SME
Streda, 27. január, 2021 | Meniny má BohušKrížovkyKrížovky

Gravitačné vlny aj u vás doma

Najväčšie zariadenie na zisťovanie gravitačných vĺn na svete začalo spracovávať svoje dosiaľ najcitlivejšie dáta. Ak sa vlny podarí zachytiť, znamenalo by to prevratný pokrok v poznaní vesmíru. Lovu na ne sa vďaka tímu Brucea Allena, niekdajšieho študent

Táto simulácia vzniku čiernych dier je doteraz najzložitejším astrofyzikálnym výpočtom superpočítača NASA. Vytvára základ výskumu kozmu s pomocou detekcie gravitačných vĺn. FOTO - ČTK/AP

a Stephena Hawkinga, môžete zúčastniť aj vy.

Gravitačné vlny šíriace sa časopriestorom sú jednou z najväčších predpovedí Einsteinovej teórie relativity. Jednoducho, ale názorne si časopriestor možno predstaviť ako gumenú sieť, po ktorej sa pohybujú hmotné telesá; pod ich váhou sa sieť prehýba. Ľahšie teleso v blízkosti ťažšieho bude "padať " do "priehlbiny", vytvorenej ťažším telesom, čo sa prejaví ako gravitačné priťahovanie. Gravitačné vlny sú vlny v časopriestore, spôsobené pohybujúcimi sa hmotnými telesami; možno to prirovnať k člnu, ktorý na hladine vytvára vlny.

Takmer všetky naše doterajšie znalosti o vesmíre pochádzajú z pozorovania elektromagnetického žiarenia - svetla. Svietiaca hmota však predstavuje len 4 percentá hmoty vesmíru, zvyšok tvorí tmavá hmota a energia. Gravitačné vlny však odhaľujú aj tmavú hmotu a dokonca umožňujú pohľad na náš vesmír bezprostredne po jeho vzniku. Ich pozorovanie bude znamenať podobný pokrok, ako keby v hlbokom nočnom lese osvetlenom len svätojánskymi muškami zrazu vyšlo Slnko.

Najintenzívnejšie gravitačné vlny vznikajú pri výbuchu hmotných hviezd (supernov), vzniku čiernych dier či rotácii neutrónových hviezd. Citlivosť detektorov gravitačných vĺn však napriek tomu musí byť ohromujúca. Je potrebné, aby dokázali zmerať zmenu vzdialenosti porovnateľnú so zmenou výšky Eiffelovej veže len o tisícinu priemeru protónu.

Dlhé desaťročia nikto taký detektor nedokázal postaviť. Dnes už však taký máme. Nazýva sa LIGO observatórium a je v USA. Ide o laserový interferometer, ktorý na meranie zmeny vzdialenosti využíva laserový lúč, sústavu zrkadiel a optické javy v jeho 4 kilometre dlhých vákuových tuneloch.

Pred niekoľkými dňami začal spracovávať údaje s dosiaľ nevídanou presnosťou. Ich analýza je nesmierne náročná na výpočtový čas, preto vedci pod vedením Brucea Allena vytvorili projekt Einstein@ home (pracuje pod tzv. platformou BOINC), ktorý už viac ako rok spracováva menej citlivé údaje a do ktorého sa môžete zapojiť aj vy. Stačí na to obyčajný počítač a občasné pripojenie k internetu, pričom projekt bude používať len nevyužitý výkon počítača a jeho prácu nespomaľuje.

Spojené desiatky tisíc počítačov výrazne prekonávajú výkon akéhokoľvek superpočítača. Slovensko je so svojím výkonom v projekte na peknom 25. mieste na svete. Aj vďaka mnohým záujemcom objav gravitačných vĺn a poodhalenie rúška tajomstva minulosti a budúcnosti vesmíru s najväčšou pravdepodobnosťou klope na dvere.

Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Darine Antalovej (72) z bratislavskej Petržalky vďaka liečbe liekom Keytruda takmer úplne vymizla rakovina krčku maternice. VšZP jej ho však nechce preplácať, lebo nie je hradený z verejného zdravotného poistenia. Trojtýždňová liečba ním stojí 4170 eur.

Dôchodkyňa a jej deti už za liek zaplatili desaťtisíce eur.

22 h
Fľaštička s vakcínou proti koronavírusu, ktorú vyvinuli vedci z Oxfordskej univerzity v spolupráci s farmaceutickou spoločnosťou AstraZeneca.

PCR testy na Slovensku odhalili viac ako 241-tisíc nakazených koronavírusom. Pandémia Covid-19 si vyžiadala 4 361 obetí. Na Slovensku sa skončilo celoplošné testovanie, platia nové opatrenia.

10 h
Šimák zomrel v utorok (26. 1.) vo veku 72 rokov po dlhej a ťažkej chorobe.

Šimák zomrel vo veku 72 rokov.

24. máj