Budeme sa k Titan Questu (ďalej TQ) po rokoch vracať, alebo ho po prvom prejdení odložíme na poličku? Nuž, na tieto otázky, vám, milé deti, bohužiaľ neodpoviem. Kebyže mám na túto hru napísať úplne objektívnu a korektnú recenziu, museli by ste si na ňu počkať ešte minimálne pol roka (a to by ma Kordi asi zabil). Hra, ako je táto, ukáže, čo všetko v nej je, až po čase. Kto prepadol Diablu II , vie, o čom hovorím. Nedá sa povedať, či sú postavy dobre vyvážené, ani či budem kvôli nejakému super vzácnemu predmetu hrať stále dookola. Týmto chcem len povedať, že článok berte skôr ako dojmy z hrania, než nejaký konečný rozsudok.
Príbeh
Veľa vecí ale už o TQ povedať môžeme. Je to akčné erpégé odohrávajúce sa v dávnych dobách plných harpijí, medúz, minotaurov, satyrov a podobnej hávede (nielen) z gréckej a egyptskej mytológie. Čo čert nechcel, všetky tieto kreatúrky mali poslednou dobou veľmi plodné obdobie, strašne sa premnožili a naviac sú agresívnejšie ako inokedy. Plienia všetko, čo im vojde do cesty, nezastavia sa ani pred opevnenými mestami a veselo podpaľujú domy aj s ich obyvateľmi. Celé staroveké Grécko, Egypt a dokonca ani Čína si s nimi nevie poradiť. Povráva sa, že ich povolal mocný Titán, ktorý má určité nevyriadené účty s Diom a jeho partiou. Tam, kde nemôže zasiahnuť ani ruka božia, kde stroskotávajú celé armády, tam musí prísť hrdina. Ako vidíte, príbeh nič moc, ale kvôli nemu sa takéto hry predsa nehrajú.
Postava
Ide nám skôr o toho hrdinu. Či to bude mocná čarodejka, alebo udatný obrnený bojovník, je už na vás. Výber je naozaj veľký, každý hrdina si môže vybrať 2 z 8 špecializácii, čo je šikovne vymyslený systém, ktorý dáva dokopy (kombinačné číslo en nad ká sa rovná... a to som si myslel, že to v živote nebudem potrebovať:) 28 možností (+8, keď si vyberiete iba jednu špecializáciu). Z toho sa už dá urobiť pekná kôpka stratégií, ako si vyvíjať postavu. Skillov síce nie je až tak veľa, ale aj tak je tu dosť priestoru na ich kombináciu a rôzne spôsoby používania.
Vybavenie
Ďalšou neoddeliteľnou súčasťou každej diablovky sú predmety. Tých je naozaj požehnane a všetky okrem epických a legendárnych (najlepšie veci, veľmi vzácne) sa dajú ešte vylepšiť relikviami a charmami. Vypadávanie vecí tu má svoju logiku, a tak zo zabitej príšerky získate presne to, čo mala na sebe. Ak má na sebe napr. epické brnenie, ihneď to zbadáte. Hlavným zdrojom predmetov ale nie sú monštrá, oveľa viac vecí získate z truhlíc. Po zabití bossa (ktorých je počas jedného aktu niekoľko) čaká hlavná odmena v najväčšej z truhlíc, z jeho tela málokedy padne niečo lepšej kvality.
Príbeh máme, hrdinu tiež, vyzbrojený sme taktiež, môžeme sa do toho pustiť.
GRAFIKA 9 / 10
Na grafiku poviem iba 2 slová: absolútne úchvatná. No dobre, tak ešte niečo. Hardvérovo náročná. Dnešná mainstreamová karta si s ňou ale poradí. Neviem, čo vychváliť prv, či efekty kúziel, absolútne ostré textúry, odlesky na hladine vody alebo modely používajúce normálové mapovanie, ktoré dáva povrchom hĺbku a tie potom vyzerajú božsky. Možno perfektne dynamické tiene. Engine toho zvláda naozaj veľa. Skvelé sú tiež animácie, najmä tie „posmrtné” využívajúce ragdoll efekt. Predmety sú spracované do najmenších detailov a niekedy je škoda, že sa na postavu musíte dívať z výšky, z ktorej ich nemožno poriadne obdivovať. Niežeby niekto zakázal zoomovať, no ak chcete mať o dianí okolo seba dobrý prehľad, musí byť kamera dosť vysoko. Oko každého narcisa zato určite poteší, že v hlavnom menu (a aj na character screene) má svojho avatara pekne priblíženého a môže si s ním otáčať, koľko sa mu zachce. Pri hre sa kamerou otáčať nedá, čo je len dobre, pretože by to spôsobilo jedine stratu orientácie. Prostredia, ktoré vašou hrdinskou nohou pošliapete, sú väčšinou navrhnuté tak, aby vám vo výhľade nič nezavadzalo, ale keď už sa to stane, zavadzajúci predmet sa spriehľadní a problém je vyriešený. Bezproblémové sú aj prechody medzi dungeonmi alebo mestami. Všetko je plynulé, žiadne loading screeny. Designovo sú na tom lokácie opäť veľmi dobre, keďže nie sú náhodne generované, môžu byť oveľa prepracovanejšie. Prostredie je pestré a bohaté, efektné sú najmä prechody obilím alebo vysokou trávou, či výhľady z útesov. Máločo sa dá grafike vytknúť, nenapadá mi žiadne slabšie miesto. Pre diablistov je to skok do inej dimenzie.
INTERFACE 7 / 10
Pri prezeraní predmetov oceníte chytrú vychytávku, ktorá zobrazuje vedľa prezeranej veci aj predmet, ktorý máte na príslušnom mieste na sebe. To celkom šetrí čas a centimetre nabehané myšou po obrazovke. Inak je interface známa klasika. Klikáme a držíme. Väčšina skillov patrí na pravé tlačidlo myši alebo na klávesy 1-0, hlavný útok zas na tlačidlo ľavé. Keď už je reč o myši, bodlo by nastavenie citlivosti, niekedy je treba reagovať rýchlo a kurzor sa po obrazovke vlečie dosť pomaly. Nie veľmi logicky je spravená mapa. Chýba jej priesvitnosť a kliknutím na ňu sa nepohne postava ale mapa. Minimapa je zase nepoužiteľná kvôli svojej (ne)veľkosti. Keď už chlapci z Iron Lore okopírovali z Diabla skoro všetko, neviem prečo si nezobrali aj takéto základné (a dobre fungujúce) veci interface-u. Graficky to nevyzerá zle, ale tiež to nie je nič extra. Nejaké pozitíva by sa ešte ale našli. Tak napríklad, na character screene je dosť užitočná informácia o damage per second, čiže, koľko uberáte za sekundu. Ušetrí to dlhosiahle rozhodovania, ktorú zbraň použiť. Čo tu ale nenájdete, je percentuálna šanca na zasiahnutie protivníka. Namiesto toho vidno iba nič nehovoriace číslo. Opäť sa pýtam prečo, ale na rozumnú odpoveď neprichádzam.
HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Ešte je tu jedna vec ovplyvňujúca hrateľnosť, ktorú musím spomenúť - náhodné padanie hry. Niekomu to padá často, niekomu menej. U mňa konkrétne to padalo dosť často. Potom vyšiel patch, od ktorého som čakal, že to konečne spraví. No v jeho popise nič také nebolo. Aj tak som ale dúfal. Po jeho aplikovaní to padalo asi každých 5 minút a naviac sa mi úplne domr...vil save. A mohol som hrať pekne od začiatku. Neviem, ako je to možné, ale odvtedy mi hra padla iba raz. U každého sa to chová asi inak, ale isté je, že tam niekde vnútri je veľa neposlušných chrobáčikov. Ale Asi ani sami Iron Lore nevedia, kde presne sa nachádzajú, a tak pripravujú do nového patchu logovací systém, ktorý pomôže príčiny pádov lokalizovať.
MULTIPLAYER
Opäť zas raz neporiadny redaktor multiplayer nevyskúšal. Aj tak je že vraj dosť zabugovaný. Aspoň som si ušetril nervy.
ZVUKY 8 / 10
Všetky sample sú kryštálovo čisté a vždy výborne sedia k danému momentu. No tak všetky nie, nájde sa aj zopár divností, ako napr. streľba z luku. Ale inak si na zvuk nemožno sťažovať. Kvalitne sú nahovorené aj NPC-éčka, ktorým nechýba ani grécky prízvuk.
HUDBA 8 / 10
Jej najväčšou chybou je, že nehrá častejšie. Aj keď v menu je možnosť, aby hrala častejšie, stále sa to mi zdá dosť málo. Ide predsa o hudbu ambientnú, tak prečo by nemohla hrať stále. Niekedy je jednoducho nepochopiteľné ticho. Žánrovo sa ale skvele hodí do obdobia, v ktorom sa hra odohráva. Nebol by som proti, aby boli niektoré skladby trochu ráznejšieho charakteru, predsa, do poriadnej bitky by to sadlo viac, ale to je vec vkusu.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 6 / 10
Tu sa s tým autori príliš nehrali. Neobdarili potvory práve veľkými mozgami. Nikto sa nezoskupuje, žiadne strategické rozmiestňovanie, nič také. Existujú iba 2 modely správania – podľa jedného na vás nepriateľ zaútočí ihneď, ako vás zbadá, v druhom zase čaká, kým sa dostanete blízko alebo zaútočíte vy. Tu, kde mohli autori najviac zlepšovať, nespravili nič, a to je škoda. Boje by tak boli oveľa väčšou výzvou. Aspoň že ňou sú ďalšie 2 obtiažnosti.
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,5 / 10
Nie je to zlé, ale niečo tomu chýba... Šablóna Diabla 2 je dobrým základom, no zdá sa mi, že sa autori báli pridať nové veci, aby náhodou niečo nepokazili. Aj tak Iron Lore odviedli poriadny kus dobrej roboty a hra má všetko, čo má poriadne akčné RPG mať.
Autor: Boris Kudlač