Prírodopisné filmy ich zachytávajú prakticky výlučne pri pohybe po rovine. A vôbec nie náhodou. V časopise Current Biology to doložili Fritz Vollrath z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) a Jake Wall s Iainom Douglasom-Hamiltonom z medzinárodnej ochranárskej organizácie Save the Elephants (Zachráňme slony). Pomocou satelitného pozičného systému GPS a digitálnych máp terénu sledovali pohyb slonov v severokenských okresoch Samburu, Isiolo a Laikipia. Na ploche 32-tisíc kilometrov štvorcových tam mimo rezervácií žije asi 5400 slonov. Vedci chceli vysvetliť, prečo sa slony vyskytujú zahustene na obmedzených plochách, medzi ktorými migrujú po úzkych koridoroch.
Ukázalo sa, že základným faktorom je geografia. Slony dôsledne ignorujú pohyb po čo len minimálnom prevýšení, hoci by tam rástla lákavá vegetácia. Príčina je metabolická a energetická. Veľké zvieratá, zvlášť bylinožravce, majú pomalý metabolizmus. Štvortonový slon spotrebuje pri prekonaní jedného výškového metra 100 kilojoulov. To je 25-násobok energie, ktorú vynakladá na jeden meter chôdze po rovine. Denne skonzumuje rastlinnú potravu, zodpovedajúcu cca
1 percentu jeho hmotnosti (asi
42 kilogramov sušiny, teda 162 kilogramov mokrej vegetácie). Pasie sa 16-18 hodín denne, takže za hodinu sú to asi 2 kilogramy sušiny, 20-tisíc kilojoulov. Pri prekonaní výškového rozdielu 100 metrov by spálil 10-tisíc kilojoulov. Aby to nahradil, musel by sa pásť o pol hodiny dlhšie alebo načrieť do telesného tuku.
Naozaj nečudo, že ak si slon môže vybrať, radšej obchádza i malé vyvýšeniny. (urb)
