Čo by bolo, keby - je o čom špekulovať

Keby existoval čínsky Oliver Stone, nakrútil by o tom film. Záverečná scéna by vyzerala takto: admirál Čeng He sa vracia v roku 1423 zo svojej fantastickej plavby, prvej okružnej cesty okolo celého sveta - len aby ho na móle v Quandongu prijali osobní cisárovi poslovia, hlúčik tučniakov s pážacím strihom, slnečníkmi a náušnicami. „Boli ste len na dovolenke, admirál,“ šepká ich vodca chrapľavo veľkému navigátorovi. „Neoboplávali ste planétu. Neobjavili ste „nový svet“. Nedostali ste sa ani za Indický oceán. Držte sa scenára a všetko bude v poriadku: cisár bude šťastný, my budeme šťastní, vaša žena a deti budú v bezpečí. Inak…“ a usmeje sa so zlovestným výrazom, pričom si pomaly prejde ukazovákom cez hrdlo.

Amatérsky historik mení dejiny

Prvá chyba tejto scénky spočíva v tom, že admirál Čeng, keďže bol eunuch, v skutočnosti nemal ženu a deti - ale toto je film, a my musíme urobiť ústupky ľudovému vkusu. Väčší problém (hoci pre Olivera Stonea by to nikdy nebol problém) je, že je vrcholne nepravdepodobné, že by admirál Čeng objavil Ameriky sedemdesiat rokov pred Kolumbom, a oboplával by svet celé storočie pred Magelhaensom.

Zrazu sa to stalo aktuálnou témou, lebo vážení amatérski historici tvrdia, že našli mapy dokazujúce, že Čeng He naozaj oboplával svet v rokoch 1421-23. Gavin Menzies, veliteľ ponorky kráľovského námorníctva vo výslužbe, minulý týždeň napísal Kráľovskej zemepisnej spoločnosti v Londýne, že našiel portugalskú mapu z roku 1428, predtým, než sa portugalskí námorníci vydali na svoju objaviteľskú cestu, a na nej jasne vidno obrysy Afriky, Austrálie a Južnej Ameriky.

Podľa neho vznikla táto mapa na základe ďalších, ktoré prepašoval z Číny benátsky kupec a bádateľ Nicolo da Conti, ktorý bol v Číne v správnom čase, a je možné, že stretol Čenga Hea. Menzies dokonca tvrdí, že zrekonštruoval systém astronomickej navigácie, vďaka ktorému sa čínskej flotile podarilo preplávať aj Atlantik, aj Tichý oceán. Aj keby to bola pravda, čo z toho vyplýva?

Po objave - nezáujem?

Nepochybne by povzbudilo čínske sebavedomie (a aj moslimské, keďže Čeng He bol moslim), keby mohli tvrdiť, že ich človek oboplával svet ako prvý. To, čo však bolo na plavbách Kolumba, Magelhaensa a ďalších dôležité, bol fakt, že vzápätí po ich objavoch nasledovalo európske dobytie väčšiny sveta. V prípade oboch Amerík a Australázie si európske osídľovanie celkom podmanilo predošlé obyvateľstvo a z veľkej časti ho nahradilo. Mohli Číňania urobiť to isté?

Nie, odpovedajú kultúrni deterministi a poukazujú na to, že nový čínsky cisár zakázal všetky ďaleké cesty ešte pred smrťou Čeng Hea. Číňanov vraj nezaujímali zámorské výboje a osídľovanie, takže admirálove objavy (ak nejaké existovali) by neboli nič zavážili. Aj keby bola Ríša stredu vedela o „nových svetoch“ dávno pred Európanmi, nikdy neexistovala nádej, že, povedzme, Austrália alebo Severná Amerika na západ od Mississipi by mohli masovo hovoriť po čínsky. No, povedzme - ale nedá mi nepoznamenať, že Číňania neprejavovali v posledných storočiach žiadne zdráhanie emigrovať.

Keby Číňania, v tých časoch takmer všetko farmári, boli v 15., 16. a 17. storočí vedeli, že v iných častiach sveta sú obrovské plochy dobrej pôdy, ktoré možno ľahko zabrať, vyzerá vysoko nepravdepodobné, že by túto príležitosť ignorovali. Rozmary politiky v Pekingu by boli možno načas tento proces oddialili, ale poznatky nebolo možné zamlčať a potlačiť natrvalo, keby flotila Čenga Hea, so sto loďami a až 30 000 námorníkmi, bola skutočne vyplávala do Amerík a Austrálie v rámci objaviteľskej plavby okolo sveta.

Plavba za obchodníkmi

Skutočnosť je však taká, že cieľom Čengových pozoruhodných plavieb (až šesť či sedem dlhých ciest v priebehu tridsiatich rokov) nebolo objaviť nové územia. Podstúpili ich, aby obnovili priame obchodné kontakty medzi Čínou a ďalšími národmi popri Indickom oceáne, ktoré sa dostali do rúk priekupníkov alebo ich odrezali od sveta na vyše sto rokov rôzne politické a vojenské nepokoje.

Čeng He navštívil mnohé časti juhovýchodnej Ázie, indického subkontinentu a Arabského polostrova a plavil sa popri východoafrickom pobreží až po Malindi v dnešnej Keni. Je možné, že sa dostal až po Madagaskar, a môžeme predpokladať, že sa plavil až po Mys dobrej nádeje (hoci sa nenašiel nikto, kto by obchodoval s takým vzdialeným juhom).

Prečo tak ďaleko?

No bol by sa pri južnom výbežku Afriky, už osem mesiacov a 8000 kilometrov od domova, vybral priamo na západ do otvorených vôd južného Atlantiku, bez vedomia, kde a či vôbec najbližšie pristane, pričom v cieli nemá žiadneho známeho obchodného partnera? Keby bol prežil toto riziko, bol by vliekol svoje zničené lode ďalej na západ Hornovho mysu v najhoršom počasí na svete, preplavil sa hore západným pobrežím Južnej Ameriky a opäť sa vrhol do neznáma v snahe prekonať najväčší svetový oceán v najširšom bode?

Človek by povedal, že sotva. Je fascinujúce špekulovať, čo by sa bolo stalo, keby Číňania z 15. storočia boli doplávali do Austrálie a oboch Amerík, ale pravda je, že takmer naisto to neurobili. GWYNNE DYER,

autor je historik