa to robí ináč. Ďalej hrateľnosti neprospieva ani zopár nedobre nadesignovaných mapiek, ktoré by sa so všetkou snahou nedali nazvať priateľské a už vôbec nie zábavné. Sú to jednoducho zákeráky. Trasy, ktoré vás nepobavia, ale zničia vám nervy (a od toho tu máme predsa plno iných inštitúcií). Uvediem príklad s holičstvom, kde zoskočíte z vyššieho stolíka priamo medzi tri pustené holiace strojčeky (tiež by som chcel vidieť účet toho kaderníctva za elektrinu) a už sa môžete len modliť, aby vás to nehodilo do jedného z nich. A nedá mi, aby som sa nezmienil o šuplíku fungujúcom ako výťah: skočíte doňho na najnižšom „poschodí“, vyvezie vás hore a vyhodí na trať bez toho, aby ste to mohli ovplyvniť. Bohužiaľ, niekedy vás nevyhodí dostatočne vysoko... Tu by sa dalo veľmi dlho polemizovať o zámere autorov.

MULTIPLAYER 8 / 10
Hra s viacerými hráčmi v tomto prípade zachraňuje maximum. Znamená dvojnásobne zvýšený stupeň zábavy, ak nie viac. Problém sa môže vyskytnúť len v prípade, že nemáte s kým hrať. A napočudovanie to je s nedostatkom online hrajúcich hráčoch dosť vážne. Môžete však zvoliť lan pripojenie a pozvať troch kamarátov. Zábava je zaručená, iste sa nedá porovnávať so singleplayerom. Ak máte joypad, pri každom počítači môže hrať ešte hráč navyše, a teda číslo súťažiacich sa môže vyšplhať na osem. Na také počty už však mapky nie sú prispôsobené. Vyskytuje sa tu zopár módov, ktoré spestrujú hrateľnosť, vrátane súťaží o poháre Time Trial Cup či Checkpoint Cup. Veľkým lákadlom je mód Play for Keeps, kde výherca získava súperovu káru.

ZVUKY 4 / 10
Vrm, vrm, fiú. To sú skoro všetky zvuky, ktoré pri hraní budete počuť. Vrčanie motorov áut prehluší máločo. Skúšal som sa zamerať aj na zvuky prostredia a bol som prekvapený, pretože sem tam je skutočne počuť zbíjačku alebo klovajúce sliepky a niekoľko zbraní má aj svoj špecifický zvuk. V konečnom dôsledku to na hru takéhoto typu stačí a drží sa jej kvalít celkom slušne. Známka by ale bola ešte o niečo nižšia, keby som hru objektívne porovnával s dnešným priemerom.

HUDBA 3 / 10
V menu zaznieva jediná melódia, ktorá sa v hre vyskytuje. Táto hra nie je o hudbe, je dosť neobjektívne posudzovať ju ako celok, pretože sa v podstate ani nemá kde vyskytovať. Počas závodov, kde strávite deväťdesiat percent času, hučia motory áut a sústredíte sa na úplne iné veci ako na ozvučenie. I tak však musím dať známku, no berte ju s rezervou.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 5 / 10
Náročnosť som nakusol už vyššie. Táto hra je pomerne tvrdým orieškom aj pre tých zdatnejších. Hoci sú na výber tri druhy obtiažnosti, rozdiely sa ztierajú už ku koncu prvej singleplayer ligy. Nevyvážený nárast obtiažnosti môže odradiť početnú skupinu hráčov. Na začiatku som nemohol veriť vlastným očiam, súperi ma doslova čakali na trati, o pár závodov ďalej som vyvaľoval okále nad ich dokonalou a nemilosrdnou jazdou. Napriek tomu je ich „inteligencia“ chabá vzhľadom na to, že sa bez zábran ničia dve autá v jednom týme.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 5,5 / 10
Zo slávnej série, zo skvelých nápadov a originálnej zábavy nám to toho už veľa neostalo. Vlastne áno, ale s príchuťou minulého tisícročia, a to už dnes málokoho zaujíma. V prvom rade, ak nepatríte k trpezlivým typom, ruky preč. Rada nad zlato. Ak vám nezáleži na grafických detailoch ani hudbe v pozadí a nemáte problém opakovať jeden závod do nemoty, ale chcete si iba užiť arkádové bláznenie, skúste nad kúpou tohto titulu pouvažovať. No rohodne to nie je špička vo svojom obore.

Autor: Ján Cibulka