tových závislákov.
Prvá Gran Cyber Café zahájila prevádzku v roku 1999. V súčasnosti ich funguje desať a obslúžia priemerne 5000 ľudí denne. Každá kaviareň má trochu inú orientáciu: niektoré sa zameriavajú na teenagerov, niektoré na pracujúce osoby, atmosféra je však vo všetkýchrovnaká. Približne rovnakú časť zaberá knižnica, novinový stánok, miestnosť pre kopírovanie a ubytovňa.
"Japonci milujú ohraničené priestory a šedé zóny," hovorí Con Isshow, spisovateľ, ktorého publikačná činnosť sa zameriava na kultúru mladých ľudí a patria k nej napríklad Listy najhorším japonským rodičom - zbierka listov, ktoré napísali týrané deti svojim rodičom. "Ide o anonymitu a hranie úloh – pri počítačových hrách, ktoré sú v ponuke Gran Cyber Café, nemusíte prezradiť svoju totožnosť. Chodíte na tieto miesta aby ste stratili sami seba."
Gran Cyber Café obklopuje naliehavá, tajnostkárska atmosféra hodinového hotela. Zákazníci sa zapisujú s odvrátenými očami, zásobia sa módnymi časopismi, počítačovými hrami a filmami na DVD. S nimi zapadnú do pridelenej kóje a čo tam budú robiť, už je len na nich.
Niektorí prechádzajú televízne kanály, iní sledujú ceny na burze. Môžete tu sťahovať hudbu, čítať romány, pozerať sa na porno, užiť si sex, alebo napríklad spať. Podľa Isshowa sú tieto miesta obľúbené i medzi malými Japoncami, ktorý utiekli z domu. Tí sem môžu utiecť na niekoľko hodín, cez noc alebo na pár dní, jednoducho na dosť dlho, aby vystrašili svojich rodičov. "Nočný balíček" umožňuje využívať kóju od 23:00 do 08:00 za ecelých 400 korún.
V Gran Cyber Café v štvrti Šindžuku je v každej kóji nízko položené kožené kreslo a úplné technické hody, vrátane prehrávačov VHS a DVD, satelitnej i normálnej televízie, PlayStation 2, Lineage II počítača Compaq naplneného programami umožňujúcimi dostupné sťahovanie, o rýchlom internete ani nehovoriac.
V knižnici sú tisícky komiksov, časopisov a kníh, pri pulte sa dajú kúpiť varené vajíčka s kari či teplé tuniakove sendviče. Vzduch je tu ťažký, vydýchaný a celkovo to tu pôsobí rovnakou atmosférou ako v nelegálnom kasíne.
Okolo ôsmej večer to tu naplnia mlčanliví a prevážne pánski zákazníci. Jeden z mužov hovorí, že sa tu obyčajne zastaví pri pauze v práci, aby sa pozrel na športové výsledky. Dvadsaťosem ročný Naomi Ivasaki, manažér internetového portálu, si prišiel prečítať komiksy. Dva chlapci s vlasy odfarbenými na blond s ružovým nádychom sa delia o jednu kóju.
Jednou z mála ženských návštevníčok je Reiko Išijiová, dvadsaťpäť ročná vysokoškoláčka, ktorá žije v Tokiu s rodičmi. "V Japonsku je strašne málo miest, kam môže ísť dievča večer samé. Tu neraz zostala i cez noc. "Moji rodičia vedia, kde som, a nemajú s tým problém," dodáva.
Hidenori Kimura, sociológ, ktorý sa zaoberá medziľudskými vzťahmi, verí, že Gran Cyber Café napĺňa hlbokú a neustálu túžbu. Japonský systém súťaživosti o vzdelanie, kariéru i spoločenskú vážnosť v mladých ľuďoch prehlbuje posadnutosť okolo prezentácie vlastnej osoby. To ich pripravuje o fantáziu a anonymitu, hlavné výsady detstva, vysvetľuje Kimura. Čo podľa jeho názoru mladí Japonci chcú, sú príležitosti zbaviť sa svojho spoločenského postavenia. "Tradične by ľuďom pomohli čajové obrady a sviatky, ktoré ich zbavovali spoločenského postavenia a pomohli im stať sa 'nikým'," dodáva Kimura.
