Bratislava/Ženeva 21. marca (TASR) - Celosvetová verejnosť si v piatok 22. marca pripomenie svetový deň vody, ktorý bol vyhlásený OSN. Tento deň by sa mal na celej modrej planéte niesť v znamení osláv životodarnej tekutiny.
História svetového dňa vody sa začala na 47. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v novembri v roku 1992 v brazílskom meste Rio de Janeiro, keď sa prijala rezolúcia č. 47/194, ktorou bol 22. marec určený ako svetový deň vody a to počnúc rokom 1993.
VZ OSN vtedy vyzvalo štáty, aby tento deň venovali konkrétnym aktivitám, ktoré podporia informovanosť verejnosti o nenahraditeľnom význame vody - napríklad organizovaním konferencií, okrúhlych stolov, seminárov a výstav zameraných na ochranu tejto tekutiny a jej zdrojov a uplatňovanie odporúčaní Agendy 21. - Akčný program UNCED - United Nations Conference on Environment and Development na Konferencii OSN k životnému prostrediu a rozvoju z júna 1992 v Riu de Janeiro.
K zvýrazneniu významu vody prostredníctvom vyhlásenia svetového dňa prišlo vo chvíli, keď vyvrcholilo znehodnocovanie viacerých vodných tokov. Voda ako neodmysliteľná súčasť života pokrýva 71 percent zemského povrchu a je najrozšírenejšou chemickou látkou na Zemi.
Množstvo vody v oceánoch, moriach, riekach, jazerách, močiaroch, ľadovcoch, podzemných zdrojoch, atmosfére, pôde, rastlinstve a živočíšstve (vrátane človeka) sa odhaduje na 1380 - 1500 miliónov km kubických. Život bez vody je nemysliteľný a existencia rastlinných a živočíšnych druhov v prírode závisí od dostupnosti meniacej sa kvality a meniacich sa vlastností v čase a priestore.
Voda z týchto dôvodov vždy hrala dôležitú úlohu aj vo vývoji ľudskej civilizácie. Nemožno sa preto čudovať, že prvé štátne útvary na našej planéte sa sformovali predovšetkým v povodí významných riečnych tokov - staroveký Egypt v povodí Nílu, mezopotámske štáty pri Eufrate a Tigride, India v povodí Gangy a Indu, Čína v povodí Chuang-che.
Voda okrem svojej životodarnej úlohy mala významné postavenie v antickom Ríme predovšetkým v oblasti hygieny, kozmetiky a estetiky. Do Ríma s miliónom obyvateľov v prvých dvoch storočiach nášho letopočtu dodávali akvaduktmi dvojnásobné väčšie množstvo vody ako do veľkosťou porovnateľného mesta v súčasnosti.
Najmä v novodobých dejinách nabrala voda na dôležitosti v energetickej oblasti, keď výstavba priehrad a kanálov súvisí nielen s poľnohospodárskymi a protizáplavovými účelmi, ale predovšetkým s výrobou elektriny. Významná je prieplavnosť riek a umelých kanálov, keď vlastne ide o jeden z najlacnejších druhov prepravy na kontinentoch.
Dôležitý je význam morí a oceánov okrem ich využitia v lodiarskom priemysle aj v potravinovom reťazci. Morské produkty sa čoraz viacej objavujú medzi potravinami človeka. Preto znečistenie morí predovšetkým haváriami tankerov a splaškami môže narušiť ich ekosystém a tým okrem iného aj svetové potravinárstvo.
V súčasnosti trpia mnohé oblasti najmä v rozvojových krajinách akútnym nedostatkom pitnej vody. Súvisí to s ekonomickou a hospodárskou situáciou týchto štátov. Voda sa sa sem dopravuje rôznymi často nevhodným spôsobmi, vodné toky sú kontaminované, preto sa stáva dôležitým zdrojom nákazy rôznych epidémií.
Nedostatok však nesúvisí len s rozvojovými krajinami, ale napríklad aj štát, ktorý je členom elitného klubu OECD - Mexiko - vo svojej metropole má katastrofálne problémy s dodávkami pitnej vody predovšetkým v chudobných štvrtiach. Toto najväčšie mesto na svete je zároveň známe aj s najväčším nedostatkom vody medzi miliónovými aglomeráciami.
Z týchto dôvodov si treba túto životodarnú tekutinu nadovšetko chrániť, predovšetkým jej zdroje a vodné toky, pretože pri neobmedzenom raste populácie najmä v rozvojových krajinách môže mať jej nedostatok katastrofálne dôsledky nehovoriac o súčasných ekologických problémoch.
TASR - Drahoslav Hulínek dem
