Resident Evil: Deadly Silence - mŕtvi ožívajú

Resident Evil zaznamenal úspech, o akom sa mnohým tvorcom ani len nesníva. Stal sa ikonou zombie hier a už viac než desať rokov zásobuje videoherný svet vysoko kvalitnými titulmi (pokiaľ si odmyslíme strieľačky z prvej osoby). Pôvodný diel, ako aj jeho nasledovníci, vyšiel na viacero platforiem vrátane PC, no i napriek tomu je od svojich prvopočiatkov považovaný za doménu konzol. S nástupom súčasnej generácie prešiel pod krídla Nintenda, aby tak v kombinácii s výhradnými právami a silou malej kocky vznikol vari najlepší remake v histórii videohier.

Séria doposiaľ opomínala konzoly do ruky (teda ak nepočítame nevydarený pokus menom Resident Evil Gaiden). Pred istým časom tu síce bol pokus o vydanie práve spomínanej RE 1 pre Game Boy Color, no celý projekt upadol do zabudnutia. Modernejší hardware otvára nové možnosti, no stále sú mnohí zo zákazníkov skeptickí voči malej obrazovke handheldov. Obavy sú ale podľa môjho názoru neopodstatnené. Konečne máme pred sebou titul, ktorý dostáva správne grády v noci. Konzolových rovesníkov taktiež počas dňa hrá málokto. Veď si len predstavte čakanie na tmavej opustenej zastávke, ulice zahalené rúškom tmy, ktoré narúšajú iba tackajúci sa spoločensky unavení spoluobčania, so zvukmi pripomínajúcimi povestné dychčanie. Myslím, že aj horor na malej obrazovke dokáže vystrašiť a spôsobiť zimomriavky na tele. Stačí byť na správnom mieste v správny čas, pretože hrať Deadly Silence za bieleho dňa s čvirikajúcimi vtákmi v korunách stromov počas obednajšej prestávky nemá veľký význam.

Resident Evil 1 hral alebo aspoň videl takmer každý, no stále sa nájde hŕstka hráčov, ktorá si k nemu ani len nepričuchla. Resident Evil: Deadly Silence (REDS) sa tak stáva tou pravou príležitosťou (tvorcovia sa tentoraz vyjadrili, že ide o posledný remake prvého dielu, takže máte jedinečnú možnosť poznať atmosféru, ktorej v čase jeho najväčšej slávy podľahli milióny hráčov po celom svete) nielen pre všetkých nováčikov, ale vďaka unikátnym možnostiam NDS i pre fanúšikov, na dôstojné pripomenutie velikána, ktorý kedysi kraľoval rebríčkom a spôsoboval slintačku pri pohľade na vtedy ešte nevídanú grafiku.

Príbeh Deadly Silence rovnako ako v prípade originálu sleduje osudy dvoch mladých príslušníkov špeciálnej jednotky - Jill Valentine a Chris Redfield. Neďaleko mesta Raccoon sa v poslednej dobe začali objavovať bizarné vraždy. Nájdené telá niesli známky kanibalizmu, čo obyvateľov začalo značne znepokojovať. Na prešetrenie situácie je vyslaná helikoptéra so špeciálnym tímom S.T.A.R.S. Bravo (Special Tactics and Rescue Service). Zvláštna jednotka však náhle a záhadne zmizne a jedinou stopou sa stáva posledné nadviazanie kontaktu spred úsvitu. Mestské policajné oddelenie začína byť bezradné. Do incidentu sa zapojí aj S.T.A.R.S. Alpha tím. Tí sú ale krátko po pristáti napadnutí a bez možnosti vrátiť sa nachádzajú útočisko v neďalekom sídle. Zúfalá situácia sa ešte viac vyhrotí odhalením pravej tváre domu, teda toho, čo ho obýva.

GRAFIKA 7 / 10
Iste si spomínate na prvé tri regulárne pokračovania, obsahujúce prerenderované polygónové backgroundy (ide o detailne vymodelované pozadia, v ktorých sa pohybujú menej vydarené postavy). Verzia pre NDS nie je žiadnou výnimkou, no oproti originálu je, kto vie z akých príčin, omnoho svetlejšia. Zrejme kvôli skupinke nadšencov hrajúcich RE DS počas dňa. Osobne by som privítal tmavšiu verziu na spôsob GC RE Remake . Poďme ale na dobré správy, postavy a príšery prešli viditeľnými zmenami. Od uhladeného vzhľadu až po zreálnené pohyby. Škola len nezlepšenia efektov. Streľba, výbuchy a hlavne vystrekujúca krv vyzerá otrasne, malé štvorčeky by nepristali ani obrazovke televízora pri hraní z dostatočnej vzdialenosti, nie to ešte z bezprostrednej blízkosti. Ďalším tŕňom v oku sú FMV animácie. Ak si predstavím úchvatne vyzerajúceho RE 2 na N64, pričom šlo o hru zaberajúcu 2 CD vtesnanú na cartridge o veľkosti 64 MB, použitá kompresia v tomto prípade je vyslovene odflaknutá. Našťastie filmových animácii nie je mnoho a povzniesť sa nad ich nechutnou kvalitou mi nerobilo problém.

INTERFACE 8 / 10
Deadly Silence obohatil pôvodný diel aj v oblasti ponúkaných herných módov. Ako prvý vám udrie do očí Master of Knifing na titulnej obrazovke. Preťukaním sa k New Game odhalíte rozvetvenie ponúk nielen o výber postáv, ale aj Classic a Rebirth mód. Classic je určený predovšetkým na pripomenutie starých časov a tiež už vyššie spomínaného výročia. Rebirth vychádza z originálu, navrch však pridáva spestrenie v podobe využitia schopností NDS. Osobne za najväčší prínos považujem neuveriteľne krátke nahrávacie časy s možnosťou potvrdenia dverových animácii. V praxi to funguje nasledovne. Zvolíte si ponuku Load, ťuknete na požadovanú pozíciu a bez čo i len sekundového čakania ovládate postavu.

HRATEĽNOSŤ 8 / 10
Ovládanie RE DS zodpovedá zažívanému štandardu. Tí, ktorí mali s originálom alebo s jeho nasledovníkmi nejakú skúsenosť, vedia, o čom hovorím. Pozadia sú zmesou prerenderovaných 2D obrázkov, po ktorých sa pohybujete systémom, na ktorý nie je väčšina z hráčov zvyknutá. Stlačením hornej šípky sa postava vždy vyberie vpred. Nezáleží pritom na uhle kamery. Niektorí si na túto schému nedokážu zvyknúť. No časom (obzvlášť v neskorších fázach hry) si to dokonca prestanete uvedomovať. Mne osobne tento systém vyhovoval od začiatku. Za nie najlepšie riešenie považujem umiestnenie niektorých uhlov kamier, znemožňujúcich zistiť, čo sa skrýva za rohom alebo na opačnej strane chodby. Vidíte len toľko, koľko si to želali tvorcovia, z čoho vzíde niekedy veľmi nepríjemná situácia, pri ktorej nechtiac (v zápale hrania) vletíte nepriateľovi priamo do náručia.

Ako som už naznačil v úvode, na začiatku hry si môžete vybrať buď z Jill alebo Chrisa. Tieto postavy neponúkajú v rámci jedného príbehu novú hru (cieľ a navštívené prostredia sa zhodujú). Mojou nevýhodou bolo, že som naposledy hral (a nie raz) RE Remake . Mnohokrát som sa musel pozastaviť aj nad maličkosťami (počítal som s dverami, ktoré v origináli neboli). Iné veci mi zase pripadali ako samozrejmosť, pričom sa v pôvodnej hre nevyskytovali a objavili sa až neskôr. Základ ale ostal rovnaký. Jill predstavuje ľahšiu obtiažnosť. Začína so zbraňou v ruke a v inventári má miesto na osem predmetov. Takmer od úvodu má k dispozícii lockpick, čím si môže otvárať jednoduché zámky. Zároveň ma oveľa nápomocnejšieho partnera než Chris. Ten naopak znesie viac útokov, ale na druhej strane má v menu len šesť priečinkov, pokiaľ nemá pri sebe drobné kľúčiky, musí hľadať alternatívne cesty.

Výber postáv obsahoval už originál, preto jedinou novinkou v tomto smere ostáva voľba medzi módami Classic a Rebirth. Classic je obohatený len minimálne. Horná obrazovka neustále zobrazuje prehľadnú mapu, v ktorej vidíte nielen vašu aktuálnu pozíciu, ale aj miestnosti ktoré ste navštívili a ktoré ešte treba navštíviť. Jednoducho klasická mapa, na akú sme v RE sérii zvyknutí, je neustále po ruke. Pribudla otočka o stoosemdesiat stupňov a po vzore Resident Evil 4 rýchle vytasenie noža pomocou ľavého postranného tlačidla. S tým súvisí aj jeho vypustenie z menu.

Rebirth mód zachádza s inováciami ešte ďalej. Počty nepriateľov sa značne rozrástli. V miestnostiach kde predtým neboli, sú zrazu štyria. Druhou zmenou, a musím povedať, že mojou najobľúbenejšou, bolo šibrinkovanie nožom v takzvanom pseudo pohľade z vlastných očí. Na určitých miestach sa hra prepne do pohľadu z prvej osoby. Vtedy prichádza rad na stylus. Ťahavými pohybmi robíte výpady a ťukaním bodáte ostošesť. Ruka postavy pritom presne kopíruje vaše pohyby. Takéto súboje sa objavujú pomerne často, no nie zase na každom rohu, pretože ak im prídete na chuť, zistíte, že sú veľmi jednoduché a k záveru sa začnete obmedzovať len na extra silné výpady, ktoré sú podobne ako v Onimushe uskutočniteľné tesne pred zásahom od nepriateľa. Ak obstojíte bez ujmy na zdraví, hra vás navyše odmení bonusom. Ten sa rôzni v závislosti od náročnosti nepriateľov, v neskorších fázach hry nie sú žiadnou výnimkou náboje do Magnumu. Príjemnou novinkou sú originálne hádanky, pri ktorých budete trápiť nielen mozgové závity, ale aj dotykovú obrazovku. Nehovoriac o využití mikrofónu. Dávať interaktívne dýchanie z úst do úst, pričom vy sami určujete intenzitu a dĺžku vdychu, sa len tak nevidí.

Hriechom by bolo opomenúť tradičné RE mechanizmy. Nepozmenený ostal systém liečenia, ukladanie nazbieraných predmetov a pozície. Opäť sa stretneme s troma farbami bylín (zelenou, červenou a modrou). Zelená lieči ľahké zranenia. V kombinácii s ďalšími sa zvyšuje jej účinok a ak sa spojí s červenou, vznikne silne liečiaca medicína, ktorá doplní postave energiu do maxima. Modrá slúži na odstránenie jedu z tela. Item boxy sú v podstate zázračné krabice, do ktorých keď sa niečo uloží, stane sa dostupným v ktorejkoľvek škatuli v hre. Čo sa však zmeniť mohlo, je ukladanie pozície. Predsa len ide o hru určenú pre handheld a v situácii, pri ktorej potrebujete okamžite vypnúť, neprichádza do úvahy hľadať starý písací stroj. Navyše zachovanie pások ako limitujúceho save faktoru nebolo najšťastnejším rozhodnutím, nakoľko sa ich v hre nachádza dostatočné množstvo pre akýkoľvek typ hráča.

MULTIPLAYER 6 / 10
REDS obsahuje dva plnohodnotné multiplayerové módy pre dvoch až štyroch hráčov. Prvým z nich je kooperatívny, čiže založený na vzájomnej pomoci. Vybrať si je možné z deviatich postáv. Tie si samozrejme musíte najprv nahrať splnením určitých podmienok v normálnej hre alebo v móde Master of Knifing. Potom si už iba stačí vybrať jedno z troch rôznych prostredí a dôjsť do cieľa za menej než 15 minúť. Znie to pomerne náročne, no zdanie klame. Niektoré prostredia prejdete za menej než štvrtinu z ponúknutého časového limitu a bossovia sa odoberú do večných lovísk i v prípade, že vám dôjdu náboje. V druhom móde hrá každý sám za seba a na spestrenie tvorcovia začlenili zvláštne kondície (napríklad ak zabijete určitý typ nepriateľa, spôsobíte tým zvýšenie agresivity nepriateľov v neprospech ostatných hráčov, zaujímavé je tiež uvrhovanie zákerných statusov, napr. znemožnenie behu). Pri hraní s kamarátmi bude každý potrebovať vlastný cartridge, čo je asi najväčším sklamaním hneď za neprítomnosťou podpory Wi-Fi.

ZVUKY 5 / 10
Dostali sme sa až k najhoršiemu aspektu hry. Zvuky chôdze sú ešte v rámci možností primerane porovnateľne s realitou. Avšak streľba zo zbraní, obzvlášť z brokovnice neznie príliš presvedčivo. Pohryzenie je vyslovene na zasmiatie. Znie príliš falošne na to, aby ste sa začali intuitívne brániť. Nehovoriac o absolútnom narušení atmosféry. Pravý opak predstavuje zavýjanie psov. Kapitolou samou o sebe, o ktorej by vám fanúšikovia originálu vedeli rozprávať hodiny, je dabing. Komické nahovorenie postáv v kombinácii s otrasným scenárom preslávili Resident Evil 1 možno viac ako samotný koncept.

HUDBA 8 / 10
Kvalita hudby ostala zachovaná. Na rozdiel od dabingu a zvukových efektov už pred desiatimi rokmi perfektne zapadala a dotvárala atmosféru. Reproduktory NDS odvádzajú skvelú prácu, no nezaškodilo by jej zvýraznenie a vnesenie väčšej ponurosti.

NÁROČNOSŤ & INTELIGENCIA 7 / 10
Náročnosť hry sa rôzny v závislosti od toho, či ste hráči znalí predošlých dielov alebo nováčikovia. Hra za Jill je adekvátne vyvážená snáď pre každého a opatrným postupom by ste mali mať stále dostatok nábojov a lekárničiek.

ZÁVEREČNÝ VERDIKT 7,5 / 10
Priznám sa, spočiatku som mal strach z finálneho produktu. Teraz však viem, že moje obavy boli neopodstatnené. Resident Evil predstavuje žiarivú hviezdu na nekonečnom nebi videohier a Deadly Silence je oslavou jej výročia. Nie je to najlepší diel série, ani najlepší titul Nintenda DS, ba dokonca ani dôvod na jeho kúpu, ale príjemným pripomenutím začiatku a unikátnou možnosťou chytenia si vnád a pozadia našej roztomilej Jill. Čo dodať, dotyková obrazovka je na nezaplatenie. Mimochodom, spomínal som, že na Nintendo DS sa chystá aj Tomb Raider?

Resident Evil: Deadly Silence na recenziu zapožičal Brloh.