Ani lietadlo neodolalo sile cyklónu Larry, ktorý sa prehnal nad Queenslandom 20. marca rýchlosťou 290 km/h. FOTO- REUTERS
Keď hurikán Katrina udrel zničujúcou silou na mesto New Orleans, letecké snímky prírodnej katastrofy okamžite obleteli svet. Menej sa však hovorilo o austrálskom tropickom cyklóne s poetickým mužským menom Larry. Ten dosiahol 20. marca doteraz najvyššiu zaznamenanú rýchlosť vetra - 290 kilometrov za hodinu.
Aj dlhodobé merania sú na hurikány krátke
Za uplynulých 107 rokov, odkedy sa vedú písomné záznamy o hurikánoch, to bol tretí hurikán piatej kategórie, ktorý zasiahol Queensland. O čom hovorí táto štatistika z dlhodobého hľadiska? Ťažko povedať, pretože so všetkými "dlhodobými" meraniami je problém: na hurikány sú príliš krátke.
Sto rokov jednoducho nie je dostatočné obdobie na to, aby sa klimatológovia dopracovali k spoľahlivým záverom o trendoch v určitej oblasti, alebo sa dokonca pokúšali ich vývoj predpovedať. Otázky, ktoré majú nielen vedecký, ale aj rýdzo praktický dosah, teda v súčasnosti znejú: Sú hurikány Larry či Katrina výnimočné? Sú dôsledkom krátkodobých cyklov, alebo cyklov dlhodobejších? Aký vplyv môže mať na tieto cykly globálne otepľovanie?
Ako píše britský New Scientist, prekvapujúce odpovede o histórii hurikánov nám môže priniesť paleotempestológia, nový vedný obor, priťahujúci záujem čoraz viacerých vedcov. Jedným z uznávaných paleotempestológov je Jon Nott z Univerzity Jamesa Cooka.
Pre Notta nebola sila nedávneho cyklónu prekvapením; dokonca si myslí, že oblasť Queenslandu čaká v blízkej budúcnosti oveľa viac súrodencov nespratného Larryho.
O čom je paleotempestológia?
Podľa Kerryho Emanuela z Massachusettskej techniky, jedného z popredných odborníkov na hurikány, je paleotempestológia pravdepodobne najnádejnejšou možnosťou, ako lepšie pochopiť spojenie klímy a hurikánovej aktivity.
Veda s týmto zložitým názvom nevychádza zo zaznamenaných meraní, ale z nepriamych výskumov, ktoré umožňujú preniknúť oveľa hlbšie do minulosti.
Tím Kam-biu Liua z Univerzity štátu Luisiana v Baton Rouge získal 5 tisíc rokov staré záznamy aktivity hurikánov amerického západu pomocou analýzy usadenín v jazerách. Zistil, že oblasť Floridy zasiahlo v uplynulých 3400 rokoch až 12 hurikánov kategórie 4 - 5.
Prakticky všetky sa museli odohrať pred viac ako tisíc rokmi. Prečo práve v tomto období?
Podľa autorov zvýšenú aktivitu hurikánov mohli spôsobiť zmeny v polohe a sile každoročne sa vyskytujúcej Bermudskej tlakovej výše. Túto teóriu ešte treba potvrdiť ďalšími analýzami usadenín. Aj keby však mal Liu pravdu, nik netuší, akým mechanizmom môžu klimatické zmeny ovplyvniť Bermudskú výš, a prečo by sa teda práve teraz mala oblasť Floridy vrátiť k niekdajšej perióde zvýšenej hurikánovej aktivity.
Pri datovaní dávnych hurikánov v Austrálii pomáhajú zvyšky pobrežných koralov, ktoré hurikány unášajú do vnútrozemia. Ani jedna z týchto metód však nedokáže presne určiť čas ich výskytu, preto prichádza na pomoc analýza stromov a stalagmitov v jaskyniach.
Nejasné súvislosti
Analýzy stalagmitov v štáte Belize, ktoré sa chystajú uskutočniť Jon Nott a Kerry Emanuel, by mali pomôcť objasniť spojitosť medzi globálnym otepľovaním a výskytom hurikánov. Nie je totiž stále jasné, ako vysvetliť pozorovaný nárast intenzity hurikánov za posledných tridsať rokov.
Podľa Johna McBrida z Meteorologického výskumného centra v Melbourne môže ísť aj o optický klam, pretože metódy merania rýchlosti hurikánov sa zmenili. Napríklad hurikán kategórie 2 v roku 1975 by v roku 2005 vedci klasifikovali ako hurikán kategórie 3.
Faktom je aj to, že počet super-cyklónov v oblasti Queenslandu bol najvyšší v rokoch 1600 až 1800, a ťažko to dávať do súvislosti s otepľovaním. Priemerná teplota povrchových vôd totiž bola v rokoch 1700-1800 nadpriemerná, v rokoch 1600-1700 zasa podpriemerná. Zdá sa, že ťažko nájsť spojenie medzi teplejšou vodou a výskytom silnejších hurikánov.
Aj iný výskum tímu Liua, ktorý dokumentuje tisícročnú históriu tajfúnov v severočínskej provincii Guandong, zistil niečo podobné. Prekvapujúco obdobia ich najsilnejšej aktivity spadali práve do chladnejších období.
Od paleotempestológov, hľadačov stratených tropických búrok, môžeme očakávať ešte ďalšie prekvapujúce objavy. Možno raz prispejú aj k objasneniu súvislosti vývoja klímy a výskytu hurikánov.
Na satelitnom zábere z 19. marca je cyklón Larry, ktrorý prekročil pobrežie a pohyboval sa do vnútrozemia Austrálie. V Queenslande potom ničil polia, domy i diaľnice. FOTO - REUTERS
