SME

Pavúky lovili do sietí už v ére dinosaurov

Pavúky s kruhovými sieťami sa objavili najneskôr začiatkom druhohornej kriedy (pred 144 až 65 miliónmi rokov). V jantáre z prvej polovice kriedy sa našli zvyšky kruhovej siete s chytenou korisťou. V inom kúsku jantáru bol pavúk.

Ukážka kruhových sietí dnešných pavúkov deinopoidného druhu Waitkera waitakerensis z Nového Zélandu.

FOTO - MARK CHAPPELL

Spoloční predkovia, rôzne siete

Prvú novinku oznámila v časopise Science Jessica Garbová z Kalifornskej univerzity v Riverside s tromi kolegyňami. Kruhové siete tkajú dve skupiny pavúkov: deinopoidné a araneoidné. Dlho sa myslelo, že táto schopnosť sa im vyvinula nezávisle. Obe však pri tomto zázraku prírodného inžinierstva postupujú rovnako. Veľmi sa podobajú aj príslušné časti ich anatómie.

Zdá sa, že tkanie sietí zdedili po spoločných predkoch. Pavúky pri tom najprv vybudujú ukotvenie, hlavný rám a radiálne priečky. Sieť potom špirálovito vyplietajú lapacími vláknami. Nimi sa však líšia. Deinopoidné ich pokrývajú suchými vlákienkami. Tie následne prečešú. Korisť po náraze k vláknam prilipne mechanicky (akoby to bol suchý zips) aj elektrostaticky. Medzi deinopoidné pavúky patria aj "vrhači sietí". Tí si korisť aktívne vyhľadávajú a pri útoku ju zabalia do variantu kruhovej siete, ktorú majú natiahnutú medzi prednými končatinami.

Araneoidné pavúky zas pokrývajú lapacie vlákna lepkavou látkou. "Narobia" sa oveľa menej. Sieť je až trinásťkrát priľnavejšia. Na rozdiel od deinopoidných ju orientujú vertikálne. Korisť ju aj horšie vidí, lebo neodráža ultrafialové svetlo.

Čo prezradili gény

Vzhľadom na všetky spomenuté výhody nečudo, že araneoidných pavúkov dnes existuje desaťkrát viac druhov ako deinopoidných. Tým Garbovej analyzoval gény, ktoré sa podieľajú na tkaní sietí pri dvoch deinopoidných druhoch. Jeden má bežnú kruhovú sieť, druhý je "vrhač". Zistili, že sú takmer rovnaké ako pri araneoidných (dosiaľ sa skúmali iba gény týchto pavúkov). Podľa genetiky i paleontológie sa spoloční predkovia obidvoch skupín pavúkov, ktorí už vedeli tkať kruhové siete, vyvinuli najmenej pred 136 miliónmi rokov.

Unikáty v jantáre

V tom istom čísle Science referoval tím Davida Grimaldiho z Amerického múzea prírodnej histórie v New Yorku o kúsku jantáru starého 110 miliónov rokov. Pochádza zo španielskej lokality San Just. Obsahuje 26 vlákien pavúčej siete, podľa všetkého kruhovej a araneoidnej. K vláknam sa navyše prilepili mucha, parazitická osa, roztoč a chrobák. Na dvoch vláknach vidno kvapôčky lepkavej látky. Je to najstaršia známa ukážka koristi chytenej do pavúčej siete. Araneoidné a deinopoidné pavúky sa evolučně rozišli a následne rozrôznili zrejme vďaka prudkej expanzii kvitnúcich rastlín v polovici kriedy. To sa muselo odraziť na hmyzích opeľovačoch aj ich predátoroch, ako sú pavúky.

David Penney z Manchesterskej univerzity (Veľká Británia) a Vicente Ortuo z Alcaláskej univerzity (Španielsko) zasa našli v jantáre starom 115 miliónov rokov zo španielskej lokality Álava najstaršieho známeho araneoida. Uverejnili to v časopise Biological Letters. Dvojmilimetrového tvora nazvali Mesozygiella dunlopi. Veľmi pripomína moderných araneoidov a potvrdzuje ich obrovský evolučný úspech. Čo sa osvedčilo v kriede, nezmenilo sa dodnes. V álavskom jantáre sa našli zástupcovia všetkých hlavných skupín pavúkov s kruhovými sieťami. Keďže táto adaptácia je zložitá, získali ju azda už v druhohornej jure (pred 206 až 144 miliónmi rokov) alebo ešte skôr.

Detail parazitickej osy, ktorá sa prilepila k lapacím vláknam siete a celkový pohľad na unikátny kúsok jantáru zo San Justu s kruhovou sieťou araneoidného pavúka. FOTO - SCIENCE

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Tech

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťZatvoriť reklamu