 Tropická časť terénneho výskumu prebehla v novoguinejskom Madangu, známom turistickom stredisku. Veľká rozmanitosť tamojšej vegetácie je očividná aj z tohto komerčnejšie ladeného záberu. FOTO - DAMIEN ACHESON |
Vedci dosiaľ najdôkladnejšie porovnali počty rastlinných a listožravých hmyzích druhov v miernom a tropickom pásme. Preukázali, že rozmanitosť tohto hmyzu v obidvoch klímach priamo odráža rozmanitosť rastlín. Podieľal sa na tom aj slovenský odborník.
Výsledky oznámili v Science Express, online sekcii časopisu Science.
Česko-slovenský úspech
Prvým autorom štúdie je Vojtěch Novotný z Entomologického ústavu Akadémie vied ČR a Juhočeskej univerzity v Českých Budějoviciach, širšiemu publiku známy ako autor knihy vážnych aj menej vážnych esejí Papuánske (polo)pravdy. Spolupracoval s Miroslavom Kulfanom z Katedry zoológie Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a ešte s ďalšími dvomi českými, dvomi americkými a jedným panamským biológom. Treba zdôrazniť, že publikácia bádateľa, pôsobiaceho na Slovensku, v takom prestížnom periodiku je zatiaľ naozaj vzácny jav. Nové údaje z terénu vedci získali v nížinných lesoch na Morave, na Slovensku a na Papue-Novej Guinei.
Tri vysvetlenia
V porovnaní s miernym pásmom žije v trópoch viac druhov listožravého hmyzu. Možné sú tri vysvetlenia. Po prvé je to vyššia rozmanitosť hostiteľských rastlín. Po druhé vyšší počet listožravých druhov na rastlinnom hostiteľovi. A napokon vyššia hostiteľská specifickosť, čiže nižší počet rastlinných druhov, ktoré hostia každého hmyzieho listožravca.
Trópy sú voči miernemu pásmu zaiste botanicky rozmanitejšie. Na jednotku plochy je tam 5- až 10-krát viac rastlinných druhov, drevín asi šesťkrát. Platnosť zvyšných dvoch vysvetlení sa posudzuje ťažšie. Nových kvantitatívnych údajov o listožravom hmyze v trópoch existuje pomerne dosť. Nemožno ich však priamo porovnať so staršími z mierneho pásma, ktoré sú najmä kvalitatívne. V lesoch mierneho pásma je tiež oveľa menej druhov drevín.
Novotný s kolegami použil rovnakú metodiku v obidvoch pásmach. Z listov štrnástich druhov drevín v moravskom lese a štrnástich v novoguinejskom pozbierali listožravý hmyz. A motýlie húsenice z ôsmich v slovenskom lese a ôsmich v novoguinejskom. Medzi novoguinejskými uprednostnili najpríbuznejšie drevinám mierneho pásma, aby bolo porovnanie objektívne.
Najlepšie "sedí" rozmanitosť
Pri pozbieranom hmyze od lárv až po dospelé jedince overili listožravosť. V obidvoch pásmach dominovali motýlie húsenice, po nich nasledovali dospelé chrobáky. Keď bádatelia zohľadnili fixné odlišnosti, vyšli im podobné celkové odhady rozmanitosti listožravého hmyzu na hostiteľskej rastline v miernom pásme i v trópoch 29 voči 24 druhom na 100 metrov štvorcových lístia.
Menší počet lariev v trópoch možno vysvetliť až osemnásťkrát vyšším výskytom predátorov, najmä mravcov. Dreviny trópov a mierneho pásma sa veľmi nelíšia ani hostiteľskou špecifickosťou.
Summa summarum, väčšiu rozmanitosť listožravého hmyzu v trópoch najlepšie vysvetľuje prvá možnosť: väčšia rozmanitosť hostiteľských rastlín v trópoch. Zatiaľ čo údaje z Moravy preukázali na hektári 21 druhov stromov s kmeňmi hrubšími ako 5 centimetrov, tvoriacich 85 percent drevnej masy v lese, na Novej Guinei to bolo až 152. Vzorka zúžená na druhy najpríbuznejšie tým z mierneho pásma však pokryla iba pätinu tamojšej vegetácie. (urb)
