SME
Piatok, 27. november, 2020 | Meniny má MilanKrížovkyKrížovky
AK BY STE NÁŠHO VZDIALENÉHO BRATRANCA OSTRIHALI A V BUTIKU OBLIEKLI DO MODERNÉHO OBLEKU, NIK B NESPOZNAL, ŽE TO NIE JE ČLOVEK

Lúštenie neandertálskej krížovky na pokračovanie

Svante Pääbo. Skúste si zapamätať toto severské meno. Fínsky vedec, pôsobiaci teraz v Lipsku, patrí ku genetickej špičke.

Vpravo kostra človeka, vľavo neandertálca. FOTO - TASR/EPA

Svante Pääbo. Skúste si zapamätať toto severské meno. Fínsky vedec, pôsobiaci teraz v Lipsku, patrí ku genetickej špičke. V júli 1997 jeho tím oznámil prvú úspešnú izoláciu DNA z kostí neandertálcov, ktoré našiel v roku 1856 J. C. Fuhlrott v Neanderovom údolí pri Düsseldorfe.

Čo vykonal Pääbo

Pääbo a jeho tím (postgraduálny študent Matthias Krings, Ann Stoneová a Mark Stoneking z USA) zanalyzovali 379 párov báz (písmen) mitochondriálnej DNA (mtDNA), ktorá nie je súčasťou bunkového jadra. Pretože však mtDNA je v bunke v mnohých kópiách a pretože sa dedí iba po matke, možno z nej vyčítať (alebo aspoň nepriamo odvodiť) veľa zaujímavých informácií. Vedci z jej analýzy usúdili, že moderný človek a neandertálec síce žili nejaký čas vedľa seba, nie však spolu. Natoľko odlišná sa ukázala ich mtDNA. Neandertálci teda zrejme sú čosi ako naši vzdialení bratranci, určite nie bratia.

Rozbory mtDNA potvrdili závery, k akým došli vedci už pred Pääbom. Napríklad Robert Martin v roku 1995 po trojrozmernej počítačovej rekonštrukcii fragmentov lebky neandertálskeho dieťaťa z Gibraltaru a jej porovnaní s ľudskou vylúčil blízku genetickú príbuznosť Homo sapiens a neandertálcov.

Prečítajú ich genóm?

Teraz Svante Pääbo, ktorý pracuje v Inštitúte Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku, spolu s Michaelom Egholmom zo združenia 454 Life Sciences Corporation v americkom Branforde oznámili, že chcú do dvoch rokov rozšifrovať kompletnú dedičnú genetickú informáciu, teda genóm neandertálca. Nebude to jednoduché, lebo ten sa skladá rovnako ako náš z troch miliárd párov báz DNA. Ak sa to genetikom naozaj podarí, k čomu by mala prispieť nová a veľmi úsporná technológia analýzy, vyvinutá v Branforde, máme sa na čo tešiť.

Veľmi zaujímavé bude napríklad porovnanie genómu neandertálca s už rozlúštenými genómami človeka a jeho najbližšieho príbuzného z živočíšnej ríše šimpanza. Na druhej strane by sme od genetikov nemali čakať, že objasnia všetky záhady ľudskej evolúcie; trebárs to, čo našim predkom umožnilo pred asi 100-tisíc rokmi odísť z Afriky a rozšíriť sa po celom svete, alebo urobiť o desiatky tisíc rokov neskôr "veľký kultúrny skok", vďaka ktorému sme predbehli aj zručných neandertálcov. Genetika v objasňovaní týchto pretrvávajúcich záhad ľudskej evolúcie predsa nemusí hrať hlavnú úlohu.

Počin Porýnskeho múzea

Pääbovi a jeho spolupracovníkom poskytlo vzorku kosti na analýzu genómu neandertálca Porýnske zemské múzeum v Bonne. Teraz to bol oveľa menší problém ako v deväťdesiatych rokoch, lebo vtedy Pääbo potreboval asi 3,5 kíl vzácnych kostí, a nastal problém, či ich v záujme výskumu môžu zničiť. Vďaka novej americkej technike teraz potrebujú genetici na analýzu oveľa menej kostí.

To isté Porýnske múzeum nedávno oznámilo inú zaujímavú vec: predstava neandertálca ako primitívnej opičej bytosti mávajúcej kyjakom celkom určite nie je správna. Pomýlenú predstavu o neandertálcoch má na svedomí najmä Marcellin Boule, vedec, ktorý v rokoch 1911 - 1913 zrekonštruoval ich podobu a netušil, že má pred sebou jedinca, ktorého trápila ťažká artritída.

Nemeckí múzejníci oznámili, že náš vzdialený bratranec vyzeral celkom sympaticky a vedel sa aj príjemne usmievať. K tomuto zisteniu pomohli podľa agentúry DPA najnovšie metódy počítačovej analýzy kostí nielen z roku 1856, ale aj tých, ktoré sa našli v Neanderovom údolí aj inde oveľa neskôr.

"Najznámejšieho pračloveka doteraz zobrazovali rôzne, aj keď tiež s odvolaním na vedu. My sme podobu vytvorili na základe najnovších vedeckých poznatkov podľa jeho lebky, a zohľadnili sme jeho individualitu aj spôsob života," povedal Michael Schmauder z Porýnskeho múzea.

Dva tímy

Prvý tím pracoval na rekonštrukcii podoby neandertálca pri Porýnskom múzeu a boli v ňom nemeckí a švajčiarski odborníci. Druhý patrí k Neandertálskemu múzeu v Mettmanne a tvorili ho nemeckí a holandskí špecialisti. Ich výtvory - vedecky a počítačovou technikou podložené spodobnenie hlavy a tela - budú vrcholom expozícií pripravovaných v oboch múzeách k jubileu objavenia neandertálskych kostí v Nemecku.

Oba tímy vychádzali z digitalizovaných častí lebky objavených v roku 1856. Dodatočné vykopávky na mieste pôvodného nálezu (v roku 1997 ich tam urobil archeológ Ralf Schmitz z univerzity v Tübingene) priniesli ďalšie drobné časti lebky, zvyšok doplnili podľa lebiek a kostí nájdených inde.

Porýnsky tím využil nálezy vo Francúzsku, mettmannský v Taliansku. Počítač dotvaroval mäkké tkanivo, čím vznikol celkový vzhľad tváre; naformoval napríklad i zreteľnú bradu, ktorú doterajšie výskumy neandertálcom upierali. Ani tie najexaktnejšie vedecké metódy však nemôžu poskytnúť výraz tváre, ktorý je vždy určitou umeleckou licenciou tvorcov. Švajčiarsky špecialista z tímu Porýnskeho múzea mu vtlačil výraz pomerne moderného Švajčiara, holandskí odborníci zas využili svoje skúseností s gorilami: ich dojímavý výraz okorenili inteligenciou, čím im vyšlo ich poňatie pračloveka.

"Rozpľasnutý" nos a kožený "odev" okolo bedier sú podľa očakávania, výraz tváre je v oboch prípadoch uvoľnený. Zvieracia podoba neandertálca je, dúfajme, definitívne uložená do archívu. Teraz pred nami stojí ako schopný, šikovný a citlivý lovec v strednom veku, ktorý vie o živote svoje. Zdá sa, že vedci prakticky začali realizovať bonmot českého biológa Stanislava Mihulku: Ak by ste neandertálca ostrihali a v butiku obliekli do moderného obleku, nik by nespoznal, že to nie je človek.

FOTO

Hore odoberanie vzorky z kosti neandertálca na analýzu DNA. Na snímke dolu Adrian Brigg z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku pracuje s prístrojom Eagle Eye, ktorý umožňuje nový postup pri analýze DNA neandertálca.

FOTO - TASR/EPA

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Pred Vianocami sa do škôl vráti nanajvýš zopár tisíc žiakov

Ministerstvo chystá na december len pokus, či sa školy vôbec dajú preventívne testovať.

Na snímke minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS.
Okresný súd v Žiline vymeral 17-ročnej Judite za obzvlášť závažný zločin vraždy nepodmienečný trest odňatia slobody 12 rokov a štyri mesiace.

Koronavírus: PCR testy odhalili viac ako 1800 nakazených, zomrelo 22 ľudí (minúta po minúte)

Celkovo sa novým koronavírusom na Slovensku nakazilo už viac ako stotisíc ľudí. Pandémia si vyžiadala 771 životov.

Ilustračné foto.
Dnes píše Matúš Ritomský

Dobrovoľnosť na pandémiu nestačí

Prakticky žiadna demokratická krajina sa v boji s pandémiou nedokázala zaobísť bez vynucovania pravidiel.

Publicista Matúš Ritomský.

Neprehliadnite tiež

Astronautka: Byť prvou ženou na Mesiaci by bolo ohromné

Jeanette Eppsová bude na Noci výskumníkov.

Astronautka Jeanette Epps.
Technici vo vnútri detektoru Borexino, ktorý zachytil nepolapiteľné častice.

Vyskúšali sme, ako sa hrá na jednej z najrýchlejších grafických kariet

Počítačové hry sa konečne dočkajú filmovej grafiky, aj vďaka herným konzolám.