Zdobenie tela sa zaiste zrodilo už krátko po tom, ako človek začal premýšľať v symbolických pojmoch. Vedcom to teraz odhalili najstaršie aktuálne známe ozdoby. Nie priamo pri nových vykopávkach, ale medzi nálezmi tých, ktoré sa uskutočnili pred viacerými desaťročiami a putovali do múzejných depozitov.
Platný vekový rekord pravekých ozdôb prekonávajú najmenej o 25-tisíc rokov.
Bol pri tom aj Chris Stringer
O najstarších dôkazoch šperkárstva v Science napísal šesťčlenný tím vedcov z Veľkej Británie, Francúzska a Izraela. Viedli ho Marian Vanhaerenová z Univerzitného kolégia v Londýne a Francesco d'Errico z Ústavu prehistórie a geológie štvrtohôr CNRS (francúzska obdoba SAV) v Talence. Odbornú váhu tohto tímu zvýšila účasť Chrisa Stringera z londýnskeho Múzea prírodnej histórie, ktorý patrí k absolútnej svetovej špičke výskumníkov evolúcie ľudského rodu. Členovia tímu preskúmali tisíce nálezov z viacerých lokalít. Napokon medzi nimi identifikovali tri schránky ulitníkov s prevŕtaným stredom, veľké asi ako guľôčky hrozna. Podľa polohy i detailov stredových otvorov boli v staršej dobe kamennej súčasťami náhrdelníkov.
Na biblickej hore a v púšti
Prvé dve schránky našli v skalnom úkryte Es-Skhúl v Izraeli, teraz ich má v svojich zbierkach spomínané londýnske múzeum. Es-Skhúl leží v kaňone Nahal Me'arot v masíve biblickej hory Karmel (presnejšie tri kilometre južne od Haify a tri a pol kilometra od pobrežia Stredozemného mora). Vykopávky tam uskutočnili v tridsiatych rokoch minulého storočia. Vanhaerenová s kolegami nanovo zanalyzovala sedimenty, ktoré prilipli ku schránkam. Ukázalo sa, že pochádzajú z tej istej vrstvy ako ľudské pozostatky staré 100-tisíc až 135-tisíc rokov. Kostry desiatich jedincov z Es-Skhúl už patrili anatomicky modernému človeku Homo sapiens.
Tretia schránka sa našla na lokalite Oued Djebbana v Bil-el-Ater na severovýchode Alžírska pri tuniskej hranici, 97 kilometrov južne od mesta Tebassa. Schránka patrí do zbierok parížskeho Múzea človeka. Vykopávky v Oued Djebbana prebehli v 40-tych rokoch minulého storočia. Dnes je to púštna lokalita pod voľným nebom. Ku Stredozemnému moru je odtiaľ 200 kilometrov. Podľa technológie výroby a štýlu kamenných nástrojov z tej istej vrstvy, kde ležala schránka, má podľa všetkého až 90-tisíc rokov. Kosti praľudí, ktoré sa inde našli spoločne s takými nástrojmi, tiež zodpovedajú pravekému Homo sapiens.
Priniesli ich ako ozdobu
Všetky tri schránky patrili morským ulitníkom druhu Nassarius gibbosulus, ktoré si aj dnes zbierajú potravu na plytčinách pri brehoch. Boli však väčší ako ich moderné náprotivky. Aj to podporuje praveký pôvod schránok, lebo ulitníky ich mávali v inkriminovanom čase práve takéto. Vzdialenosť oboch lokalít od mora, najmä alžírskej, zasa ukazuje, že schránky sa tam nemohli dostať prirodzeným spôsobom, museli ich priniesť praľudia. A tí ich aj zrejme prevŕtali. Menej pravdepodobné je, že ich pozbierali spomedzi veľkého počtu schránok už s otvormi.
Vanhaerenová s kolegami urobili aj rozsiahly prieskum moderných ulitníkov tohto druhu. Dnes obývajú centrálnu a východnú časť Stredozemného mora. Zistili, že schránky s jediným prirodzene vzniknutým stredovým otvorom sa vyskytujú naozaj mimoriadne vzácne. Ľudia schránky priniesli takmer určite preto, aby si z nich zhotovili náhrdelníky. Hodnota týchto ulitníkov ako zdroja potravy je minimálna. V západnej Eurázii dosiaľ najstaršie ozdoby zhotovené zo schránok Nassarius gibbolosus našli na tureckej lokalite Ucagizli. Majú asi 40-tisíc rokov.
Autor: ZDENĚK URBANspolupracovník SME
