Taliani majú okrem slávnej Etny ďalšiu podobnú atrakciu, lenže pod morom. Rozlohou mohutnej základne (30x20 km) prekonáva hlavné mesto USA Washington, výškou (takmer 500 metrov) zas Eiffelovu vežu. Volá sa Empedoklés a leží sedem metrov pod hladinou Stredozemného mora, asi tridsať kilometrov južne od Sicílie. Je to najväčší taliansky podmorský vulkán.
Vedci z neapolského Štátneho geofyzikálneho a vulkanologického ústavu unikátnu podmorskú sopku objavili už pred rokom. Informovali o nej až teraz, po ďalšom výskume. Použili pri ňom najmodernejšie roboty a sonary.
Výbuch zatiaľ nehrozí
Ako povedal pre britský Independent vedúci výskumu Giovanni Lanzafame, táto vulkanická štruktúra vznikla pred miliónmi rokov po kolízii dnešnej Afriky a Európy. Má viac vrcholov, ktoré sa dlho považovali za samostatné sopky. Vo vulkáne je niekoľko fumarol (prieduchov), ktorými prenikajú zo zemského vnútra na povrch para a plyny. Ponúka sa tu paralela so známym vulkánom v Yellowstonskom národnom parku v USA, kde by mohol mať prípadný výbuch katastrofálne následky, ako sa to už v dávnej minulosti stalo.
Britská BBC o supervulkáne v Yellowstone nakrútila film, v ktorom vedci veľmi farbisto opísali, aká katastrofa by hrozila v prípade výbuchu. Lanzafame ubezpečil verejnosť, že pri Sicílii, aspoň v blízkej budúcnosti, nič také nehrozí. Aj talianski vedci však pripravili dokument, pretože sú presvedčení, že pátranie po podmorskej sopke bude pre verejnosť atraktívne. Volá sa Lov na vulkán a v Taliansku sa bude premietať na jeseň.
Empedoklés a Ferdinandea
Vedci nazvali novoobjavený vulkán menom gréckeho predsokratovského filozofa, ktorý definoval štyri základné prvky všetkého bytia: vodu, vzduch, zem a oheň. Podľa legendy ukončil svoj život skokom do rozhorúčeného pažeráka Etny.
Okrem filozofovho mena je zaujímavé aj to, ako vedci na vulkán vlastne narazili. Celú jeho štruktúru odhalili pri tom, keď chceli zistiť čosi viac o čudnom ostrovčeku Ferdinandea. Ten sa v minulosti čas od času pri Sicílii vynoril, spôsobil zmätok a potom opäť zmizol pod morskou hladinou. Záznamy o takej udalosti pochádzajú už z čias prvej púnskej vojny medzi Rímom a Kartágom (264-241 pred n. l.).
Ferdinandea sa stala aj predmetom horúcich diplomatických sporov o to, komu vlastne patrí. V roku 1831 zabránilo vojne medzi vtedajším Neapolským kráľovstvom a Anglickom iba to, že ostrovček zmizol rovnako rýchlo, ako sa predtým po zemetrasení na Sicílii objavil. V roku 2001 dal sicílsky lekár Domenico Carluso zhotoviť 150-kilogramovú mramorovú dosku s nápisom: "Tento kúsok zeme náleží a bude vždy náležať Sicílčanom." Dosku však krátko po tom, čo ju na ostrovček inštalovali, niekto rozbil na márne kúsky.
(ač)
