m Duffyom z Virgínskeho inštitútu vedy o mori pri Kolégiu Williama a Mary v Gloucester Point (štát Virgínia, USA).
V 20-litrových vedrách s morskou vodou vybudovali umelé ekosystémy z chalúh a kôrovcov, ktoré sa nimi živia. Pri kôrovcoch išlo o rôznonôžky (Amphipoda) a rovnakonôžky (Isopoda). Obe tieto skupiny pripomínajú malé garnáty. Pokus spočíval v monitorovaní stavu týchto ekosystémov počas dvoch režimov. Po prvé, keď boli vedrá prepojené trubicami, cez ktoré mohli kôrovce putovať medzi ekosystémami. Po druhé, keď prepojené neboli. Ukázalo sa, že ekosystémy boli najzdravšie a najstabilnejšie jednak vtedy, keď sa v nich vyskytoval najpestrejší súbor druhov spomenutých skupín kôrovcov, a jednak vtedy, keď sa tieto živočíchy mohli voľne presúvať z jedného ekosystému do druhého.
Podporuje to skoršie závery, ktoré vyplynuli z teórie i pokusov na malej ploche v teréne. Ekosystémy by mali byť druhovo čo najrozmanitejšie, poskytovať bohato štruktúrované stanovištia byť prepojené. Ľudia dnes vo väčšine sveta pôsobia proti všetkému spomenutému. Ekosystémové stanovištia ničia i fragmentujú, pričom jednotlivé fragmenty sú neraz pre vyhnané či migrujúce druhy prakticky neprístupné. Nehovoriac o tom, že ľudia súbežne priamo či nepriamo likvidujú biologickú rozmanitosť postihnutých ekosystémov - živočíchy, rastliny i ostatné organizmy. Narušujú tým neoceniteľné ekosystémové služby ako čistenie vody a vzduchu a kolobeh živín.
(urb)
