Washington 23. marca (TASR) - "Tiché" zemetrasenie upozornilo v novembri 2000 amerických geológov, že s havajskou sopkou Kilauea sa niečo deje. A skutočne - južné úbočie vulkánu sa zosunulo skoro o desať centimetrov a potom sa opäť zastavilo. Ak by sa celé zosunulo do mora, pre tichomorské ostrovy by to znamenalo katastrofu.
Práve z dôvodu možného zosuvu je Kilauea neustále sledovaná sústavou geologických meracích staníc. Analýza dát nameraných 8. novembra 2000 však Petra Cervelliho z Hawaiian Volcano Observatory prekvapila, uviedol časopis Nature.
Niektoré meracie stanice totiž zaznamenali výrazný posun smerom na juhovýchod. Proces trval 36 hodín, počas ktorých sa kusisko úbočia posunulo k moru asi o deväť centimetrov. Posun zodpovedal zemetraseniu s magnitúdom 5,7. Žiadne seizmické vlny ale nevznikli, preto sa hovorilo o "tichom" zemetrasení.
Vedci sa pokúsili zo získaných údajov celý proces zrekonštruovať a nájsť zdroj zosuvu. Rekonštrukciu sťažovala skutočnosť, že najviac posunuté meracie stanice v rozhodujúcom okamihu nefungovali, pretože predtým silno pršalo. A práve tieto zrážky, keď spadlo až 1000 litrov vody na meter štvorcový, boli pravdepodobne príčinou zosuvu úbočia.
Do pórov v podloží sa dostala voda, ktorá vytvorila tlak až dva megapascaly. To stačí na to, aby sa úbočie s početnými zlomami vo vnútri dalo do pohybu.
Ak sa by úbočie s objemom asi 2000 kilometrov kubických skutočne zosunulo do Tichého oceánu, mohli by vzniknúť až 30 metrov vysoké záplavové vlny, konštatuje v komentári k článku v Nature Steve Ward z Kalifornskej univerzity. Ward spôsobil rozruch minulý rok, keď varoval pred kolapsom úbočia sopky na kanárskom ostrove La Palma.
