Predstava, že by obyčajní ľudia mohli demokraticky rozhodovať o zavedení významných technických vynálezov do života spoločnosti, prípadne, že by sa celá spoločnosť na demokratickom princípe mohla rozhodnúť určitý technický vynález odmietnuť, sa dnes zdá nereálna. Keď si však uvedomíme, ako zásadne zmenili v priebehu niekoľkých desaťročí celú spoločnosť a ľudské životy niektoré technické vynálezy – napríklad auto, televízor alebo počítač – a porovnáme to s mocou politikov alebo vlád, zistíme, že naša možnosť voliť poslancov alebo prezidenta má iba nepatrný význam v porovnaní s našou nemožnosťou rozhodovať o technických vynálezoch. Technický pokrok ovplyvňuje spôsob našej existencie viac, ako ho môžu ovplyvňovať politici. Napriek tomu sa väčšina z nás odovzdane zmieruje s faktom, že nemáme žiadnu možnosť kontrolovať technický vývoj, ktorý dnes leží výhradne v rukách vedecko-technicko-priemyselnej elity.
Nezáujem o kontrolu technologického pokroku čiastočne vyplýva z klamnej predstavy o prospešnosti každého nového vynálezu alebo prinajmenšom o jeho neškodnosti, „ak sa použije správnym spôsobom, na správne účely“. Tento prístup však ignoruje fakt, že každý nový technologický produkt, spolu so svojimi možnosťami a prínosmi nevyhnutne spôsobuje aj negatívne sociálne a environmentálne dosahy, ktoré sa obyčajne objavujú po určitom čase od jeho zavedenia.
Vezmime si ako príklad produkt technického pokroku, ktorý premenil celú ľudskú spoločnosť od základu – automobil. Na jednej strane zásadne zvýšil mobilitu ľudí, zmenšil vzdialenosti, priniesol pohodlie a nový životný štýl. Na druhej strane si tento vynález na celom svete vyžiadal väčší počet mŕtvych ako druhá svetová vojna. Jeho dôsledkom je prírodná krajina zaliata asfaltom, stres, hluk, znečistenie vzduchu, každodenné zápchy, ulice, na ktorých sa deti nemôžu hrať, ale aj celosvetová závislosť od ropy a v konečnom dôsledku aj vojny o vládu nad ropnými zdrojmi.
Napriek tomu, že zavádzanie nových technológií ovplyvňuje celú spoločnosť a zväčša prináša množstvo negatívnych dôsledkov aj ľuďom, ktorí o novú technológiu záujem nemajú, možnosť nové technológie demokraticky odmietnuť, prakticky neexistuje. Nové vynálezy, vylepšené stroje a prevratné technológie sa vždy jednoducho objavia, akoby odnikadiaľ, a veľmi rýchlo zmenia náš život, ako aj organizáciu a štruktúru spoločnosti. V okamihu, keď k zavedeniu nejakej technológie príde, je prakticky nemožné sa jej zbaviť – jej vplyv nezvratne zmení celú spoločnosť.
Jediná možnosť, ktorá nám dnes ostáva, je osobná voľba. Ako jednotlivci môžeme napríklad svoje počítače odhodiť do smetí, ak sa rozhodneme, že ich negatívne účinky sú príliš veľké. Túto možnosť, ktorá môže mať pre nás osobne blahodarné dôsledky, by sme si však nemali zamieňať s demokratickou voľbou. Takéto rozhodnutie nás totiž izoluje od ostatnej spoločnosti a v skutočnosti zvýši našu faktickú bezmocnosť podieľať sa na jej podobe a smerovaní. Ak je jedinou možnosťou voľby zriecť sa účasti na najdôležitejších procesoch, ktoré ovplyvňujú spoločnosť, kultúru, politiku a ekonomický systém, nemožno hovoriť o demokratickej voľbe.
Odporcovia myšlienky demokratickej kontroly technického pokroku zväčša argumentujú tým, že mnohé technické odvetvia sú úplne nezrozumiteľné pre priemerného človeka, ktorému chýba špecializované technické vzdelanie. Americký spisovateľ Jerry Mander, autor svetového bestselleru Štyri dôvody pre zrušenie televízie (vyšiel aj v českom preklade), sa však pýta: „Ak nie je možné také množstvo technológií pochopiť alebo vysvetliť, máme pripustiť, že sa bude pokračovať v ich zavádzaní? Máme slepo veriť ich vynálezcom a tým, ktorí z nich profitujú? Necháme ich, aby sa zahrávali s našou existenciou? A ak náhodou predsa len vycítime negatívne vplyvy istého technického vynálezu, aké máme prostriedky, aby sme zabránili jeho uvedeniu do praxe? A ako to všetko korešponduje s našou snahou rozhodovať o vlastnej budúcnosti?“
Tieto otázky majú zásadný význam pre budúcnosť demokracie a ďalšiu podobu technického pokroku. Z určitého uhla pohľadu by bolo totiž možné situáciu vnímať aj takto: akákoľvek technológia, ktorej fungovanie je pre väčšinu ľudí nepochopiteľné, sa nachádza za hranicou demokratickej kontroly. To by však znamenalo, že žijeme v spoločnosti, ktorá sa demokratickej kontrole čím ďalej, tým viac vymyká.
Autor: MATÚŠ RITOMSKÝ
