Kostry neandertálca (vpredu) a moderného človeka v Americkom múzeu prírodnej histórie v New Yorku. FOTO - D. FINNIN/AMNH/NATURE |
Paleoantropológovia zverejnili prvé predbežné výsledky skúmania DNA z jadra bunky neandertálskeho človeka. V časopise Nature o tom napísal Rex Dalton, ktorý sa zúčastnil vedeckej konferencie o biológii genómov (genóm je súhrnná genetická informácia v jadre bunky) v známom laboratóriu v Cold Spring Harbor (štát New York, USA).
Úspech si pripísal na konto tím Svante Pääba z Ústavu Maxa Plancka pre evolučnú antropológiu v Lipsku (Nemecko). Genetici preverili 60 vzoriek fosílií neandertálcov uložených v múzeách, či sa v nich aj po dlhých tisícročiach predsa len ešte nezachovala aspoň štipka jadrovej DNA. Pri dvoch sa ukázalo, že áno. Pääbo v Cold Spring Harbor prezentoval sekvenciu približne milióna "písmen" jadrovej DNA z kosti dospelého neandertálskeho muža, ktorý pred 45-tisíc rokmi obýval jaskyňu Vindija neďaleko Záhrebu v Chorvátsku. Sekvencia predstavuje asi 3 stotiny percenta neandertálskeho genómu (pravdaže, ak veľkosťou pripomínal genóm Homo sapiens). DNA neandertálca bola silne fragmentovaná, takže jej sekvenovanie i analýza boli veľmi prácne. Vyzerá to však, že mužský pohlavný chromozóm Y neandertálcov sa dosť líšil od ľudského i šimpanzieho. Rozhodne viac, ako vychádza z porovnania sekvencií na iných chromozómoch.
Sekvencia dlhá 75-tisíc "písmen" DNA, ktorú v Cold Spring Harbor prezentoval James Noonan zo Spoločného genómového inštitútu vo Walnut Creek (štát Kalifornia, USA), naznačuje, že neandertálci sa od línie, vedúcej k modernému človeku, odčlenili pred približne 315-tisíc rokmi. To sa zhoduje s doterajšími názormi založenými na skúmaní fosílií. Pääbov tím sa ďalej bude usilovať nasekvenovať čo najviac jadrovej DNA neandertálcov. Vyžiada si to však preverenie ďalších fosílií i nálezy celkom nových. Cieľom je dospieť k rekonštrukcii hlavných častí genómov aspoň desiatich jedincov. To by už umožnilo systematické porovnanie s databankou DNA moderných ľudí.
Prvé údaje o DNA neandertálcov vedci, medzi nimi Pääbo, zverejnili roku 1997. Dosiaľ sa skúmala pri piatich jedincoch. Výsledky v súhrne potvrdili, že neandertálci sú odlišný druh, Homo neanderthalensis. Od našich spoločných predkov sa odčlenil zhruba pred pol miliónom rokov. Nezistilo sa prelínanie neandertálskej DNA s DNA moderných ľudí. Vždy však išlo o mitochondriálnu DNA, súčasť autonómneho genetického aparátu "elektrárenských" organel v cytoplazme buniek, dedenú po ženskej línii.
Neandertálci obývali veľkú časť Európy a západ Ázie až po Uzbekistan pred 300-tisíc až 30-tisíc rokmi. Potom za stále nevyjasnených okolností relatívne rýchlo zmizli zo scény. Očividne po príchode Homo sapiens na ich teritórium.
(urb)
