Tím Aliho Jazdaniho z Princetonskej univerzity (USA) vyrobil materiál z mangánu, gália a arzénu, ktorý azda zohrá úlohu polovodičov konvenčnej kremíkovej elektroniky v spintronike. Tá sľubne využíva kvantovú vlastnosť elektrónov-spin (čosi ako rotácia).
Avelino Corma a Pedro Serna z Valencijskej polytechniky (Španielsko) vyvinuli metódu, ako pomocou katalyzátorov na báze nanočastíc zlata ekologicky prijateľnejšie vyrábať aromatické amíny, organické zlúčeniny, ktoré sa hojne používajú ako zložky farbív, liekov a herbicídov.
Tím Davida Loopa z Nebraskej univerzity (USA) zistil, že sucho pred 800 - 1000 rokmi na severoamerických prériách spôsobili vetry, ktoré neviali z juhu od Mexického zálivu ako dnes, ale z juhozápadu. Vyplýva to z orientácie trávou spevnených piesočných dún (na obrázku).
Christoph Erkel z Ústavu Maxa Plancka pre suchozemskú mikrobiológiu v Marburgu (Nemecko) s kolegami sekvenoval úplný genóm mikróba z kategórie archeónov, ktorý je hlavným producentom skleníkovo mimoriadne dôležitého metánu na ryžových poliach.
Anna-Louise Reysenbachová z Portlandskej štátnej univerzity (USA) s kolegami úspešne kultivovala v laboratóriu archeóny, žijúce v horúcej a kyslej vode pri hydrotermálnych prieduchoch na dne Tichého oceánu. Znášajú pH až 3,3 a teploty až 75 stupňov Celzia.
Steph O'Connorová z Newcastleskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami preukázala, že čmele zemné sa vrátia do hniezda až zo vzdialenosti 13 km. Dosiaľ sa myslelo, že iba z 5 km.
Tím Judith Bermanovej z Minnesotskej univerzity (USA) doložil, že huba Candida albicans, hlavný hubový patogén, ktorý napáda najmä ľudí s narušeným imunitným systémom, odoláva antibiotikám schopnosťou podľa potreby meniť počet svojich chromozómov.
Min Žao z Aberdeenskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami identifikoval dva gény, ktoré sú zásadné pre hojenie rán s využitím elektrických prúdov na povrchoch a vnútri tkanív tela. Aktivita PI(3)Kgamma a PTEN riadi pohyb buniek pri elektrotaxii (v elektrickom poli).
Hossein Esteky z Ústavu pre štúdie v teoretickej fyzike a matematike v Teheráne (Irán) s kolegami objasnili na makakoch úlohu neurónov, cez ktoré mozog rozoznáva tváre.
Správa o financovaní výskumu rakoviny v Európe upozornila, že sa naň v EÚ napriek stálemu rastu počtu pacientov vynakladá priemerne iba 2,56 eura na osobu (v USA 17,63 eura). Investície v USA predstavujú voči EÚ štyrikrát vyšší percentuálny podiel HDP.
