Liquidator - letná búrka

V živote recenzenta sa v niektorých okamihoch prediera do mysle tohto chudáka prozaická otázka – prečo to robim? Prečo sa človek trápi, skúša výdrž svojho psychického zdravia, parí sa za počítačom, a to všetko pre čitateľov, ktorí si aj tak istotne nájdu

niečo, prečo výsledný text považujú za podradný. Odpoveď je jednoduchá – sú medzi nami jedinci, ktorí béčkové hry (v mojom prípade nielen hry, rovnako sú na tom aj filmy, hlavne dobrá zombíkareň, v ktorej končatiny lietajú vzduchom a krv poteší oko nejedného vyznávača moderného umenia) jednoducho zbožňujú. Nemyslím teraz projekty, za ktorými stojí renomovaný výrobca a vývoj celého titulu zožral nejaký ten miliónik dolárov. Mám na mysli úplné paškvily, ktoré tvorcovia (nech majú akýkoľvek vek, skúsenosti, vyznanie viery alebo politické sympatie) nemôžu jednoducho myslieť vážne. Liquidator je strieľačka z vlastného pohľadu, familiárne nazývaná FPSka. Výber dobrý, veď tento žáner sa teší masovej obľube a i ja si rád z ľudí strieľam, hoci tentoraz v trochu inom význame. A radi si strieľajú aj tvorcovia hry, Parallax Arts. Za čo by som ich zastrelil. No dosť už prihlúplych žartíkov, pri ktorých sa hihňá len ten dlhovlasý chlapček v pozadí, a aj to bude možno tým jointom v ruke.

Pre niekoho to zrejme bude vyznievať ako riadna samohana, keď takto veselo ignorujem subjekt recenzie a pokojne si zapĺňam priestor pochybným sledom myšlienok človeka, ktorý stále nechápe, čo sa to vlastne deje. Dobre, viem čo sa deje – deje sa hnusné teplo, pričom teplota pri počítači dosahuje vhodné hodnoty na uvarenie kávy. Heh, načo nám je varná kanvica, pripojiteľná cez USB port, keď stačí postaviť hrnček na bedňu a o pár minút si s lahodným úsmevom a zasneným pohľadom môžem vychutnávať kvalitného turka? Stále som vás neodradil od čítania? Zatínajúc zuby už v hlave splietate plány na decentné zneúctenie mojej skromnej osôbky v diskusiách, že? Ešte sa držíte? Máte fakt pevné nervy. Prečo však skúšam vašu trpezlivosť? Vás, našich chlebodarcov, bez ktorých by som si nemohol v redakcii hádzať loptičku o stenu a pretvarujúc sa, že vykonávam namáhavú redakčnú činnosť vlastne len maskovať vegetovanie v kancli s klimatizáciou (inak skutočne to robieva, kým ja tvrdo pracujem. máme tu perfektnú čiernu loptičku s nápisom King Kong, taký milý reklamný predmet k hre a skvele sa s tým hádže... pozn. Slavatar). Milí moji, to všetko je pre vaše dobro. Liquidator je totiž nie béčko, on je... Týmto zakladám žáner céčkových hier. Byť vami, nedotkol by som sa obalu hry, ani keby vám ho ponúkala dobre stavaná (a samozrejme v tomto teple stroho oblečená) deva, mlsným jazýčkom lížuca si pery. Nie, jednoducho musíte odolať, inak vám začnú smrdieť nohy a budete musieť za trest prečítať každý deň všetky články našej konkurencie. A že to niekedy je zverina, všakže?

Neverili by ste, ale čistý text recenzie v tomto momente dosahuje hodnotu takmer dvoch tisícok znakov bez medzier... Ak predsa len nedáte na moje varovania, dotknete sa spomínaného obalu leda olovenou tyčkou. Zaháňajúc sa. Ani si nedokážete predstaviť, ako som sa pri tejto myšlienke úchylne uchechtol. Liquidator je FPSka. To už vieme. Je to hrozná FPSka. To by ste mi mohli veriť. A dokonca obsahuje aj príbeh – to som síce zistil až po definitívnom vypnutí hry a prezretí manuálu, ale budiš. Bol som milo prekvapený, zrejme mi niečo ušlo, ale poznáte to. Chudák autor omámený hučaním ventilátora prespí niektoré nudné pasáže, čo by však v našom prípade znamenalo, že som mal prechrápať celý čas hrania.

Story znie: Hráč je likvidátor. Bude cestovať v čase rôznymi paralelnými svetmi. To je tak v skratke, ale keďže sa pokúšam napísať najdlhšiu recenziu na najväčšiu magorinu, akú som od Conspiracy hral, pozrieme sa trochu do hĺbky. Zem objavila tri svety, medzi ktorými môžeme cestovať, všade vládne mier, každý má každého rád, nikde nestraší vtáčia chrípka alebo možné zoskupenie vlády (poznámka po dopísaní recenzie – už viem zoskupenie vlády a radšej tíško pradiem, dúfajúc, že tento textík nebude čítať niekto z prominentných osôb). Pohoda, klídek, tabáček. Túúúdle, povedali si emzáci, napadli tri spojené svety a prerušili kontakt so Zemou. Hm – povedali si vysoko postavení papaláši na našej Zemičke – to tak nenecháme, všakže? A ako si povedali, tak aj spravili a vys(r)lali (skoro sa mi podaril trápny vtip) do jedného zo svetov špeciálnu jednotku Green Baret. Chlapci pohoria, signál sa preruší a páni v sakách (a dámy v extrémne krátkych sukniach) začínajú jastriť problém. Riešenie je jediné – vyšleme tam geroja najgerovatejšieho, čiže mňa, a je nutné vyhodiť do vzduchu celé planéty. Ľavou zadnou.

Vidíte, príbeh hodný uznanlivého prikývnutia. A psychopatického slintania k tomu. Je to nechutný brak, vašou úlohou je vyčistiť dané tri úrovne od organického i neorganického sajrajtu. Čakali ste niečo iné? Ale prosím vás, vy si myslíte, že som sa vás pokúšal odradiť na začiatku len tak pre nič za nič? A to ešte neviete, ako to pokračuje.

Tak napríklad zbrane – na začiatku úrovne máte hneď všetky s full muníciou a v úrovni len občas natrafíte na nejaké tie broky navyše. Čože si to omakáme? Ale fúúúj Slavo, daj tie ruky niekam inam (aj by som niečo znevažujúce pripísal a predbehol tak čitateľov v diskusiách, ale veď ty sa takýmito vtípkami dostatočne strápniš aj sám, he-he... pozn. Slavatar). Máme tu sekerku, pištolku, brokovničku, automatickú pušku, plameňometík, raketometík a snajperku (a snajperka je od macochy, že ju nevieš nežne pomenovať? – pozn. Slavatar). Chcete si ich rozobrať podrobne? Dobre, môžete, ja som platený od znakov, ktoré napíšem a teraz vám chcem povedať, čo som dostal na meniny. No, dostal na meniny. Už som predsa veľký chlapec a darčeky preto nemusím dostávať. Tak som si ich musel kúpiť sám. Ja som všetkých varoval, že radšej nech mi mamička kúpi ďalšiu sadu ponožiek a peny na holenie, ocko nech mi kúpi six pack a sestrička knižku, ktorú si hneď vezme a prečíta. Nie, oni boli hrdinovia. Ha! Kúpil som si zajaca. Super, že?

Takže zbrane máme za sebou a aby ste neplakali, tak každá až na sekerku má aj sekundárny mód. Človek by z toho aj na zadok spadol, že pištolka dokáže mieriť laserom, brokovnica vystrelí o jednu diabolku viac, puška vyprdne granát, plameňomet kapsulu, ktorá spraví veľké kaboom, raketomet vyšle samonavádzaciu strelu a snajperka umožní použiť ďalekohľad. Raz, dva, tri, spoločne sa tresneme o zem na zadok ako ja včera, keď som nadávajúc a skuvíňajúc preklínal leštidlá podlahy.

Ďalšia zastávka sú nepriatelia. Niektorí sa vyskytujú len v jednom z troch svetov, niektorí všade, jedno je však isté. Je to guláš všetkého možného. Máme tu fľusajúce kvety, kostlivcov, rohaté potvorky, smradľavých obrov, lietajúcich mníchov, pavúkov s ľudskou lebkou, červených démonov (jedna z ďalších potvoriek je „tieň červeného démona, ktorá je reprezentovaná NA VLAS rovnakým obrysom ako viditeľný predchodca, len „vnútro“ je celé vyplnené tmavšou šedou farbou. Za originalitu si tvorcovia zaslúžia potlesk...), podivných vtákov, netopierov, katov, mágov, lietajúce firebally (veľmi praktický nepriateľ...), podivné postavy, vyliezajúce z mláčky (tri druhy: červená, zelená, modrá) a nakoniec aj rybiššku. S nimi si užijete zábavu ako na pieskovisku v osemdesiatom šiestom, keď sa do formičky, ktorou ste chceli spraviť bábovku pre Martinku, vyčúral zlý chlapec odvedľa. Keď tak nad tým rozmýšľam, až tak veľká zábava to nebola.

GRAFIKA 2 / 10

Likvidátor lahodí oku ako ranné dávenie tehotnej ženy. Engine zvláda len základné procesy – zobrazuje textúry, pohybujúce sa objekty (neprirodzene behajúce potvorky, ktorých pohyb predstavuje asi 5 frameov), flusance (rôznych farieb) a občasne animácie v podobe plamienku. Keď si tak spomínam, engine by mohol súperiť s prvým Turokom, ktorý predstavoval prvú hru, ktorú ste nespustili bez grafickej karty, vtedy grafického akcelerátora. Oh, so slzou v oku spomínam na rok 1997. Lenže ubehlo dosť času na to, aby sme dostali niečo viac, než úbohé textúry, reprezentujúce steny, úzkoprso vymedzujúce priestor pre hráča. Je to otrasné, dizajn úrovní je biedny a uveril by som, že to tvorcom trvalo až jeden deň. A to musel nastať 12-hodinový výpadok elektrického prúdu a tak textúry kreslili pastelkami, a potom ich len naskenovali. Dobre, nech nežeriem, deň na každý level, ale viac to istotne nebolo. Niektoré miestnosti od seba ťažko rozoznať, exteriéry pôsobia taktiež štýlom deja vu. Je to otras, hnus, niektoré podporované efekty si mám zrejme domyslieť. Ťažko čakať reálne tiene, odlesky, rozmazanie a podobne prkotiny, ktorých názvy neviem ani vysloviť, ak tu máme textúry z predvolených pozadí z Powerpointu.

Aby som popísal rôznorodosť jednotlivých úrovní, musel som si jedno oko vypichnúť (to kecám) a druhé hodiť čoklovi (tiež kecám). Vtedy by to však malo nejaký zmysel. Máme tu bažiny, akýsi stredoveký hrad a pekelné miestečko lásky. Na prvý pohľad sa úrovne tvária rôznorodo, ale žiadna z nich neposkytuje hráčovi nutnú dávku zapamätateľných oblastí. Bažiny sú síce zelené a hrad sivý, ale v konečnom dôsledku sa celá hra javí ako jedna nesúrodá zmes dookola sa opakujúcich a hojnú dobu využívaných nápadov. Ak čakáte aspoň interaktívne objekty, tak netuším, či sa niečo pohlo, respektíve neviem, či sa vôbec malo čo pohnúť. Prázdno mám rád ráno v autobuse, ale nie v hrách. Veď sa pozrite na obrázky (aj keď možno vyzerajú priemerne, v pohybe je to oveľa strohejšie) a nechcite, aby som sa trápil spomínaním si na mix nechutnosti.

INTERFACE 4 / 10
Ovládanie je v pohode, poznáte ho z iných hier. Efektne vyzerá úvodné menu. A čo sa Janíkovi nepáčilo? Pri voľbe zbrani nepotvrdzujete novo zvolenú búchačku, ale počkáte, kým si ju hrdina vezme do svojich praciek. Je to zrejme nemotorné hovädo, pretože mu to trvá cca 2-3 sekundy, čo v prípade prázdneho zásobníku v brokovnici za prítomnosti troch rohatých démonov, flusajúcich zelené hlieny v pozadí, vyvolá menší záchvat. Samotný pohyb je taký podivný, i keď strafovanie máme dostupné, jeho funkčná hodnota je porovnateľná s počtom poslancov v parlamente strany jednej slečny, ktorá mala veľké ústa a teraz... Čo? Teraz môže tíško plakať v kúte. Teda, dnes mi tie príklady ale idú. Všetky pohyby tu máme zastúpené, ale ovládateľnosť postavičky je nemotorná až ťažkopádna. Ale je to najsvetlejšia stránka hry, tak si pripime a oslávme to, inú príležitosť mať už nebudeme.

HRATEĽNOSŤ 2 / 10

Pamätám si ešte doby, keď som dlho do noci nakopával zadky náckom v prvom Wolfensteinovi. Pravouhlú chodbičky bez stropu a podlahy síce v Likvidátorovi vystriedala o niečo lepšia grafika, no princíp hrania ostal nepozmenený. Jedinou úlohou je zabíjať protivníkov, pohľadať kľúč (nech je v akejkoľvek podobe) a dostať sa ďalej. Príbeh nepriťahuje, navyše všetko vyzerá akoby pusto, prázdnota mi trieskala hlavu o stôl. Je síce pekné, že sa ruskí vývojári snažili vytvoriť podmanivé prostredie, no pre mňa atmosféra úplne absentovala. Dizajn úrovní je totiž otrasný. Niekedy sa síce stane, že na ceste za hľadaním runy na otvorenie uzamknutých dverí natrafím na pekelne krvavé miestečko, ktoré by sa zapáčilo nejednému úchylovi, no takých izbietok je pramálo. Peklo si predstavuje taktiež inak, bažiny nevytvoria pochmúrnu atmosféru ani dažďom. Už i v Painkillerovi stačilo len ísť a stieľať, avšak v tomto prípade je okolie, na rozdiel od konkurencie, nudné. Tam, kde sa na mňa valili hordy pekelných démonov alebo šialených detí či nemŕtvych, sa hrateľnosť dostavila behom okamihu, hráč ako v amoku strieľal po všetkom hýbajúcom sa. A práve tu je zásadná chyba Liquidatora – on ničím nezaujme. Ani prostredím, ani zbraňami, ani nepriateľmi.

MULTIPLAYER
Hra ho neobsahuje. Je len na vás, či to budete brať ako klad alebo zápor.

ZVUKY 2 / 10
Budem úprimný, zvukové efekty som so príliš nevšímal, i keď to možno bude chyba samotnej hry, pretože ich výskyt je minimálny. Zbrane štekajú, nepriatelia kričia, ale inak nič nezvyčajné, samplov je minimálne množstvo a ich kvalita je podpriemerná. Nemožno čakať žiadne divy hlavne pri dabingu. Angličtina s ruským prízvukom znie príliš umelo, ale čert to vezmi, aj tak tie kecy nikoho nezaujímajú. Chcelo by to viac ruchov okolia, pretože pri zazretí plamienku v krbe v prázdnej izbe, by nebolo od veci, ak by sa miestnosťou ozývalo pukanie dreva. Možno sú to maličkosti, ale práve tie tvoria atmosféru.

HUDBA 2 / 10
Hudba sa môže len podariť alebo nie. Lenže zhluky tónov, ktoré znejú v tomto paškvile, nielenže patria medzi kakafónie z psychiatrických liečební, ale znejú ako staré midi songy spred 10 rokov. Motívy melódií sa nedajú identifikovať. Elektronický feeling pôsobí príliš plechovo, v pozadí počuť šum a vlastne ani netuším, čo charakterizuje skladbu v tej ktorej úrovni. O muziku sa postaral len jeden človek, ktorý možno má talent, ale chcelo by to oveľa lepšie programové vybavenie a viac času na testovanie – skladba trvajúca 10 minút, neustále znejúca úrovňou je v dnešnej dobe doména freeware-u. Pre hudbu treba aj cit.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 1 / 10

Tri úrovne, nech sú akokoľvek rozsiahle, sú malým množstvom, avšak tentoraz sa jedná o riadnych mackov. Vybrať si ich môžete v ľubovoľnom poradí a keď vás omrzí jedna, prípadne sa v nej stratíte, nič vám nebráni v cestovaní do druhého vesmíru. Musím sa priznať, že som sa v úrovniach strácal. Možno som skutočne neschopný, ale absencia mapy mi spravila z hry nočnú moru – takú, v ktorej vás nechá partner, priatelia spáchajú na vás atentát a ešte vykonajú potrebu nad vašim rozštvrteným telom. A to všetko na indiánskom pohrebisku, pričom váš duch nemôže opustiť svet živých... aha, späť do písania recenzie. Takže... bez mapy som strácal orientáciu (hahaha, biedna slovná zásoba mi teraz zavarila) v takmer totožných, nevýrazných lokáciách, nič mi postup vpred neuľahčovalo, a tak sa do výsledného hracieho času výrazne zapísalo blúdenie. Stačila by obyčajná mapka, odkrývajúca územie, kam už vkročila moja noha, lenže to by bol asi príliš veľký problém pre tvorcov. Pri hrách ako napríklad Call of Duty 2 je mapa zbytočnosťou – máte vopred navrhnutý postup vpred, bez možnosti vydať sa iným smerom ako zamýšľali tvorcovia, lenže v prípade Liquidatora to je na obtiaž – kým nenatrafíte na kľúč a správne dvere, môžete sa prechádzať nudným prostredím.

Čo sa týka umelej inteligencie protivníkov, každé slovo považujem za zbytočné prikladanie soli do otvorenej zlomeniny. Je úplne jedno, čo je to za potvorku – ak vás zbadá, snaží sa na vás útočiť a je úplne jedno, či má po svojom boku kostlivec kumpánov alebo nie. Takto dochádza k zasekávaniu sa protivníkov nielen o seba, ale i o všetky možné predmety, prípadne textúry stien. Nepriatelia vydržia dosť veľa, munície je pomenej a človek by si myslel, že aspoň headshot spraví svoje, ale na podobné vymoženosti rovno zabudnite. Novinkou v obtiažnosti možno mali byť „tajomné flaštičky“ rôznych farieb – až do ich užitia neviete, či vám zdravie uberú, pridajú alebo sú prázdne... Nechcem sa tváriť ako extra mudrc, ale či je nádoba prádzna, viem posúdiť už na prvý pohľad a ak neviem, čo vo fľaške je, nebudem to do seba liať! Dobre, je to len hra, ale práve týmto sa od ostatných Parallax Arts odlišovať nemusel. Nechápem zmysel tejto novinky, avšak ja som len obyčajný chlapec z mesta.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 1,7 / 10
Keď som videl sumu, za ktorú sa Liquidator predáva, spadla mi sánka. Za tieto nekresťanské prachy sa dá kúpiť AAA titul a nie amatérske strieľanie, ktoré zaspalo dobu. Nech sa pozriem na akúkoľvek stranu, zovšadiaľ na mňa hľadí nedonosené embryo. Keby to bol freeware, rozhodne by som bol nadšený a vývojárom by som prorokoval svetlú budúcnosť, lenže na Liquidatorovi pracovali desiatky ľudí! Nepodarila sa grafika, atmosféra žiadna, zvuky a hudba sú čírim amaterizmom a celková náročnosť padá zo strojovými protivníkmi, bez akejkoľvek umelej inteligencie. V domácom Rusku by sa možno za pár rubľov CD s hrou oplatilo, ale kým vám nebudú Liquidatora ponúkať za symbolickú korunu, neberte.

(PS: nemohol som nikde nájsť boxshot a táto hra nie je hodná toho, aby som touto činnosťou strávil viac ako 10 minút, tak som tam hore namiesto neho hodil tú úvodnú stranu z manuálu, čo Kordi považuje za jediný klad hry. Aspoň ho môžete vidieť na vlastné oči. – pozn. Slavatar)

Najčítanejšie na SME Tech


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Remiášova vražda sa ešte dá vyšetriť. Pomôcť musia mafiáni

Polícia minulý rok obnovila vyšetrovanie Remiášovej vraždy, pretože vyšli najavo nové skutočnosti. Ani po roku zatiaľ nikoho neobvinila.

DOMOV

Anna Remiášová pri pomníku syna: Nikdy to nevzdám

Výročie vraždy si prišli k jeho pamätníku pripomenúť aj študenti.

KOMENTÁRE

Kažimír bude musieť siahnuť pod vankúš, aby naplnil Ficove sľuby

Bez zásahu do rozpočtu to nepôjde.

Neprehliadnite tiež

Fotosyntézu spustili v umelej hmote, čistí vzduch a vyrába čistú energiu

Zariadenie zatiaľ vyskúšali len pri modrom svetelnom spektre.

Vypočítali, ako sa dá cestovať v čase, ale stroj postaviť nevedia

Nový výskum navrhuje matematický model, ktorý umožňuje cestovanie v čase.

Na Marse by ľudia mohli bývať v domčekoch z červených tehál

Inžinieri našli spôsob, ako z červenej pôdy Marsu vyrábať odolné tehly.

Dnes nie miláčik, som mŕtva. Keď sa vážky nechcú páriť, predstierajú smrť

Aeshna juncea sa v čase kladenia vajíčok musia brániť pred otravnými samčekmi.

Inzercia - Tlačové správy


  1. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  4. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  5. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  7. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  8. Inteligencia vo všetkom
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  10. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  1. Ako efektívne využiť podlahové kúrenie?
  2. Samsung Galaxy S8: smartfón s výnimočným displejom
  3. Túžite byť matkou, ale nedarí sa? Poďme hľadať dôvody!
  4. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy
  5. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť
  6. Nové investičné projekty v Schladmingu s výhľadom na zjazdovku
  7. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  8. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  9. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  10. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 7 839
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 7 226
  3. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 6 534
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 180
  5. Last minute tipy na Kapverdské ostrovy 5 437
  6. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 5 408
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 5 286
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 917
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu 3 720
  10. Ako sa menila obľúbená bratislavská štvrť 3 033

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop