FOTO - ARCHÍV
Aj takéto detičky sa rodili ľuďom, ktorí boli v dosahu smrtiaceho Agenta Orange vo Vietname. FOTO - ARCHÍV
a v chemickej továrni talianskeho mesta Seveso explózia, úrady nariadili evakuáciu. Oblak jedovatých plynov sa vzniesol nad mesto a zasiahol oblasť 15 km2 s populáciou 37 000 ľudí. Okamžité dôsledky ako strata domácich zvierat či kožné ochorenia obyvateľov neskôr vystriedalo široké spektrum ochorení. Trpeli nielen ľudia postihnutí haváriou, ale aj po nich nasledujúca generácia.
O tri roky neskôr 2000 obyvateľov taiwanského Jučchengu použilo pri varení kontaminovaný olej. U dospelej populácie, ale predovšetkým u detí narodených ešte aj šesť rokov po tejto udalosti sa vyskytli vážne zdravotné ťažkosti. Problémy s pigmentáciou kože a funkciou pohlavných orgánov, zväčšené zuby a ďasná, nízky vzrast a znížená inteligencia poukazovali na závažnosť chemických látok v použitom oleji.
V tom čase však už tieto látky boli v odborných medicínskych kruhoch známe. Na ich odhalenie sa použili milióny dolárov, a to aj pre nepriaznivé zdravotné dôsledky amerických veteránov z Vietnamu. Práve tam v rámci vojenských akcií Američania použili hádam najznámejší defoliant Agent Orange. Rozľahlé pralesy účinne zbavil lístia a nielen to. Účinkom v ňom obsiahnutých toxínov bolo poškodenie zdravia nielen vojakov USA a vietnamnského obyvateľstva, ale aj ich ešte nenarodených detí.
Zlúčeninám, ktoré to vyvolali, chemici hovoria polychlórované dioxíny, furány a bifenyly. Polychlórované preto, že vo svojej molekule obsahujú jeden alebo viac atómov chlóru. Dnes poznáme 419 druhov dioxínov, furánov a im podobných bifenylov.
Vznikajú ako nechcené produkty priemyselných procesov najmä v spaľovniach odpadov (na Slovensku je to až 60 percent), pri spracovaní chemických látok a pesticídov obsahujúcich chlór, ako aj pri bielení papiera a výrobe PVC.
V ríši snehu
V nedávnom čase začali vedci a lekári pripisovať rôzne poškodenia zdravia ľudí práve dioxínom. A nemusela pritom nastať žiadna ekologická havária alebo znečistenie potravín pri výrobe. Dioxíny sú jednoducho látky, ktoré možno nájsť už na celom svete. Vo vzduchu, vo vode, v pôde, ale najmä v živých organizmoch. Práve v nich alebo presnejšie v ich tukových zásobách sa im najviac páči. Obľubujú najvyššie články potravinového reťazca. Preto platí, že kto čo je, toľko ich aj má. Vedci nepochybovali, že pred ich vplyvom nie je uchránený žiaden človek. Ich izolácia z materského mlieka eskimáckych žien bola však aj tak pre mnohých prisilnou kávou.
Nekojte svoje deti dlhšie ako dva mesiace
Aj takútu šokujúcu radu dávajú lekári niektorým rodičkám vo Veľkej Británii z oblastí zvlášť postihnutých spádom z okolitých spaľovní. Dospelá žena má totiž oproti mužovi výhodu v spôsobe, akým sa dokáže zbaviť nahromadených toxických látok vo svojom tukovom tkanive. Toxíny majú dve možnosti. Buď prejdú cez placentu do vyvíjajúceho sa plodu, alebo sa premiestnia do materského mlieka. Dojčením sa ho matka zbaví na úkor novorodenca! Muži majú trochu ťažšiu pozíciu ako ženy. Musia čakať celých osem rokov, kým sa podľa fyzikálneho zákona o polčase rozpadu biologickou cestou odbúra polovica ich dioxínov. Ak ich popritom prijímajú v nevhodnej strave, ich celkový obsah v organizme sa môže ešte zvyšovať.
Koreň problému
Začiatkom roku 1997 Agentúra pre výskum rakoviny – časť Svetovej zdravotníckej organizácie – zaradila najúčinnejší z dioxínov, označovaný ako TCCD, do skupiny známych humánnych karcinogénov. Zvýšený obsah TCCD v živých organizmoch korešpondoval s nárastom rôznych druhov rakoviny. Súhlasilo to aj so zvýšeným výskytom rakovinových ochorení v talianskom Sevese.
Dioxínom sa napríklad pripisuje vyššie riziko vzniku rakoviny prsníka. Kým v roku 1960 bolo riziko na vznik tohto ochorenia u žien 1 ku 20, dnes je to už 1 k 8.
Avšak rakovina nie je jediným nebezpečenstvom, ktorý tieto toxíny predstavujú. Zoznam ochorení je dlhý a keďže výskum stále pokračuje, nemožno ho považovať za uzavretý. Patrí doň chlórakné, závažná forma akné vyskytujúca sa po celom tele, ušné a očné ťažkosti, znížený rast organizmu a tiež pozmenená špecializácia buniek. Dioxíny potláčajú aj činnosť imunitného systému, čím sťažujú jeho úlohu v boji s chorobami.
Negatívny vplyv neobišiel ani pohlavné orgány. U mužov sa im pripisuje zníženie počtu spermií za posledných 50 rokov na polovicu. Sú zodpovedné aj za strojnásobenie počtu rakoviny semenníkov a dvakrát častejšie sa vyskytujúcu rakovinu prostaty, než aká bola pred päťdesiatimi rokmi. Tiež kedysi zriedkavá endometrióza – bolestivý rast výstelky maternice – dnes práve ich vplyvom postihuje päť miliónov amerických žien.
Azda najvážnejší účinok však majú na vyvíjajúci sa plod v tele matky. Deti amerických veteránov z Vietnamu mali deformácie mnohých orgánov vrátane srdca, nervovej a pohlavnej sústavy. Aj štúdia uskutočnená v severnom Vietname dokázala u domácich mužov vystavených TCCD častejšiu neplodnosť alebo vnútromaternicové deformácie ich detí. U postihnutých detí sa popri zníženej inteligencii dokázal aj častejší výskyt infekčných ochorení ako aj alergií.
WHO za prísnejšie limity
Kampaň a osvetu o dioxínoch a im podobných furánoch a bifenyloch vedie a podporuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Zjazdy lekárov a odborníkov z celého sveta, ktorí diskutujú o environmentálnych a zdravotných rizikách dioxínov sa už stali bežnou záležitosťou. Nové poznatky pritom často vedú aj k prísnejšiemu postoju WHO k týmto látkam.
Na ženevskom zjazde v roku 1998 WHO znížila hranicu bezpečného denného príjmu na 1–4 pg na kilogram hmotnosti za deň (1 pg = 1.10–12 g)! WHO tiež odporučila pristúpiť k prijatiu všetkých možných opatrení na zníženie úniku dioxínov do prostredia. Vyslovila sa aj za zníženie ich príjmu v potravinách. Jej rady padajú na úrodnú pôdu. Dokazuje to príklad spoza Atlantiku. Len v USA sa zabránilo výstavbe vyše 300 spaľovní, pričom posledná vyrástla pred 14 rokmi.
JÁN RAMŽA
(Autor je študentom Prírodovedeckej fakulty UK)
