Deväť rokov trvalo, kým mohli vedci začať skúmať pozostatky muža z Kennewicku. Na snímke model jeho lebky.
FOTO - ČTK/AP
Boli Indiáni prvými obyvateľmi Ameriky? Alebo tam prišli prví ľudia zo Sibíri? Pochádzali azda z Japonska alebo Polynézie? Kedy sa to stalo, koľko bolo migračných vĺn? O tom vedci diskutujú dlho, a už desať rokov ešte intenzívnejšie. 28. júla 1996 totiž pri Kennewicku v štáte Washington objavili kostru človeka, ktorý žil pred asi 9300 rokmi.
Nález od rieky Columbie
Kostru kennewického muža, ktorý mohol mať asi 40 rokov, objavili v bahnistých nánosoch rieky Columbie dvaja chlapci, ktorí tam sledovali preteky hydroplánov. Než sa k nej dostali vedci, prebehol dlhý súd, v ktorom päť indiánskych kmeňov (Umatilla, Wannapum, Colville, Yakama a Nez Percé) požadovalo vydanie pozostatkov svojho údajného predka, aby ho mohli dôstojne pochovať. Na námietku vedcov vyhlásil zástupca kmeňa Umatilla: "Sme tu od počiatku vekov a neprišli sme z nijakého iného svetadielu." Svoje slová opieral o ústnu tradíciu starú 10-tisíc rokov. Súd však vo februári 2005 dospel k záveru, že biologický vzťah kennewického muža a Indiánov nemožno preukázať.
350 častí, niekoľko zranení
Kostra sa našla v 350 fragmentoch. Vedci najskôr zrekonštruovali poranenú lebku a zranené pravé bedro. Zistili, že muža doň zasiahla spredu kopija, po tomto zranení však opäť chodil. Pochovali ho poležiačky na chrbte, paže pozdĺž tela a s natiahnutými nohami. Bol to formálny pohreb zhruba 80 centimetrov pod zemou.
Príčinu smrti ani záhadný pôvod muža s europoidnými rysmi zatiaľ nezistili. Jeho lebku porovnávali s údajmi o prehistorických i súčasných populáciách. Záver bol jednoznačný: nejde ani o Európana, ani o Indiána. Svojimi tvarmi sa nápadne blíži Polynézanom alebo záhadnému etniku Ainov, pôvodným obyvateľom Japonska (mimochodom, jeho príslušníci vynikali aj ako moreplavci).
Výskum kennewického muža spochybnil teóriu osídľovania Ameriky, podľa ktorej sa na konci paleolitu (asi pred 12-tisíc rokmi) na kontinent dostali prví lovci prenasledujúci cez zamrznutú Beringovu úžinu mamuty a bizóny. Potom pokračovali ďalej na juh a východ. Dokladom tejto kultúry boli hroty šípov a kosti nájdené pri Clovis v Novom Mexiku. Nedostatkom teórie bola absencia nálezov pozdĺž predpokladanej trasy presunu, napríklad na Aljaške.
Priplávali na lodiach, prišli z Európy?
Novšie nálezy z Kalifornie a Chile naznačujú, že kontinent osídlili oveľa skôr ľudia, ktorí priplávali zrejme na lodiach. Na juhu Chile našiel archeológ Thomas Dillehay v 70. rokoch 20. storočia obrysy chatrčí, drevené kopije a povrazy z morskej trávy z doby pred asi 13- až 14-tisíc rokmi; sú najmenej o tisíc rokov staršie než kultúra z Clovis. Neskôr v Kalifornii našli úlomky kostí, zhruba rovnako starých ako kennewický muž. Ich tvary sa nepodobali na nič, čo používali existujúce indiánske populácie.
Dnes teda existuje okrem predpokladanej cesty cez Beringovu úžinu niekoľko ďalších teórií osídlenia Ameriky. Podľa pobrežnej teórie dávni moreplavci z Ázie osídľovali tichomorské pobrežie od severu k juhu. Polynézska teória zas predpokladá príchod člnov z južného Tichomoria k pobrežiu Južnej Ameriky a osídľovanie smerom na sever.
Uvažuje sa dokonca i o príchode prvých obyvateľov z Európy. Oporou pre túto teóriu je technika, ktorou príslušníci kultúry Clovis opracovávali kamenné nástroje, predovšetkým hroty šípov. Je typická pre solutréenskú kultúru spred 16 500 až 22-tisíc rokov, rozšírenú na území dnešného Francúzska, Španielska a Portugalska.
Ďalší vedci zastávajú teóriu niekoľkých migračných vĺn z rôznych oblastí. Tú podporil nález kostrových pozostatkov ženy v Brazílii, starých 10 500 rokov. Úzke dlhé lebky staré 8-tisíc rokov sa našli i v iných častiach Južnej Ameriky a v Mexiku. A napríklad šesť lebiek starých 8200 - 9500 rokov našiel tím vedcov v jaskyni v Santana do Riacho v Brazílii. Majú dlhú úzku mozgovňu, ale nízku obličajovú časť a nepripomínajú nijaké doterajšie nálezy; ani Indiánov, ani lebku muža z Kennewicku, ani dnešných Američanov. Záhada osídlenia Ameriky anatomicky modernými ľuďmi teda stále čaká na svoje vyriešenie. (čtk, ač)
