;) |
Pre niekoho to zrejme bude vyznievať ako riadna samohana, keď takto veselo ignorujem subjekt recenzie a pokojne si zapĺňam priestor pochybným sledom myšlienok človeka, ktorý stále nechápe, čo sa to vlastne deje. Dobre, viem čo sa deje – deje sa hnusné teplo, pričom teplota pri počítači dosahuje vhodné hodnoty na uvarenie kávy. Heh, načo nám je varná kanvica, pripojiteľná cez USB port, keď stačí postaviť hrnček na bedňu a o pár minút si s lahodným úsmevom a zasneným pohľadom môžem vychutnávať kvalitného turka? Stále som vás neodradil od čítania? Zatínajúc zuby už v hlave splietate plány na decentné zneúctenie mojej skromnej osôbky v diskusiách, že? Ešte sa držíte? Máte fakt pevné nervy. Prečo však skúšam vašu trpezlivosť? Vás, našich chlebodarcov, bez ktorých by som si nemohol v redakcii hádzať loptičku o stenu a pretvarujúc sa, že vykonávam namáhavú redakčnú činnosť vlastne len maskovať vegetovanie v kancli s klimatizáciou (inak skutočne to robieva, kým ja tvrdo pracujem. máme tu perfektnú čiernu loptičku s nápisom King Kong, taký milý reklamný predmet k hre a skvele sa s tým hádže... pozn. Slavatar). Milí moji, to všetko je pre vaše dobro. Liquidator je totiž nie béčko, on je... Týmto zakladám žáner céčkových hier. Byť vami, nedotkol by som sa obalu hry, ani keby vám ho ponúkala dobre stavaná (a samozrejme v tomto teple stroho oblečená) deva, mlsným jazýčkom lížuca si pery. Nie, jednoducho musíte odolať, inak vám začnú smrdieť nohy a budete musieť za trest prečítať každý deň všetky články našej konkurencie. A že to niekedy je zverina, všakže?
Neverili by ste, ale čistý text recenzie v tomto momente dosahuje hodnotu takmer dvoch tisícok znakov bez medzier... Ak predsa len nedáte na moje varovania, dotknete sa spomínaného obalu leda olovenou tyčkou. Zaháňajúc sa. Ani si nedokážete predstaviť, ako som sa pri tejto myšlienke úchylne uchechtol. Liquidator je FPSka. To už vieme. Je to hrozná FPSka. To by ste mi mohli veriť. A dokonca obsahuje aj príbeh – to som síce zistil až po definitívnom vypnutí hry a prezretí manuálu, ale budiš. Bol som milo prekvapený, zrejme mi niečo ušlo, ale poznáte to. Chudák autor omámený hučaním ventilátora prespí niektoré nudné pasáže, čo by však v našom prípade znamenalo, že som mal prechrápať celý čas hrania.
;) | ;) | ;) |
Story znie: Hráč je likvidátor. Bude cestovať v čase rôznymi paralelnými svetmi. To je tak v skratke, ale keďže sa pokúšam napísať najdlhšiu recenziu na najväčšiu magorinu, akú som od Conspiracy hral, pozrieme sa trochu do hĺbky. Zem objavila tri svety, medzi ktorými môžeme cestovať, všade vládne mier, každý má každého rád, nikde nestraší vtáčia chrípka alebo možné zoskupenie vlády (poznámka po dopísaní recenzie – už viem zoskupenie vlády a radšej tíško pradiem, dúfajúc, že tento textík nebude čítať niekto z prominentných osôb). Pohoda, klídek, tabáček. Túúúdle, povedali si emzáci, napadli tri spojené svety a prerušili kontakt so Zemou. Hm – povedali si vysoko postavení papaláši na našej Zemičke – to tak nenecháme, všakže? A ako si povedali, tak aj spravili a vys(r)lali (skoro sa mi podaril trápny vtip) do jedného zo svetov špeciálnu jednotku Green Baret. Chlapci pohoria, signál sa preruší a páni v sakách (a dámy v extrémne krátkych sukniach) začínajú jastriť problém. Riešenie je jediné – vyšleme tam geroja najgerovatejšieho, čiže mňa, a je nutné vyhodiť do vzduchu celé planéty. Ľavou zadnou.
Vidíte, príbeh hodný uznanlivého prikývnutia. A psychopatického slintania k tomu. Je to nechutný brak, vašou úlohou je vyčistiť dané tri úrovne od organického i neorganického sajrajtu. Čakali ste niečo iné? Ale prosím vás, vy si myslíte, že som sa vás pokúšal odradiť na začiatku len tak pre nič za nič? A to ešte neviete, ako to pokračuje.
;) |
Takže zbrane máme za sebou a aby ste neplakali, tak každá až na sekerku má aj sekundárny mód. Človek by z toho aj na zadok spadol, že pištolka dokáže mieriť laserom, brokovnica vystrelí o jednu diabolku viac, puška vyprdne granát, plameňomet kapsulu, ktorá spraví veľké kaboom, raketomet vyšle samonavádzaciu strelu a snajperka umožní použiť ďalekohľad. Raz, dva, tri, spoločne sa tresneme o zem na zadok ako ja včera, keď som nadávajúc a skuvíňajúc preklínal leštidlá podlahy.
;) | ;) | ;) |
Ďalšia zastávka sú nepriatelia. Niektorí sa vyskytujú len v jednom z troch svetov, niektorí všade, jedno je však isté. Je to guláš všetkého možného. Máme tu fľusajúce kvety, kostlivcov, rohaté potvorky, smradľavých obrov, lietajúcich mníchov, pavúkov s ľudskou lebkou, červených démonov (jedna z ďalších potvoriek je „tieň červeného démona, ktorá je reprezentovaná NA VLAS rovnakým obrysom ako viditeľný predchodca, len „vnútro“ je celé vyplnené tmavšou šedou farbou. Za originalitu si tvorcovia zaslúžia potlesk...), podivných vtákov, netopierov, katov, mágov, lietajúce firebally (veľmi praktický nepriateľ...), podivné postavy, vyliezajúce z mláčky (tri druhy: červená, zelená, modrá) a nakoniec aj rybiššku. S nimi si užijete zábavu ako na pieskovisku v osemdesiatom šiestom, keď sa do formičky, ktorou ste chceli spraviť bábovku pre Martinku, vyčúral zlý chlapec odvedľa. Keď tak nad tým rozmýšľam, až tak veľká zábava to nebola.
GRAFIKA 2 / 10
;) |
Aby som popísal rôznorodosť jednotlivých úrovní, musel som si jedno oko vypichnúť (to kecám) a druhé hodiť čoklovi (tiež kecám). Vtedy by to však malo nejaký zmysel. Máme tu bažiny, akýsi stredoveký hrad a pekelné miestečko lásky. Na prvý pohľad sa úrovne tvária rôznorodo, ale žiadna z nich neposkytuje hráčovi nutnú dávku zapamätateľných oblastí. Bažiny sú síce zelené a hrad sivý, ale v konečnom dôsledku sa celá hra javí ako jedna nesúrodá zmes dookola sa opakujúcich a hojnú dobu využívaných nápadov. Ak čakáte aspoň interaktívne objekty, tak netuším, či sa niečo pohlo, respektíve neviem, či sa vôbec malo čo pohnúť. Prázdno mám rád ráno v autobuse, ale nie v hrách. Veď sa pozrite na obrázky (aj keď možno vyzerajú priemerne, v pohybe je to oveľa strohejšie) a nechcite, aby som sa trápil spomínaním si na mix nechutnosti.
;) | ;) | ;) |
INTERFACE 4 / 10
Ovládanie je v pohode, poznáte ho z iných hier. Efektne vyzerá úvodné menu. A čo sa Janíkovi nepáčilo? Pri voľbe zbrani nepotvrdzujete novo zvolenú búchačku, ale počkáte, kým si ju hrdina vezme do svojich praciek. Je to zrejme nemotorné hovädo, pretože mu to trvá cca 2-3 sekundy, čo v prípade prázdneho zásobníku v brokovnici za prítomnosti troch rohatých démonov, flusajúcich zelené hlieny v pozadí, vyvolá menší záchvat. Samotný pohyb je taký podivný, i keď strafovanie máme dostupné, jeho funkčná hodnota je porovnateľná s počtom poslancov v parlamente strany jednej slečny, ktorá mala veľké ústa a teraz... Čo? Teraz môže tíško plakať v kúte. Teda, dnes mi tie príklady ale idú. Všetky pohyby tu máme zastúpené, ale ovládateľnosť postavičky je nemotorná až ťažkopádna. Ale je to najsvetlejšia stránka hry, tak si pripime a oslávme to, inú príležitosť mať už nebudeme.
HRATEĽNOSŤ 2 / 10
;) |
MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. Je len na vás, či to budete brať ako klad alebo zápor.
ZVUKY 2 / 10
Budem úprimný, zvukové efekty som so príliš nevšímal, i keď to možno bude chyba samotnej hry, pretože ich výskyt je minimálny. Zbrane štekajú, nepriatelia kričia, ale inak nič nezvyčajné, samplov je minimálne množstvo a ich kvalita je podpriemerná. Nemožno čakať žiadne divy hlavne pri dabingu. Angličtina s ruským prízvukom znie príliš umelo, ale čert to vezmi, aj tak tie kecy nikoho nezaujímajú. Chcelo by to viac ruchov okolia, pretože pri zazretí plamienku v krbe v prázdnej izbe, by nebolo od veci, ak by sa miestnosťou ozývalo pukanie dreva. Možno sú to maličkosti, ale práve tie tvoria atmosféru.
;) | ;) | ;) |
HUDBA 2 / 10
Hudba sa môže len podariť alebo nie. Lenže zhluky tónov, ktoré znejú v tomto paškvile, nielenže patria medzi kakafónie z psychiatrických liečební, ale znejú ako staré midi songy spred 10 rokov. Motívy melódií sa nedajú identifikovať. Elektronický feeling pôsobí príliš plechovo, v pozadí počuť šum a vlastne ani netuším, čo charakterizuje skladbu v tej ktorej úrovni. O muziku sa postaral len jeden človek, ktorý možno má talent, ale chcelo by to oveľa lepšie programové vybavenie a viac času na testovanie – skladba trvajúca 10 minút, neustále znejúca úrovňou je v dnešnej dobe doména freeware-u. Pre hudbu treba aj cit.
NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 1 / 10
;) |
Čo sa týka umelej inteligencie protivníkov, každé slovo považujem za zbytočné prikladanie soli do otvorenej zlomeniny. Je úplne jedno, čo je to za potvorku – ak vás zbadá, snaží sa na vás útočiť a je úplne jedno, či má po svojom boku kostlivec kumpánov alebo nie. Takto dochádza k zasekávaniu sa protivníkov nielen o seba, ale i o všetky možné predmety, prípadne textúry stien. Nepriatelia vydržia dosť veľa, munície je pomenej a človek by si myslel, že aspoň headshot spraví svoje, ale na podobné vymoženosti rovno zabudnite. Novinkou v obtiažnosti možno mali byť „tajomné flaštičky“ rôznych farieb – až do ich užitia neviete, či vám zdravie uberú, pridajú alebo sú prázdne... Nechcem sa tváriť ako extra mudrc, ale či je nádoba prádzna, viem posúdiť už na prvý pohľad a ak neviem, čo vo fľaške je, nebudem to do seba liať! Dobre, je to len hra, ale práve týmto sa od ostatných Parallax Arts odlišovať nemusel. Nechápem zmysel tejto novinky, avšak ja som len obyčajný chlapec z mesta.
;) | ;) | ;) |
ZÁVEREČNÝ VERDIKT 1,7 / 10
Keď som videl sumu, za ktorú sa Liquidator predáva, spadla mi sánka. Za tieto nekresťanské prachy sa dá kúpiť AAA titul a nie amatérske strieľanie, ktoré zaspalo dobu. Nech sa pozriem na akúkoľvek stranu, zovšadiaľ na mňa hľadí nedonosené embryo. Keby to bol freeware, rozhodne by som bol nadšený a vývojárom by som prorokoval svetlú budúcnosť, lenže na Liquidatorovi pracovali desiatky ľudí! Nepodarila sa grafika, atmosféra žiadna, zvuky a hudba sú čírim amaterizmom a celková náročnosť padá zo strojovými protivníkmi, bez akejkoľvek umelej inteligencie. V domácom Rusku by sa možno za pár rubľov CD s hrou oplatilo, ale kým vám nebudú Liquidatora ponúkať za symbolickú korunu, neberte.
(PS: nemohol som nikde nájsť boxshot a táto hra nie je hodná toho, aby som touto činnosťou strávil viac ako 10 minút, tak som tam hore namiesto neho hodil tú úvodnú stranu z manuálu, čo Kordi považuje za jediný klad hry. Aspoň ho môžete vidieť na vlastné oči. – pozn. Slavatar)
