Los Angeles 25. júla (TASR) - Vedci dnes oznámili, že našli prvý jasný dôkaz o prítomnosti rozsiahlych uhľovodíkových jazier na povrchu Titanu, najväčšieho mesiaca planéty Saturn.
Skupinu uhľovodíkových jazier v blízkosti zmrznutého severného pólu Titanu zaznamenala medzinárodná sonda Cassini počas víkendového preletu okolo mesiaca, keď bola od jeho povrchu vzdialená 950 km.
Astronómovia napočítali vyše desať jazier s priemerom od 10 do 100 km, ktoré sa na radarových obrázkoch javia ako tmavé škvrny. Zatiaľ čo niektoré z nich sú prepojené kanálmi, do iných prúdia prítoky. Niektoré jazerá sú vyschnuté, no v tých, ktoré obsahujú tekutinu, je pravdepodobne zmes metánu a etánu.
Titan je jedným z dvoch mesiacov v slnečnej sústave, o ktorom sa vie, že má atmosféru podobnú atmosfére Zeme v čase jej vzniku. Plynný obal tohto mesiaca je bohatý najmä na dusík a metán, vedci si však dlho lámali hlavu nad tým, odkiaľ táto hmlistá atmosféra pochádza.
Astronómovia sa domnievajú, že metánový plyn sa v Titanovej atmosfére rozpadá a vytvára oblaky smogu, ktoré následne pršia v podobe metánového dažďa na povrch. Avšak zdroj metánu vo vnútri mesiaca, ktorý uvoľňuje tento plyn do atmosféry, je stále neznámy.
Sonda Cassini minulý rok objavila na južnom Póle Titanu tekuté uhľovodíkové jazero veľkosti kanadského jazera Ontario. Víkendový prelet nad mesiacom však ukázal, že na povrchu mesiaca je množstvo takýchto jazier. Najbližší prelet sa uskutoční 7. septembra, keď bude Cassini vzdialená od Titanu 1000 km.
Cassini-Huygens je spoločným projektom amerického NASA, európskej ESA a talianskej vesmírnej agentúry ASI. Sonda vyštartovala zo Zeme v roku 1997 a trvalo jej sedem rokov, kým dorazila k Saturnu. Jej úlohou je podrobne preskúmať tak samotnú prstencovú planétu, ako aj jej početné mesiace.
Sprievodná sonda Huygens, vyvinutá a riadená Európskou vesmírnou agentúrou ESA, pristála na Titane v roku 2005.
