Košice 26. marca (TASR) - Bezpečnosť geneticky modifikovaných potravín je jednou z vedecko-výskumných úloh, ktorými sa zaoberajú pracovníci Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat (ÚFHZ) SAV v Košiciach. Je zameraná na skúmanie procesov prenosu génov u zvierat aj ľudí.
Pri príležitosti stredajšieho Dňa otvorených dverí o tom dnes na stretnutí s novinármi informoval riaditeľ ústavu Juraj Koppel. Významným medzníkom v histórii poznávania procesu šírenia génov sa podľa neho stalo používanie antibiotík. Po Flemingovom objave penicilínu sa do medicínskej praxe postupne dostávali ďalšie antibiotiká. Všeobecne boli považované za zázračný liek, ktorý pomôže vyliečiť väčšinu ochorení. Avšak mechanizmy šírenia sa génov umožnili baktériám rýchlo sa prispôsobiť masovému používaniu antibiotík a krátko po ich zavedení sa objavili baktérie, na ktoré už lieky nepôsobili.
"V celosvetovom meradle je viac než 80 percent antibiotík predpisovaných ľuďom zbytočne, teda bez liečebného efektu. Na Slovensku je toto percento ešte vyššie, kým v západných krajinách sa už používanie antibiotík výrazne redukuje," povedal vedecký pracovník ÚFHZ Peter Pristaš. Východiskom je podľa neho len rozumné používanie antibiotík, keď sú naozaj potrebné. Lekári by mali obmedziť ich predpisovanie, a to aj napriek tomu, že väčšina pacientov je presvedčených, že im antibiotiká pomohli. "V deväťdesiatich percentách prípadov však lieči a pomáha viera v antibiotiká, a nie samotné antibiotické liečivo," zdôraznil Pristaš.
Výsledky výskumov ÚFHZ ukazujú, že výskyt antibiotickej rezistencie je vysoký nielen u ľudí a hospodárskych zvierat, ale aj zvierat žijúcich divo. "Baktérie rezistentné na antibiotiká sme prekvapivo pozorovali aj u tatranských kamzíkov či u horského spevavca - vrchárky," uzavrel Pristaš.
