SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
V PRVOM OKAMIHU VZNIKU BY SME SI MOHLI VESMÍR PREDSTAVIŤ AKO PREKRÝVANIE VŠETKÝCH MOŽNÝCH SVETOV, NIEČO AKO PREMIETANIE MILIÁRD FILMOV NARAZ

Vznik vesmíru podľa Hawkinga a Hertoga

Ako vznikol vesmír? Mnoho vedcov považuje odpoveď na túto otázku za vôbec najťažšiu. Podľa Stephena Hawkinga, ktorý sa k jej zodpovedaniu dostal pravdepodobne najbližšie, však táto otázka v skutočnosti ani neexistuje.

Stephen Hawking. FOTO - REUTERS

Ako vznikol vesmír? Mnoho vedcov považuje odpoveď na túto otázku za vôbec najťažšiu. Podľa Stephena Hawkinga, ktorý sa k jej zodpovedaniu dostal pravdepodobne najbližšie, však táto otázka v skutočnosti ani neexistuje. Hawking spolu s Thomasom Hertogom z Európskeho laboratória časticovej fyziky (CERN) vo Švajčiarsku napísali článok, podľa ktorého nemá vesmír jeden počiatok; vznikol vraj toľkými spôsobmi, koľko si dokážeme predstaviť, a možno aj viacerými.

Úvahy Hawkinga a Hertoga zhrnul v internetovej verzii Nature Philip Ball.

Jedna minulosť je zakázaná

Z celej tejto spleti počiatkov prevažná väčšina nezanechala vo vesmíre, ako ho poznáme dnes, žiadne stopy. Iba ich nepatrná časť splynula a vytvorila dnešný vesmír, tvrdia Hawking a Hertog. Toto je podľa nich jediné možné vysvetlenie vzniku vesmíru, ak máme brať vážne kvantovú teóriu. "Kvantová teória nepovoľuje jednu minulosť," hovorí Hertog.

Ich teória prichádza ako reakcia na otázky, ktoré prináša teória strún, jedna z najlepších kandidátok na bájnu "teóriu všetkého", ktorá by spájala dianie v makro- a mikrokozme. Teória strún povoľuje existenciu nespočetného množstva rozličných vesmírov, pričom väčšina z nich sa veľmi odlišuje od toho nášho. Niektorí fyzici sa domnievajú, že raz objavia dosiaľ neznámy faktor, ktorý existenciu týchto vesmírov riadi. Podľa Hawkinga a Hertoga však mohli tieto alternatívne svety naozaj existovať.

Čudný, ale pravdepodobný scenár

Náš vesmír v prvom okamihu jeho vzniku by sme si mohli predstaviť ako superpozíciu (prekrývanie) všetkých možných svetov, niečo ako premietanie miliárd filmov cez seba. Mohlo by sa to zdať čudné, avšak toto je scenár presne podľa kvantovej teórie.

Predstavte si fotón, ako dopadne na vašu sietnicu zo svietiacej lampy. Zdravý rozum nám hovorí, že prekoná priamu cestu od lampy až do nášho oka. Aby však bolo možné presne predpovedať dráhu letu tejto častice, musí brať kvantová teória do úvahy aj všetky možné iné dráhy, vrátane tých, v ktorých sa častica odrazí tisíckrát od stien, než dorazí do cieľa.

Zhrnutie všetkých týchto ciest, ktoré navrhol v 60-tych rokoch slávny americký fyzik Richard Feynman a iní, je jedinou možnosťou, ako vysvetliť niektoré bizarné vlastnosti kvantových častíc (napríklad ich schopnosť byť na dvoch miestach súčasne). Kľúčovým faktom je, že nie všetky dráhy prispievajú rovnakou mierou k správaniu častice: priama dráha letu dominuje nad nepriamymi. Hertog sa domnieva, že to isté platí aj pre cestu v čase, ktorú prekonal náš vesmír, než sa dostal do súčasného stavu. Musíme sa na neho pozerať ako na súčet všetkých možných minulostí.

Alternatívne minulosti

Hertog s Hawkingom hovoria o "top-down" kozmológii, pretože miesto hľadania niekoľkých počiatočných zákonov určujúcich vznik a vývoj vesmíru, ich pohľad začína z vrchu (top), ktorý pozorujeme dnes, a smeruje do minulosti (down). Inými slovami: naša súčasnosť určuje minulosť.

Iba niekoľko sekúnd po Veľkom tresku dominovala nášmu vesmíru jedna jediná história, vysvetľuje ďalej Hertog. Takže podľa klasickej fyziky veľkých objektov, akými sú hviezdy alebo galaxie, sa veci odohrávali iba jedným spôsobom. Ostatné minulosti, povedzme napríklad aj tie, v ktorých Zem vznikla pred 6000 rokmi, prispeli k vývoju vesmíru iba nepatrne. V prvých okamihoch Veľkého tresku však existovala superpozícia mnohých verzií vesmíru namiesto jednej. Náš súčasný vesmír má teda vlastnosti, ktoré mu vtlačila zmes počiatkov jeho kvantového vzniku. Inými slovami, niektoré z týchto alternatívnych minulostí zanechali v dnešnom vesmíre svoje pozostatky. Preto sú Hawking a Hertog presvedčení, že ich teóriu možno testovať.

Nová teória "dvoch H" si okrem iného kladie za cieľ vysvetliť, prečo sú niektoré zo základných konštánt prírody (rýchlosť svetla, hmotnosť elektrónu...) práve také, že umožnili vznik života. Ak začneme z miesta, v ktorom sa nachádzame teraz, je jasné, že náš vesmír musel "zvoliť" túto históriu, ktorá viedla k súčasnému stavu. Inak by sme ju nemohli pozorovať, lebo by sme tu neboli.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Naď očakáva, že počas víkendu otestujú aspoň tri milióny ľudí

Najväčšie problémy spôsobovali drive through odberové miesta.

celoplošné testovanie na Covid-19.
Premiér Matovič hovorí o prvých výsledkoch testovania.
Autorská strana Beaty Balogovej

Ako neprísť o Dušičky počas korony

Covid zasahuje aj do nášho vzťahu s mŕtvymi.

Ilustračné foto.
Internista v nemeckom meste Chemnitz a člen skupiny Lovci šarlatáni, ktorá sa usiluje vyvracať mýty a bludy v medicíne, Roland Oravský.

Neprehliadnite tiež

Podcast Klik

Klik: Apple pravdepodobne pracuje na vlastnom vyhľadávači

Komentovaný prehľad technologických správ.

Podcast Klik
Podcast Tech_FM

Čierne diery sú aj také, aké by nemali byť

Čo nás učí gravitačná astronómia.