Kedy začal Homo sapiens premýšľať symbolicky? Okrem iného sa to odrazilo práve v zdobení, jaskynných maľbách a soškách ľudí i zvierat. Podľa veľkej skupiny vedcov, ktorých intelektuálnou hlavou je Richard Klein zo Stanfordovej univerzity (USA), sa to rozvinulo až počas tzv. paleolitickej (paleolit je staršia doba kamenná) ľudskej revolúcie pred približne 40-tisíc rokmi. Najviac dôkazov je z Európy. Azda vyplynula z mutácie, ktorá náhle zvýšila mozgové schopnosti Homo sapiens. Staršie náznaky z Afriky však poukazujú na postupný vývoj. Homo sapiens vznikol práve tam. Jeho najstaršie fosílie majú 200-tisíc rokov. Do ostatného sveta migroval až oveľa neskôr.
Doterajší rekord najstarších dokladov symbolizmu držali prevŕtané schránky ulitníka druhu Nassarius kraussianus z pobrežnej jaskyne Blombos v juhoafrickom Kapsku. Našiel ich tam tým Christophera Henshilwooda z Bergenskej univerzity (Nórsko). Datované boli do doby pred 75-tisíc rokmi. Popri nich sú z jaskyne známe i rovnako staré kusy okru na farbenie tela s abstraktnými rytinami. Mimo Európy sú podobné 40-tisícročné či staršie artefakty veľmi vzácne. Časť bádateľov si myslí, že tvoria iba "vrchol ľadovca". Dôkladnejšie preskúmaná je totiž iba Európa. A do nej Homo sapiens v rámci Starého sveta dorazil najneskôr. V Afrike zatiaľ poznáme iba jeden typ ozdobných schránok ulitníkov. Slúžili ako osobné ozdoby a výmenný artikel pri upevňovaní spoločenských a ekonomických vzťahov. Mladšie európske sú značne rozmanitejšie. Azda preto plnili aj funkciu markérov etnickej, spoločenskej a osobnej identity.
(urb)
