Najväčší šelfový ľad v Antarktíde. FOTO – ARCHÍV
V Antarktíde môže dôjsť v dohľadnom čase k odtrhnutiu ďalších obrovských kusov ľadu. Najnovšie správy o drobení šelfového ľadu Larsen B treba brať ako varovanie, povedal v nedeľu holandský vedec Tim Naish z Inštitútu pre geologické a nukleárne vedy v rozhovore pre agentúru AP.
Naish upozornil, že neistá je aj stabilita najväčšieho šelfového ľadu Antarktídy, Rossovho šelfového ľadu. Tento región je s plochou 536 000 kilometrov veľký skoro ako Francúzsko. Podľa neho by malo aj čiastkové rozlámanie Rossovho šelfu globálne následky, pretože by výrazne ovplyvnilo morské prúdy a podnebie.
Podobne sa vyjadril aj Ted Scambos z National Snow and Ice Data Center pri University of Colorado, ktoré ako jedno z troch pracovísk v USA monitoruje Larsenov šelfový ľad pomocou satelitu. Niektoré antarktické ľadové šelfy sú ku kolapsu bližšie, než si myslíme, povedal Scambos.
Odlamovanie veľkých kusov ľadu od Antarktídy sa okrem iného dáva do súvislosti s globálnym otepľovaním.
V najnovšom čísle časopisu Science americkí a švajčiarski vedci tvrdia, že nezvyčajne teplé obdobia sa vyskytovali v predchádzajúcich 1200 rokoch aj bez ľudského zavinenia.
Švajčiarski výskumníci Jan Esper a Fritz Schweingruber a ich americký kolega Edward Cook skúmali stromy, ktoré rástli na 14 rôznych miestach troch kontinentov severnej pologule.
Z letokruhov vyčítali, že teploty v tzv. stredovekej teplej perióde približne v rokoch 800-1000 n. l., teda v epoche, v ktorej o vplyve človeka na podnebie nie je možné hovoriť, boli podobne vysoké ako v súčasnosti.
„Nevidíme v tom popretie skleníkového efektu,“ zdôraznil Cook. „Je to však ukážka toho, že v prirodzenom klimatickom systéme Zeme existujú procesy, spôsobujúce zmeny, porovnateľné s tými, ktoré sme zaznamenali v 20. storočí.“ Podľa Cooka je dôležité, aby sa v budúcnosti pri prognózach vývoja podnebia oddelili ľuďmi zapríčinené faktory od prirodzených.
(tasr)
