FOTO - REUTERS
Mnohé firmy a inštitúcie chcú čo najskôr nahradiť heslá, PIN-y či magnetické karty, ktorými je dnes zabezpečovaný prístup do budov či systémov spoľahlivejšou metódou – biometriou. Biometria využíva na identifikáciu osôb ich nezameniteľné telesné znaky: odtlačky prstov, hlas, pohyb pier či obrysy tváre. Jedným z najunikátnejších znakov je obraz ľudského oka – skener, ktorý je schopný rozoznať osobu podľa očnej šošovky (na snímke), vystavovala na CeBITe napríklad kórejská firma Senex.
V Nemecku zatiaľ biometrickú ochranu využíva len niekoľko firiem. Jednou z nich je napríklad mníchovské laboratórium na výrobu čipov Infineon. Pre jeho zamestnancov sa začína pracovný deň pohľadom do kamery, ktorá okamžite zachytí ich tvár a porovná ju s databázou osôb, ktoré majú prístup do bezpečnostne mimoriadne chránenej zóny. Biometrické rozlišovanie však už testuje napríklad aj letisko vo Frankfurte.
Biometrické rozlišovanie však zatiaľ trpí vysokou chybovosťou, bez ohľadu na to, aká časť tela sa používa na identifikáciu. Pri pomerne nízkej hladine tolerancie stačí napríklad aj malá rana na prste a počítač vyhodnocujúci jeho odtlačok hlási chybu. Preto sa biometria podľa odborníkov hodí skôr pre využitie v malých okruhoch ľudí, napríklad v citlivých firemných prevádzkach, ako na masové využitie napríklad na letiskách.
Zatiaľ takisto nie je dokonale preverené, či nebude možné biometrické systémy oklamať napríklad fotografiami, zvukovými nahrávkami alebo videozáznamom.
