Mäso divokých zvierat, ktoré jedli pravekí lovci, obsahovalo zdravšie tuky ako súčasný chovný dobytok. Tento objav podporuje myšlienku, že paleolitická strava je kľúčom k dobrému zdraviu. Pred 15 000 rokmi, pred nástupom poľnohospodárstva, jedli ľudia mäso ulovených zvierat a rýb a k tomu semená a rastliny, ktoré nazbierali. Preto boli zdravší, tvrdí odborník na výživu Lauren Cordain z univerzity v americkom Colorade.
Cordain s kolegami dokázal, že mäso divokých jeleňov, sŕn a antilop obsahuje prospešnejšie tuky ako mäso z dobytka kŕmeného obilninami. Prechod k strave našich predkov by mohol prispieť k boju proti globálnemu šíreniu obezity a s tým súvisiacich chorôb, myslí si Cordain. „Mali by sme sa snažiť, aby sa mäso chovných zvierat podobalo mäsu zvierat divokých,“ hovorí.
Cordain patrí medzi niekoľkých svetových odborníkov, ktorí odporúčajú paleolitickú stravu. Tá vylučuje spracované potraviny ako mliečne výrobky, rafinované obilniny, soľ a pridané tuky. Základom je chudé mäso, ryby, čerstvá zelenina a ovocie.
Zástancovia tejto stravy sa domnievajú, že ľudia sa vyvinuli k životu lovcov a zberačov a že nemali čas adaptovať sa na moderný životný štýl plný priemyslovo vyrábaného jedla a pohodlia.
Táto teória je čiastočne založená na štúdiách súčasných komunít lovcov a zberačov. Staffan Lindeberg z univerzity v švédskom Lunde napríklad zistil, že obyvatelia Papuy-Novej Guiney, ktorí jedia sladké zemiaky, ovocie, ryby a kokosové orechy, len zriedka trpia srdcovými chorobami.
Paleodiéta napodiv celkom zodpovedá moderným stravovacím odporúčaniam. Do akej miery však predstavuje praveké menu, je sporné. Podľa antropológa Stanleyho Ulijaszeka z britskej Oxfordskej univerzity mali minulé populácie žijúce v rôznych častiach sveta odlišnú diétu. Eskimáci jedli výhradne mäso, zatiaľ čo ostatné národy zas prevažne zeleninu.
Napriek tomu, že presné proporcie v strave pravekých ľudí nemôžeme určiť, je princíp vylúčenia priemyslovo spracovaných potravín rozumný, myslí si Lindeberg. Vedec chce teraz testovať, či tento stravovací režim môže v civilizovaných spoločnostiach znížiť výskyt srdcových chorôb alebo cukrovky.
Barry Bogin, odborník na antropológiu a obezitu z Michiganskej univerzity, však upozornil, že účastníci pokusu by mali byť vystavení aj fyzickej záťaži, ako naši predkovia.
Cordain a jeho tím porovnali svaly, mozog a tuk divokých zvierat a dobytka. Biftek zo zveriny mal dve percentá tuku, zatiaľ čo chudé hovädzie päť až sedem percent. Tkanivo divokej zveri obsahuje tiež viac mastných kyselín omega-3, ktoré sa nachádzajú v rybách a sú spájané s nižším rizikom srdcových chorôb.
(čtk)
