Rodney Ruoff zo Severozápadnej univerzity (USA) s kolegami vyvinul spôsob, ako premeniť bežný grafit na grafénové fólie (hrubé iba jeden atóm) vnorené do polymérovej matrice. Takto vytvorili unikátny elektricky vodivý materiál pre mikroelektroniku.
Tím Petra Schiffera z Pennsylvánskej štátnej univerzity (USA) preukázal, že zrnitý materiál ako pšenicu v sile alebo piesok vo veľkej nádobe možno najúspornejšie uskladniť vtedy, keď sa opakovane zvýši a zníži jeho teplota. Vďaka tomu optimálne "sadne".
Michael Zemp zo Zürišskej univerzity (Švajčiarsko) s kolegami varuje, že pri vzostupe letnej priemernej teploty o 3 stupne Celzia stratia Alpy do roku 2100 až 80 percent dnešných ľadovcov; pri vzostupe o 5 stupňov alpské ľadovce zaniknú takmer úplne. Od roku 1850 stratili 50 percent plochy.
Yoram Kaufman z NASA a Ilan Koren z Weizmannovho ústavu (Izrael) zistili, že oblačná pokrývka rastie s vyšším obsahom aerosolov z priemyselne-dopravného znečistenia a dymu. Viac oblakov však znamená pokles množstva slnečného svetla pohlteného aerosolmi.
Tím Franka Reitha z CSIRO (Austrália) získal presvedčivé dôkazy, že k tvorbe zlatých zrniek môžu prispievať baktérie druhu Ralstonia metallidurans.
Peter a Rosemary Grantovci z Princetonskej univerzity (USA) zistili, že "Darwinovým pinkám" druhu Geospiza fortis (na obrázku) sa zmenil zobák už o 20 rokov po príchode potravinového konkurenta inej semenožravej pinky na galapážsky ostrov Daphne.
Podľa Colina Hughesa a Ruth Eastwoodovej z Oxfordskej univerzity (Veľká Británia) sú najrýchlejšie sa vyvíjajúcimi známymi rastlinami lupiny. Za 1,5 milióna rokov sa v Andách rozrôznili na 81 druhov. V tomto ohľade ich prekonávajú iba africké cichlidovité ryby.
Tím Vicky Chandlerovej z Arizonskej univerzity (USA) na báze istého génu a enzýmu kukurice podporil názor, že dedičné vlastnosti rastlín a živočíchov sčasti určuje RNA.
Tím Yva Van de Peera z Gentskej univerzity (Belgicko) sekvenoval súhrnnú genetickú informáciu najmenšieho známeho eukaryotického (s bunkovým jadrom) organizmu v prírode, jednobunkovej zelenej riasy druhu Ostreococcus tauri.
Neil Rooney z Guelphskej univerzity (Kanada) s kolegami doložil analýzou údajov z vody i súše, že rôznou rýchlosťou prúdiace toky energie v potravinových reťazcoch a sieťach zložitých ekosystémov zlaďuje činnosť vrcholových predátorov. A práve tých najviac ohrozujú ľudia.
FOTO - B. ROSEMARY GRANT
