Hell prišiel v 20. rokoch na prelomovú myšlienku rozložiť text alebo obraz na body, ktoré by sa dali elektronicky preniesť a následne zložiť do pôvodného tvaru. V roku 1929 zostrojil prvého predchodcu dnešných faxov a skenerov – Hellschreiber – ktorý umožňoval rýchly prenos textov po celom svete. Príjem prenosu novou technológiou bol lepší ako u dovtedajšieho telexu, preto vynález našiel rýchlo uplatnenie v tlačových agentúrach, na pošte či polícii.
Jeho komerčný úspech umožnil Hellovi založiť si vlastnú továreň v Berlíne. V 20. rokoch Hell tiež vynašiel prístroj na skenovanie obrázkov pre televíziu a vyhľadávač dráhy rádiových vĺn, ktorý je považovaný za predchodcu automatických pilotov.
Po zničení firmy v druhej svetovej vojne, počas ktorej pracoval na kódovacích prístrojoch, sa Hell presťahoval do Kielu. Tu podnik koncom 40. rokov znova vystaval a prišiel s vynálezmi, ktoré spôsobili revolúciu v grafickej technike.
Elektronicky riadený prístroj na rytie z roku 1954 uľahčil novinám publikovanie fotografií. V roku 1963 ho nasledovala raná verzia farebného skenera. V 60. rokoch bol Hell tiež pionierom elektronickej digitálnej typografie.
(tasr/afp)
