Dravý tropický netopier druhu Trachops cirrhosus s ulovenou žabou. FOTO - ALEXANDER T. BAUGH |
Zoológov stále fascinuje, ako sa zvieratá dokážu učiť iba tým, že sledujú iné jedince svojho druhu. Dokonca sa takto naučia aj predtým nevídané a v inštinktoch nezakotvené veci, významné pre ich prežitie. Je to sociálny prenos informácií, a ak ide o správanie špecifické pre miestnu populáciu, aj kultúrny.
Azda najznámejším príkladom je umývanie sladkých zemiakov (batatov) a pšenice v istej populácii japonských opíc makakov. V závere 40-tych rokov minulého storočia ho tam "vynašla" istá samička. Dnes je už mŕtva, no zvyk udržiavajú jej potomkovia. Podobne sa populačne špecifické správania prenášajú aj medzi generáciami šimpanzov a orangutanov. Sýkorky sa zasa od seba naučili, ako preniknúť k lákavej smotane na hladine mlieka v uzavretých fľašiach.
Rachel Pageová a Michael Ryan z Texaskej univerzity v Austine (USA) a Smithsonovského inšitútu pre výskum trópov v Balboe (Panama) teraz v časopise Current Biology opísali príklad z ríše netopierov. Dravý tropický druh Trachops cirrhosus je pri hľadaní potravy mimoriadne pružný a "jedálniček" má široký. Ako sociálny druh žije v skupinách aj vyše 50 jedincov, ktoré často spoločne lovia. Okrem iného sa živia žabami. V neprehľadnom pralesnom teréne ich nájdu podľa kvákania. Nie je však žaba ako žaba. Niektoré druhy sú ako potrava nevhodné.
Pageová s Ryanom zistili, že neskúsené netopiere si pri začutí neznámeho žabieho kvákania všímajú, ako naň reagujú zdatní netopierí lovci. Pri pokusoch tým skúseným podávali rybky, ktorými ich prilákali na plochu nad reproduktormi, z ktorých znelo kváka-nie konkrétnych žiab, jedovatých a v dospelosti pre netopiere ako korisť priveľkých. Bádateľom išlo o to, aby bola získaná asociácia zvuk-korisť v prírode nezvyčajná a tak s veľkou zárukou nová. Netopierích žiakov de facto oklamali. Neskúsené netopiere si skutočne zo správania pozorovaných skúsených, vrátane začutého mliaskania a prežúvania, odvodili, že kvákanie predmetnej žaby signalizuje jedlú korisť. Následne si samé prilietali k reproduktorom po rybky. Takýto prenos poznatkov fungoval veľmi rýchlo. A novopoučené netopiere ich zasa poskytli dosiaľ neskúseným.
Je to prvý známy prípad, keď si dravec sociálnym učením osvojil asociáciu zvuk-korisť. Dosiaľ to vždy boli asociácie zrak-korisť a čuch-korisť. (urb)
