;) |
eality povedali, tak aj spravili. Tu sú naše dojmy z betaverzie.
Nestáva sa príliš často, aby nám distribútor poslal (legálnu) betaverziu, čo však teraz naplatí a my sme mali možnosť napísať na západe tak obľúbené „hands-on“ články. Športové gesto smerom k jednému distribútorovi z Košíc sa posielať neoplatí, takže v prvom rade treba poďakovať Cenege za ústretovosť. Aj keď sa to možno nezdá a okolo El Matador nepanuje ruch a hype, pod týmto nenápadným projektom sa skrýva vskutku riadna dávka zábavy. Je to možno pre niekoho vcelku staromódne, ale El Matador vsádza hlavne na túto položku, hoc ani technické spracovanie nepatrí medzi priemerné, hlavným článkom reťaze, držiacej ma pri monitore, bola hrateľnosť. Jednoduchá, ale podmaňujúca.
Netreba robiť z ničoho vedu – El Matador je akcia z pohľadu tretej osoby, pričom vašou jedinou úlohou je strieľať, strieľať a aby to nebolo príliš stereotypné, tak strieľať. Nič pre hráčov, ktorí s obľubou riešia komplikované situácie a skúmajú všetky možnosti k úspešnému splneniu úlohy. V našom prípade stačí presné oko a rýchle prsty. Žiadne RPG prvky, žiadne strategické uvažovanie a ani len používanie vozidiel tu nenájdete. Pre niekoho rana do srdca, avšak ruku na svoje obľúbené miesto (na svojom tele) – koľkokrát sa vám stalo, že ste si chceli len tak sadnúť a bezmyšlienkovite, no efektne, niekomu zvýšiť hladinu olova v krvi. Presne na to vsádza El Matador, a ak vám v hlave ešte po minulotýždňovej party ostalo niekoľko schopných mozgových buniek, určite si spomeniete na Max Payne a jeho famózne dobrodružstvo. S ním má El Matador spoločných mnoho rysov, práve Max zrejme slúžil ako základ pre českú akciu.
;) | ;) | ;) |
Podstatný rozdiel je v príbehu, nemyslím teraz len na jeho podanie, veď komixovému prevedeniu z Maxa sa máločo vyrovná. Zápletka v El Matador veľa originality nepobrala, hráč sa ako špeciálny agent protidrogovej jednotky DEA vyberie do Latinskej Ameriky nakopať niekoľko zadkov drogových barónov. Žiadne postranné cestičky netreba hľadať, všetko vyrieši prst na spúšti, telá prisluhovačov padajú ako handrové bábiky, za jednu úroveň ich vystrieľate niekoľko desiatok, pričom hlaveň vám nikdy nevychladne. Aspoň sa tak nestalo pri hraní preview verzie, obsahujúcej trojicu hrateľných úrovní.
;) |
Príjemným zistením pre mňa bolo, že Plastic Reality vsadili na rozmanitosť. Pri jednoduchom koncepte ide o nutnosť, práve striedanie prostredí zaručovalo zábavu. Prvá úroveň sa odohrávala v uliciach mesta, priestoru pomenej, úzke uličky síce obmedzovali, ale človek má z hrania potom správny pocit, keďže si predstavuje, že tak dajako to vyzerá v skutočnosti. V niektorých miestach sa objavilo viacero protivníkov naraz a tieto momenty boli adrenalínové, okolo vás lieta more striel, nikto nenechá nikomu vydýchnuť. Z exteriérov sa hrdina presúva do vnútorných priestorov, zabalených do tmy, čo predstavuje riadny kontrast v porovnaní s ulicami, hrajúcimi všetkými možnými farbami. Druhá misia sa odohráva v zelenej džungli a vašim cieľom je infiltrácia nepriateľskej základne. Priestranstvo nie je síce obrovské, sloboda pohybu značne trpí, no na oplátku si môžete vychutnať prepracované okolie vo vašej blízkosti. Do tretice sa nám ponúka prístav, plný priestranstiev i úzkych koridorov z nákladných kontajnerov. Z tohto popisu vyplýva jediné – rozmanitosť umiestnenia úloh je obstojná, každá úroveň má svoje špecifické čaro, ktoré síce môže nikomu vyhovovať, inému nie, avšak každá ponúka riadnu dávku zábavy.
;) | ;) | ;) |
Čo sa týka zbrojného arzenálu, hlavná postava toho unesie kvantum, po každom nepriateľovi ostáva na zemi jeho zbraň. Rozdielnosť jednotlivých kúskov je zaručená vďaka využitiu dobre známeho vercajku – pištoľky, brokovnice, automaty a sniperky. Z každého kúsku niekoľko druhov s rôznou účinnosťou. Nepriatelia pozostávajú z tradičného sortimentu, ktorý nájdete v každej výkladnej skrini akčného titulu. Nejedná sa o prefíkaných zloduchov, umelá inteligencia však umožňuje aspoň ukrývanie sa za prekážky, strategické presúvanie sa do vhodných úkrytov a pri vašom ataku občasné ostreľovanie. Na koordináciu v rámci skupiny radšej ani nepomyslite, no nik nemôže od akčnej hry čakať taktické správanie sa v skupine.
;) |
To by však k dostatočne veľkej zábave nestačilo a preto sa Plastic Reality rozhodli vložiť do hry pomaly ustupujúci systém spomalenia času. Na kotúle do strán, efektné prechody pomedzi zástup protivníkov, ukrývajúcich sa za stĺpmi, vyzerá výborne. Trajektória striel nádherne rozrezáva vzduch, a nám sa tak dostáva možnosti užiť si súboje. A hlavne si ich uľahčiť.
Technické spracovanie spĺňa všetky požiadavky namlsaného hráča. Interiéry síce neposkytujú až taký komfort, no pri prestrelkách v uliciach alebo dokoch sa pri dostatočne výkonnom stroji rozohrá na monitore nádherné peklo. Predmety vrhajú detailné tiene, priame slnko doslova oslepí, modely postáv pôsobia vierohodne a všetkému dodáva korunu prepracovaný fyzikálny model. O priestreloch cez drevené bedničky sme si už zvykli. Aj odletujúce dosky, za ktoré sa nepriatelia, prípadne vaši kolegovci, kryli, vyzerajú výborne. Do toho si stačí predstaviť efekt spomalenia času a na grafiku a fyzikálny model sa nemožno sťažovať. Hýbať sa dá viacerými predmetmi, čo samozrejme núti k experimentom a v týchto momentoch zamrzí výskyt niektorých objektov, s ktorými ani nehnete, hoci by to malo byť možné. Zábradlie zostane vždy vcelku, niektoré skaly spia hlbokým spánkom na svojom mieste a snívajú si svoje sny o žulových šutroch. Zvuková kulisa nevychádza zo štandardu.
;) | ;) | ;) |
El Matador je skutočne jednoduchou hrou, no to neznamená, že nedostaneme riadnu porciu zábavy. Podarilo sa to Maxovi, výborne sa sŕkala tequila pri Total Overdose a nech sa pod zem prepadnem, ani Advent Rising nemal vyslovene záporné momenty. Menším zádrhelom by mohol byť slabší príbeh, lenže v preview verzii sme mali k dispozícii len jednotlivé misie. El Matador vsádza na odreagovanie. Odreagovanie, na ktoré sa dá pozerať, ktoré si hráč užije. Žiadny veľkolepý koncept, to by bolo zúfalé očakávať, lenže za celým projektom je vidieť pot a drinu českých vývojárov. Na nič sa nehrajú a predhadzujú nám lahodné, hlavne nenáročné sústo. Možno práve preto sa na vydanie hry teším, už mám niekedy dosť sofistikovaných titulov, sľubujúcich mnoho vecí. El Matador nesľubuje, on koná. A preto dvíham palec smerom nahor a hodnotenie plnej verzie hry sa istotne prehupne cez sedmičku. Holt, nenápadný titul môže zaujať, len sa treba nechať uniesť.
